ROŽŇAVA
Ohodnoťte:
NÁRODNÝ PARK SLOVENSKÝ KRAS
Ohodnoťte mesto:
Prastaré banícke, srdce Gemeru, ktorého sláva nadobudla vrchol predovšetkým v stredoveku a neskôr jeho význam upadal. Dnes je to malebné, tak troška ospalé mestečko s veľký turistickým potenciálom. Stačí sa rozhliadnuť po jeho nádhernom námestí, kde sa dá stráviť návštevou pamiatok aj niekoľko hodín. Nesmieme zabudnúť ani na veľmi zaujímavé banícke múzeum dokladajúce históriu tohto prastarého baníckeho mesta.
Nemenej krásne je však jeho okolie. Ak zatúžite po prírode čaká vás tajomný svet jaskýň, priepastí a závrtov Slovenského krasu, či len hodinu vzdialená horská priehrada Palcmanská Maša, ktorá sa zas nachádza v Slovenskom Raji.
Pre milovníkov histórie Rožňava neponúka len svoje vlastné historicky veľmi cenné pamiatky, ale aj prastaré kostoly gotickej cesty, hrady a zámky. Na to, aby ste všetko v Rožňave a okolí spoznali vám nebude týždeň rozhodne stačiť.
Domica, najkrajšia jaskyňa a klenot Národného Parku Slovenský Kras. V zásade to najkrajšie čo tento pozoruhodný jaskyňami a priepasťami popretkávaný národný park ponúka.
Gombasecká jaskyňa je tak troška iná. Táto jaskyňa ukrýva niečo čo jej vyslúžilo zápis v prestížnom zozname UNESCO a robí ju absolútne unikátnou.
Známa jaskyňa na úpätí Silickej planiny vytvorená potokom Buzgó, ktorý po tisícročia nahlodával vápenec, aby si prerazil cestu vyvieračkou von. Nevšedná nie ani tak svojou výzdobou, ktorú je v porovnaní s jaskyňami ako je Domica či Gombasek skôr menej výrazná aj menej početná, ale dobrodružstvom, ktoré v nej zažijete.
Jedná sa o značnú časť zrútenej jaskyne tvoriacu dnes priepasť korózno-rútivého typu vo výške len niečo cez 500 metrov nad morom, do ktorej sa dá dnes zostúpiť až takmer na samé dno, kde sa môžete pokochať ľadovou výplňou, ktorá sa v malom množstve udrží aj počas najhorúcejšieho leta.
Malá jaskyňa nachádzajúca sa pod masívom Sokolej skaly v značne neprístupnom teréne, kam je pomerne ťažké sa dostať. Početné nálezy dokladajú osídlenie od čias praveku až po stredovek. Upozorňujeme, že územie sa nachádza v piatom stupni ochrany!
Významná archeologická lokalita a zimovisko netopierov. Jej dĺžka je 1550 metrov a je to národná prírodná rezervácia. Jej sintrovú výzdobu tvoria krátke brčká, palicové a malé guľové stalaktity, záclony a až 3 m vysoké masívne stalagmity. Pre verejnosť je uzavretá a jej krásu tak možno zazrieť len v sprievode speleológa.
Jej vchod leží tesne vedľa asfaltovej cesty zo Silice do Silickej Jablonice. Preteká ňou potok, ktorý vyteká pod Sokolou skalou. Našli sa v nej črepy aj ľudské kosti. Pre verejnosť je uzavretá a jej krásu tak možno zazrieť len v sprievode speleológa.
Táto jaskyňa je veľmi dôležitá pre každého trampa, ktorý chce na osamelej a ľudoprázdnej Plešiveckej planine stráviť noc. Je totiž jedinou zásobárňou pitnej vody na tejto stolovej hore. Voda sa nachádza na konci 9 metrov dlhej chodby, cez ktorú sa musíte preplaziť.
Jaskyňa prezývaná aj maštaľ je vlastne skalným previsom pokračujúcim do jaskyne s veľmi zaujímavým umiestnením na východnom okraji Plešiveckej planiny. Jedná sa o významné jaskynné sídlo z mladšej doby kamennej, doby bronzovej a staršej doby železnej.
