Turniansky hrad

Ohodnoťte:

Click to rate this post!

[Total: 0 Average: 0]

Zdieľaj

Ulož

Na okraji Zádielskej planiny v krovinách Slovenského krasu pripomínajúcich skôr juh Španielska sa na nevysokom krasovom kopci vypína Turniansky hrad. Z niekdajšieho správneho centra stolice a strážneho hradu cesty na Spiš zostala po časoch, kedy bol vystavený svojmu vlastnému osudu a po poslednom údere, ktorý mu uštedril na konci druhej svetovej vojny Wehrmacht len ruina.

Tá je však pomerne dobre zachovalá a poskytuje nádherné výhľady do okolia smerom na Košice aj na planiny Slovenského krasu.

Ak sa sem vyberiete v lete rátajte s veľkou horúčavou, pred ktorou v nízkych krovinách a pichľavých stromoch takmer niet úniku. Upozorňujeme tiež, že hradný areál sa nachádza kvôli veľmi pozoruhodnej faune a flóre v rámci piateho stupňa ochrany Národného parku. A ak by ste chceli na hrade prespať vedzte, že podľa povesti sa v noci na jeho hradbách zjavuje prízrak hradnej pani, ktorá zo žiarlivosti zabila mladého šľachtica a vinu zvalila na svoju sestru.

Viac

Späť

HRAD TURŇA

Ohodnoťte:

Click to rate this post!

[Total: 0 Average: 0]

Tá je však pomerne dobre zachovalá, stará sa o ňu miestne občianske združenie Castrum Thorna a poskytuje nádherné výhľady do okolia smerom na Košice aj na planiny Slovenského krasu.

Ak sa sem vyberiete v lete rátajte s veľkou horúčavou, pred ktorou v nízkych krovinách a pichľavých stromoch takmer niet úniku. A ak by ste chceli na hrade prespať vedzte, že podľa povesti sa v noci na jeho hradbách zjavuje prízrak hradnej pani, ktorá zo žiarlivosti zabila mladého šľachtica a vinu zvalila na svoju sestru.

Zdieľaj

Ulož

Späť na menu

Všetko o mieste

O mieste
História

Tip: Pre zobrazenie ostatných atrakcií v okolí kliknite na menší zoom, alebo dajte vyhľadať príslušnú atrakciu v zozname (klik na šipku vedľa mena regiónu).

Obec Turňa nad Bodvou leží medzi Rožňavou a Košicami pri južnom úpätí Slovenského krasu neďaleko rieky Bodva. Spomína sa už v roku 1198 a podľa niektorých bádateľov tu už vtedy stál malý hrádok. V roku 1234, keď ju vlastnila rodina Turnianskych (Tornay), sa volala Tornus. Po tatárskom vpáde postavili hrádok pozostávajúci z hranolovej veže. Slúžil na ochranu cesty Gemera na Spiš. Lokalitu dostal predchodca rodu Tornayovcov ako odmenu za služby, ktoré preukázal pri obrane krajiny počas vpádu Tatárov do Uhorska. Jeho môžeme považovať za stavebníka kamenného hradu. Obec bola dovtedy tiež kráľovským majetkom. V listinách sa uvádza, že hrad postavili až v roku 1357, keď sa obec stala strediskom hradného panstva. Vtedajší majiteľ Ján Tornay však hrad v tomto roku rozšíril a opravil. Išlo teda o prestavbu staršieho hradu, ktorý rodine Tornayovcov patril do roku 1406. Po vymretí rodu, ktorý si odvodzoval svoje meno od názvu lokality, hrad získal na krátky čas Štefan Šafár z Branča (1409), od ktorého majetky získali Bebekovci. Okolo roku 1448 ho obsadili Jiskrove vojská. Imrich Zápoľský kúpil hrad v roku 1476 a príslušníci tejto rodiny vlastnili tunajšie majetky do roku 1531. V rokoch 1540-50 vykonali na objekte nové opevňovacie práce, ktoré si vynútilo turecké nebezpečenstvo. Bol súčasťou veľkej protitureckej pevnostnej sústavy, patriacej k pohraničným hradom. ... pokračuj na wiki

Viac

Späť

Tab Title
Info
Ubytovanie
Vedeli ste?

Deti<6	Table	Table	Table
Table	Table	Table	Table

Vstupné:

Kaštieľ a letohrádok

Plné 5 €:

Zľavy:

Deti do 3-6 r. 0,7 €

Deti 6-15 r., študenti, Dôchodcovia, ZŤP: 2,5 €

rodinné 12 €

Kaštieľ

Plné 4 €:

Zľavy:

Deti do 3-6 r. 0,7 €

Deti 6-15 r., študenti, Dôchodcovia, ZŤP: 2 €

rodinné 8 €

Ukázať vstupné

Späť

Hodiny:

Celoročne:

Január - Marec:

PON - PIA 08:00 – 16:00 posledný vstup 15:00

SOB - NED len pre vopred (2-3 dni) ohlásené skupiny návštevníkov (min. 10 osôb)

Marec - Október

PON - PIA 08:00 – 16:00

posledný vstup 15:00

SOB - NED 10:00 - 16:00

posledný vstup 15:00

Október - December

Január - 15. Marec:

PON - PIA 08:00 – 16:00 posledný vstup 15:00

SOB - NED len pre vopred (2-3 dni) ohlásené skupiny návštevníkov (min. 10 osôb)

Zatvorené:

19-22. Marec

Ukázať časy

Späť

Email: kancelaria@synagoga-presov.sk Telefón: +421 51 773 16 38,

/ +421 2 204 90 101

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.