Nachádza pod Veľkou Havraňou skalou na Borčianskej planine. Jej vchod leží len pár metrov od starej banskej cesty. Posledná nameraná teplota pri preskúmaní nepresahovala 2°C. Vchod do jaskyne chladí aj dnes. Upozorňujeme, že územie sa nachádza v piatom stupni ochrany!
Vchod má približne v polovičke Havranej skaly. Dostať sa tam dá len veľmi strmým výstupom. Dĺžka jaskyne je 70 metrov a zo vstupnej galérie je nádherný výhľad. Upozorňujeme, že územie sa nachádza v piatom stupni ochrany!
Štrnásť metrov dlhá Oltárna diera v Hrhovskom amfiteátri slúžila podobne ako niektoré ďalšie tunajšie jaskyne ako úkryt pred Mongolmi v 13. storočí n. l. Vstupný, do oblúka klenutý portál je priam posiaty historickými i novodobými nápismi. Jaskyňa má korózny pôvod.
Úkryt žien. Táto 16 m dlhá korózna jaskyňa v Hrhovskom amfiteátri chránila obyvateľov Hrhova nielen v čase mongolských vpádov, ale aj počas II. svetovej vojny.
GPS: 48°36’55.7″N 20°44’35.0″E
Foto Gabishark – Own work, CC BY-SA 4.0, Link
Kráľovská jaskyňa je najznámejšia jaskyňa v Zádielskej tiesňave. Má dĺžku 17 m a korózny pôvod. Leží vo východnom svahu Zádielskej tiesňavy a jej vchod sa nachádza napravo od známej Cukrovej Homole, v nadmorskej výške 420 m n. m. Spája sa s ňou legenda o uhorskom kráľovi Belovi IV. V Zádielskej tiesňave v súčasnosti poznáme približne 100 jaskýň. Prístup len na vlastné riziko.
GPS: 48°37’46.6″N 20°49’57.0″E
Foto: Gabishark [CC BY-SA 4.0], via Wikimedia Commons
Nie veľmi známa no o to zaujímavejšia a tajomnejšia jaskyňa ukrytá v južných svahoch Zádielskej planiny. Verejnosti neprístupná, avšak komu sa tam podarí dostať v sprievode speleológa bude prekvapený jej pútavou nádherou pripomínajúcou staré svety Ameriky či Afriky.
GPS: 48°36’54.1″N 20°50’41.5″E
Foto:
Najvýchodnejšia jaskyňa Krasu a pamiatka UNESCO. Známa je predovšetkým značným stúpaním, historickými grafitmi už z čias Uhorského kráľovstva a nádhernou stalagnitovou výzdobou v jej rozľahlých sieňach. Je verejnosti sprístupnená a radí sa medzi najnavštevovanejšie jaskyne Slovenského krasu.
Jedná sa o typ výverovej riečnej jaskyne. Zaujme impozantným vstupným vchodom, ktorý je ako jediný sprístupnený pre turistov. Podzemný tok tvoriaci jaskyňu vytvára v podzemí kaskády či dokonca vodopády. Vďaka značnému podzemnému prírodnému bohatstvu je zapísaná ako prírodná pamiatka UNESCO.
Nachádza pri dvoch ďalších priepastiach v severnej časti Silickej planiny blízko modrého turistického chodníka.
Hlboká 142 metrov a je úplne kolmá. Dá sa nájsť pomerne ľahko, je asi 15 metrov od modrej značky. Ak sa vám ju podarí nájsť môžete nazrieť do jej hrozivej hĺbky z novovybudovaného mostíka, ktorý čnie nad priepasťou.
Nachádza sa blízko červenej turistickej značky vedúcej k dedine Silická Brezová. Jej obrovský otvor budí rešpekt a ústi až do hĺbky 68 m, kde sa nachádza malý otvor tzv. plazivka, ktorý ústi do malého dómu s podzemným jazierkom. Jedna z najkrajších priepastí Slovenského krasu.
Puklinovo rútivá priepasť v severnej lesnatej časti Silickej planiny. Otvor veľkosti 7x3m je založený na kolmej pukline a je pri stene medzi dvoma závrtmi. Priepasť je hlboká 141m,jej steny sú miestami pokryté kvapľovou výzdobou kaskádového tvaru.
Nachádza sa neďaleko dvoch železných priepastí (Malá a Veľká Žomboj) vo výške okolo 580 metrov nad morom. Je hlboká 34 metrov.
Dlhé roky považovaná za najhlbšiu priepasť na území Československa. Pre jaskyniarov ide o veľmi významné miesto. Verejnosti prístupná nie je, avšak ak by bola mohli by ste v nej zahliadnuť život troglobiontov v jaskyni, do ktorej priepasť vyúsťuje.
Táto puklinovo-rútivá priepasť sa nedá minúť ak sa vydáte smerom k Silickej ľadnici. Nachádza sa totiž len pár metrov napravo od žltého turistického chodníka vedúceho k Silici, tesne po tom čo vstúpite do lesa.
Leží v nadmorskej výške 586 m n.m. a s rozlohou cca 1,20 ha je najväčším krasovým jazerom na Slovensku, ktoré je v štádiu zániku
Jazierko vzniklo upchatím dna krasovej jamy (závrtu). Na jeho severozápadnej strane sa nachádza činný ponor nad jeho hladinou.
V súčasnosti sú jeho vody pomerne znečistená, bez vyšších foriem života. Plocha jazera postupne zarastá riasami a vodným rastlinstvom. Svojim charakterom v súčasnosti pripomína mokrinu alebo močiar.
Na severozápadnom brehu jazierka sa nachádza Jaskyňa v ponore Jašteričieho jazera, ktorá odvádza vodu do podzemia (ak hladina jazierka stúpne nad úroveň ponoru).
Jazero – ponor na Silickej planine, neďaleko Silice nachádzajúce sa tesne vedľa asfaltovej cesty zo Silice do Silickej Jablonice. Je jednou zo zberných oblastí Čiernej vyvieračky silicko-gombaseckej jaskynnej sústavy. Práve cez Čiernu vyvieračku bola v roku 1951 objavená známa a verejnosti prístupná Gombasecká jaskyňa.
V súčasnosti je toto jazero na vodu-chudobnej Silickej planine dokonca kaprovým rybárskym revírom s plochou 2,5 hektára.
Vyteká zo Silickej planiny priamo oproti areálu, v ktorom sa nachádza Gombasecká jaskyňa. Užitočná na ochladenie pre cyklistov smerujúcich na Silickú planinu v sparných letných mesiacoch.
Nachádza sa kúsok nad obcou Kečovo tesne pri červenom turistickom chodníku smerom na obec Silická Brezovú.
GPS: 48°30’00.1″N 20°29’10.9″E
Foto: Anka Lenkey
Národná prírodná pamiatka a pamiatka UNESCO, ktorej hrozivý vchod v tvare kruhu smeruje kdesi hlboko do tmy. Zvonicu samozrejme nemožno tak úplne prirovnať k takým magnetom Krasu ako je Domica či Gombasek. Avšak z hľadiska toho čo Plešivecká planina ponúka odhaľuje zo svojho kúzla jednoznačne najviac.
Priepasť hlboká len 18 metrov sa nachádza v závrte napravo od vyústenia Vidovského závrtu na planinu.
GPS: 48°34’24.9″N 20°26’31.5″E
Foto: Retep
Hrozivo vyzerajúca priepasť s pomerne veľkým otvorom nachádzajúca sa na Plešiveckej planine. Jej hĺbka je 54 m.
GPS: 48°36’48.9″N 20°26’36.7″E
Foto: Anka Lenkey
Priepasť na východnom okraji Plešiveckej planiny naľavo od žltého turistického chodníka. Ústie je v nadmorskej výške 667 m, padá do hĺbky 33 m, kde sa nachádza dómovitý priestor. Celková hĺbka jaskyne je 65 m a má bohatú sintrovú výzdobu.
GPS: 48°35’56.6″N 20°27’17.4″E
Foto: Anka Lenkey
Pamiatka UNESCO a chránený prírodný výtvor na okraji Plešiveckej planiny. Nachádza sa v piatom stupni ochrany a nevedie k nej žiaden turistický chodník. Svojou hĺbkou 122 metrov je zatiaľ najhlbšou na Plešiveckej planine. Hlboko pod zemským povrchom prechádza do nádhernej jaskyne, ktorá nie je verejnosti prístupná. Upozorňujeme, že územie sa nachádza v piatom stupni ochrany!