Mlčiaci mnísi uprostred krásnej prírody.

Obyvateľmi Červeného Kláštora boli po celé stáročia dve prísne rehole, Kamaldulov a Kartuziánov. Prísnejšiu rehoľu ako kamalduli majú iba trapisti. Trapisti nesmú rozprávať, nesmú sa obkolesovať zeleňou. Môžu hľadieť len na nebo a vyprahlú zem.

Kamalduli popri izolácii a prísnosti svojho života milujú zeleň.

Domky, v ktorých bývali po jednom otcovia alebo bratia, boli rozostavané v záhrade pozdĺž chodníka. Pri každom domku bola ešte malá záhradka, kde mnísi pestovali to, v čom mali záľubu. Vnútro bolo rozdelené na niekoľko malých miestností: kaplnku, izbu na prácu a spanie, hygienický kút a sklad paliva. Ako lôžko slúžila pričňa z dosák a slamník, na prikrytie jedna, dve deky. Každý dom so svojou záhradkou bol ohradený múrom. Považoval sa teda za obyvateľov svet – pustovňu.

Hovorilo sa, že títo mnísi sa zdravili „memento mori“ (pamätaj, že zomrieš). Nie je to však pravda. Tento pozdrav im pripísal Henryk Sienkiewicz v knihe Pan Wołodyjowski a od tých čias sa to tradovalo.

Rozprávať im bolo dovolené tri krát do týždňa, v čase pôstu dvakrát. Ale, ako sa o nich hovorilo, ani túto úľavu veľmi nevyužívali.

Kamalduli sú (boli) vegetariáni. Ich strava bola preto jednoduchá: na raňajky čierna meltová káva, chlieb s kúskom masla alebo džemu, na obed zeleninová polievka, zemiaky, kúsok ryby alebo vajce, na večeru zemiaková kaša s kyslým mliekom alebo zemiakový boršč. Stravu im roznášal kuchár v obedároch a každý ju konzumoval sám vo svojom domku. Preslávili sa tiež zberom a použivaním liečivých bylín. Aj v Červenom Kláštore je vystavený mimoriadne vzácny herbár mních Cypriána.

Na skok

DEBRAĎ – 21 km

Na Slovensku nájdete kostoly kamenné, tehlové, drevené aj mnohé moderné železobetónové, no len jeden takpovediac rastlinný. Pôvodný kostol sv. Ladislava zo 16. storočia totiž zničili Turci a obnovený bol v 20. storočí len s použitím prírodných materiálov na existujúcich základoch bez zastrešenia, ktoré postupne „zabezpečujú“ popínavé rastliny a strom, ktorý pôvodne vyrastal pri základoch.

Trasa z Debrade

Viac

Späť

KOVÁČSKA VYHŇA – 21 km

Aj, keď názov napovedá niečo iné v skutočnosti je vyhňa autentickým múzeom zobrazujúcim život ľudu Abovskej župy v minulosti. Súčasťou sú nielen zaujímavé exponáty ale aj priestor vyhne samotnej.

Viac

Späť

HATINSKÁ JASKYŇA – 15 km

Kedysi ňou tiekol potok, ktorý ju aj vytvoril, dnes predstavuje akýsi úkryt pred nepriazňou počasia a zároveň prírodnú pamiatku známu hlavne miestnym.

Nemá síce žiadnu krasovú výzdobu no po ceste smerom na oveľa slávnejšiu Jasovskú jaskyňu predstavuje aj tak zaujímavú zastávku.

Trasa z Hatín

Viac

Späť

KOVÁČSKA VYHŇA – 21 km

Viac

Späť

ČEČEJOVCE – 15 km

Predstavuje zastávku na tzv. Gotickej ceste združujúcu stredoveké kostoly a pamiatky Gemera a Spiša. Zároveň ak neberie do úvahy Košice sa radí k najkrajším stredovekým kostolom na Above. Zo skôr fádneho a jednoduchého exteriéru by ste to síce nepovedali, no nádherná fresková výzdoba interiéru vás presvedčí o opaku. Treba dodať, že kostol je poslednou zastávkou tzv. kráľovskej aleje čo by sôch Uhorských kráľov, ktoré zdobia túto obec blízko Košíc.

Info

Späť

HATINSKÁ JASKYŇA – 15 km

Kedysi ňou tiekol potok, ktorý ju aj vytvoril, dnes predstavuje akýsi úkryt pred nepriazňou počasia a zároveň prírodnú pamiatku známu hlavne miestnym.

Nemá síce žiadnu krasovú výzdobu no po ceste smerom na oveľa slávnejšiu Jasovskú jaskyňu predstavuje aj tak zaujímavú zastávku.

Trasa z Hatín