GPS: 48°35’14.0″N 20°26’29.2″E
Foto: Retep
Priepasť sa nachádza v centrálnej časti Plešiveckej Planiny. Vchod do priepasti sa nachádza v nadmorskej výške 585 mnm v húštine podrastu kríkov, viac-menej na polceste medzi žltou turistickou značkou na východe a modrou značkou na západe. Na konci druhej svetovej vojny sa tam schovávali miestni obyvatelia a členovia partizánskych skupín. Priepasť je verejnosti neprístupná avšak jej mohutné hrdlo možno obdivovať z okrajov.
GPS: 48°36’04.0″N 20°25’46.8″E
Foto: Anka Lenkey
V zásade ide o tzv. dynamickú jaskyňu avšak viac pripomína puklinu, ktorá rozčesáva zemský povrch v dĺžke 45 metrov postupne do čoraz väčšej hĺbky a je pokrytá menšou ľadovou výplňou. Nachádza sa na Borčianskej planine len niekoľko metrov od temena Veľkej Havranej Skaly a je to pamiatka UNESCO. Upozorňujeme, že územie sa nachádza v piatom stupni ochrany!
GPS: 48°38’59.9″N 20°47’26.2″E
Čertova diera je gravitačná jaskyňa hlboká až 186 metrov! Je to geomorfologicky významná vertikálna jaskyňa rozsadlinovo – korózneho pôvodu. Nachádza sa v hornej časti Zádielskej tiesňavy v južnom svahu planiny Horný vrch v Chránenej krajinnej oblasti v Slovenskom Krase.
Priamo v strede obce Hrhov, ktorá sa nachádza pod svahmi Planiny Horný Vrch buráca nádherný 15 metrov vysoký vodopád napájaný jednou z najvýdatnejších vyvieračiek prezývanej Féj v Slovenskom krase.
Táto prírodná pamiatka UNESCO sa nachádza na planine Dolný Vrch. Je to priepasť korózneho typu s celkovou hĺbkou 100 m. Je členená na viacero menších šácht a dómov, z ktorých najväčšia má hĺbku až 63 m. Podľa dostupných údajov Na základe dlhodobých pozorovaní možno konštatovať, že po celé generácie vo výklenku v eufotických vrchných častiach hlavnej šachty oddychujú v dennej fáze sovy obyčajné.
Takmer 60 m hlboká závratná šachta Drienovskej priepasti známej už od r. 1912. Špeciálne Dolný Vrch dostal pre vysokú hustotu priepastí názov „Krajina priepastí“.
GPS: 48°33’38.1″N 20°40’45.5″E
Foto Gabishark – Own work, CC BY-SA 4.0, Link
Sústava vodopádov za obcou Háj v rozľahlej Hájskej doline, ktorá je akýmsi náprotivkom, aj keď o niečo menším Zádielskej tiesňavy. Ide o jedny z mála krasových vodopádov na Slovensku a v rámci tejto kategórie sú považované za najkrajšiu ukážku na Slovensku.
Jeden z najväčších a najmohutnejších kaňonov Slovenska a zároveň asi najväčší magnet Národného Parku. Vytvorený riečkou Blatnica, ktorá po tisícky rokov nahlodávala vápence krasu, aby tak rozdelila planinu vo dvoje a vytvorila tak jedinečné prírodné dedičstvo.
Významný vápencový vrch uprostred Zádielskej tiesňavy pripomínajúci slávnu brazílsku homoľu. Tento obľúbený lezecký bod horolezcov je posiaty množstvom malých jaskyniek.
Foto: Gabishark – Vlastné dielo, CC BY-SA 4.0, Odkaz
Na okraji Zádielskej planiny v krovinách Slovenského krasu pripomínajúcich skôr juh Španielska sa na nevysokom krasovom kopci vypína Turniansky hrad. Z niekdajšieho správneho centra stolice a strážneho hradu cesty na Spiš zostala po časoch, kedy bol vystavený svojmu vlastnému osudu a po poslednom údere, ktorý mu uštedril na konci druhej svetovej vojny Wehrmacht len ruina.
Foto: Gabishark [CC BY-SA 4.0], via Wikimedia Commons
.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupoviLadomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome 15.a 16. storočia reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy.
Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom... pokračuj na wiki
S históriou Bratislavy je neodmysliteľné spätá aj postava rabína, Chatáma Sófera, vlastným menom Moše Schreiber, ktorý patril medzi najvýznamnejších rabínov celej židovskej histórie. Po usadení sa v Bratislave založil tzv. ješivu, vysoké náboženské učilište, kde vychoval stovky rabínov a pôsobil ako významná náboženská autorita pre rabínov z celej Európy. Jeho hrob je umiestnený za električkovým tunelom pod hradom bol počas minulého režimu zanedbaný a odsúdený na zánik. Povráva sa, že komunistická vláda súhlasila s uzavretím jeho mauzólea betónovými blokmi čim sa zabránilo jeho zničeniu za údajne veľmi vysokú finančnú kompenzáciu. Po páde komunistického režimu bolo mauzóleum zrekonštruované a dnes sa radí medzi najvýznamnejšie a najposvätnejšie miesta judaizmu navštevované príslušníkmi židovského národa z celého sveta. Návštevu tohto významného miesta je možné uskutočniť súhlase bratislavskej židovskej náboženskej obce na tejto stránke.
Malá jaskyňa nachádzajúca sa pod masívom Sokolej skaly v značne nepristupnom teréne, kam je pomerne ťažké sa dostať. Početné nálezy dokladajú osídlenie od čias praveku až po stredovek.
Nájdete ju na Plešiveckej planine v závrte vedľa turistickej značky. Jej vchod je vysoký 9m a dlhý 15m.
Nachádza sa Plešivskej planine, len pár desiatok metrov od modrej turistickej značky, v husto zarastenom závrte. Jej priepasťovitý vhod vedie do chodby a malej siene. Dľžka jaskyňe je 17m.
Vchod má približne v polovičke Havranej skaly. Dostať sa tam dá len veľmi strmým výstupom. Dĺžka jaskyne je 70 metrov a zo vstupnej galérie je nádherný výhľad.
Významná archeologická lokalita a zimovisko netopierov. Jej dĺžka je 1550 metrov a je to národná prírodná rezervácia. Jej sintrovú výzdobu tvoria krátke brčká, palicové a malé guľové stalaktity, záclony a až 3 m vysoké masívne stalagmity. Pre verejnosť je uzavretá a jej krásu tak možno zazrieť len v sprievode speleológa.
Jej vchod leží tesne vedľa asfaltovej cesty zo Silice do Silickej Jablonice. Preteká ňou potok, ktorý vyteká pod Sokolou skalou. Našli sa v nej črepy aj ľudské kosti. Pre verejnosť je uzavretá a jej krásu tak možno zazrieť len v sprievode speleológa.
Nachádza pod Veľkou Havraňou skalou na Borčianskej planine. Jej vchod leží len pár metrov od starej banskej cesty. Posledná nameraná teplota pri preskúmaní nepresahovala 2°C. Vchod do jaskyne chladí aj dnes.
Táto jaskyňa je veľmi dôležitá pre každého trampa, ktorý chce na osamelej a ľudoprázdnej Plešiveckej planine stráviť noc. Je totiž jedinou zásobárňou pitnej vody na tejto stolovej hore. Voda sa nachádza na konci 9 metrov dlhej chodby, cez ktorú sa musíte preplaziť.
Jaskyňa prezývaná aj maštal je vlastne skalným previsom pokračujúcim do jaskyne s veľmi zaujímavým umiestnením na východnom okraji Plešiveckej planiny. Jedná sa o významné jaskynné sídlo z mladšej doby kamennej, doby bronzovej a staršej doby železnej.
Jedná sa o typ výverovej riečnej jaskyne. Zaujme impozantným vstupným vchodom, ktorý je ako jediný sprístupnený pre turistov. Pozdemný tok tvoriaci jaskyňu vytvára v podzemí kaskády či dokonca vodopády. Vďaka značnému podzemnému prírodnému bohatstvu je zapísaná ako prírodná pamiatka UNESCO.
Domica, najkrajšia jaskyňa a klenot Národného Parku Slovenský Kras. V zásade to najkrajšie čo tento pozoruhodný jaskyňami a priepasťami popretkávaný národný park ponúka.
Gombasecká jaskyňa je tak troška iná. Táto jaskyňa ukrýva niečo čo jej vyslúžilo zápis v prestížnom zozname UNESCO a robí ju absolútne unikátnou
Známa jaskyňa na úpätí Silickej planiny vytvorená potokom Buzgó, ktorý po tisícročia nahlodával vápenec, aby si prerazil cestu vyvieračkou von. Nevšedná nie ani tak svojou výzdobou, ktorú je v porovnaní s jaskyňami ako je Domica či Gombasek skôr menej výrazná aj menej početná, ale dobrodružstvom, ktoré v nej zažijete.
Jedná sa totiž o značnú časť zrútenej jaskyne tvoriacu dnes priepasť korózno-rútivého typu vo výške len niečo cez 500 metrov nad morom, do ktorej sa dá dnes zostúpiť až takmer na samé dno, kde sa môžete pokochať ľadovou výplňou, ktorá sa v malom množstve udrží aj počas najhorúcejšieho leta.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Viditeľná už zďaleka. Jedna z hlavných dominánt tohto starého baníckeho mesta a srdce jeho veľkého štvorcového námestia.
Miesto s nádhernými výhľadmi na Rožňavu a široké okolie. Výstup netrvá dlho a na konci sa môžete pokochať historickou budovou kaplnky na Kalvárii.
Miesto s nádhernými výhľadmi na Rožňavu a široké okolie. Výstup netrvá dlho a na konci sa môžete pokochať historickou budovou kaplnky na Kalvárii.
Miesto s nádhernými výhľadmi na Rožňavu a široké okolie. Výstup netrvá dlho a na konci sa môžete pokochať historickou budovou kaplnky na Kalvárii.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Viditeľná už zďaleka. Jedna z hlavných dominánt tohto starého baníckeho mesta a srdce jeho veľkého štvorcového námestia.
Miesto s nádhernými výhľadmi na Rožňavu a široké okolie. Výstup netrvá dlho a na konci sa môžete pokochať historickou budovou kaplnky na Kalvárii.
Miesto s nádhernými výhľadmi na Rožňavu a široké okolie. Výstup netrvá dlho a na konci sa môžete pokochať historickou budovou kaplnky na Kalvárii.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Viditeľná už zďaleka. Jedna z hlavných dominánt tohto starého baníckeho mesta a srdce jeho veľkého štvorcového námestia.
Miesto s nádhernými výhľadmi na Rožňavu a široké okolie. Výstup netrvá dlho a na konci sa môžete pokochať historickou budovou kaplnky na Kalvárii.
Miesto s nádhernými výhľadmi na Rožňavu a široké okolie. Výstup netrvá dlho a na konci sa môžete pokochať historickou budovou kaplnky na Kalvárii.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Nachádza pri dvoch ďalších priepastiach v severnej časti Silickej planiny blízko modrého turistického chodníka.
Hlboká 142 metrov a je úplne kolmá. Dá sa nájsť pomerne ľahko, je asi 15 metrov od modrej značky. Ak sa vám ju podarí nájsť môžete nazrieť do jej hrozivej hĺbky z novovybudovaného mostíka, ktorý čnie nad priepasťou.
Puklinovo rútivá priepasť v severnej lesnatej časti Silickej planiny. Otvor veľkosti 7x3m je založený na kolmej pukline a je pri stene medzi dvoma závrtmi. Priepasť je hlboká 141m,jej steny sú miestami pokryté kvapľovou výzdobou kaskádového tvaru.
GPS: 48°36’36.5″N 20°31’51.8″E
Nachádza sa neďaleko dvoch železných priepastí (Malá a Veľká Žomboj) vo výške okolo 580 metrov nad morom. Je hlboká 34 metrov.
Priepasť hlboká len 18 metrov sa nachádza v závrte napravo od vyústenia Vidovského závrtu na planinu.
Hrozivo vyzerajúca priepasť s pomerne veľkým otvorom nachádzajúca sa na Plešiveckej planine. Jej hĺbka je 54 m.
GPS: 48°36’48.9″N 20°26’36.7″E
Foto: Anka Lenkey
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
GPS: 48°34’07.9″N 20°32’31.6″E
Priepasť na východnom okraji Plešiveckej planiny naľavo od žltého turistického chodníka. Ústie je v nadmorskej výške 667 m, padá do hĺbky 33 m, kde sa nachádza dómovitý priestor. Celková hĺbka jaskyne je 65 m a má bohatú sintrovú výzdobu.
Táto prírodná pamiatka UNESCO sa nachádza na planine Dolný Vrch. Je to priepasť korózneho typu s celkovou hĺbkou 100 m. Je členená na viacero menších šácht a dómov, z ktorých najväčšia má hĺbku až 63 m. Podľa dostupných údajov Na základe dlhodobých pozorovaní možno konštatovať, že po celé generácie vo výklenku v eufotických vrchných častiach hlavnej šachty oddychujú v dennej fáze sovy obyčajné.
Čertova diera je gravitačná jaskyňa hlboká až 186 metrov! Je to geomorfologicky významná vertikálna jaskyňa rozsadlinovo – korózneho pôvodu. Nachádza sa v hornej časti Zádielskej tiesňavy v južnom svahu planiny Horný vrch v Chránenej krajinnej oblasti v Slovenskom Krase.
Dlhé roky považovaná za najhlbšiu priepasť na území Československa. Pre jaskyniarov ide o veľmi významné miesto. Verejnosti prístupná nie je, avšak ak by bola mohli by ste v nej zahliadnuť život troglobiontov v jaskyni, do ktorej priepasť vyúsťuje.
Táto puklinovo-rútivá priepasť sa nedá minúť ak sa vydáte smerom k Silickej Ľadnici. Nachádza sa totiž len pár metrov napravo od žltého turistického chodníka vedúceho k Silici, tesne po tom čo vstúpite do lesa.
V zásade ide o tzv. dynamickú jaskyňu avšak viac pripomína puklinu, ktorá rozčesáva zemský povrch v dĺžke 45 metrov postupne do čoraz väčšej hĺbky a je pokrytá menšou ľadovou výplňou. Nachádza sa na Borčianskej planine len niekoľko metrov od temena Veľkej Havranej Skaly a je to pamiatka UNESCO.
GPS: 48°38’59.9″N 20°47’26.2″E
Nachádza sa blízko červenej turistickej značky vedúcej k dedine Silická Brezová. Jej obrovský otvor budí rešpekt a ústi až do hĺbky 68 m, kde sa nachádza malý otvor tzv. plazivka, ktorý ústi do malého dómu s podzemným jazierkom. Jedna z najkrajších priepastí Slovenského krasu.
Pamiatka UNESCO a chránený prírodný výtvor na okraji Plešiveckej planiny. Nachádza sa v piatom stupni ochrany a nevedie k nej žiaden turistický chodník. Svojou hĺbkou 122 metrov je zatiaľ najhlbšou na Plešiveckej planine. Hlboko pod zemským povrchom prechádza do nádhernej jaskyne, ktorá nie je verejnosti prístupná.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Vyteká zo Silickej planiny priamo oproti areálu, v ktorom sa nachádza Gombasecká jaskyňa. Užitočná na ochladenie pre cyklistov smerujúcich na Silickú planinu v sparných letných mesiacoch.
Nachádza sa kúsok nad obcou Kečovo tesne pri červenom turistickom chodníku smerom na obec Silická Brezovú.
Priamo v strede obce Hrhov, ktorá sa nachádza pod svahmi Borčianskej planiny buráca nádherný 15 metrov vysoký vodopád napájaný jednou z najvýdatnejších vyvieračiek prezývanej Féj v Slovenskom krase.
GPS<strong>: <a href=“https://www.freemap.sk/?map=15/48.566910/20.685518&layers=T&tool=info-point&info-point=48.567961/20.685056″ target=“_blank“ rel=“noopener“>48°34’03.4″N 20°41’08.4″E</a></strong>