ZVONIVÁ JAMA
Ohodnoťte:
ZVONIVÁ JAMA
Ohodnoťte:
Kým susedná Silická planina sa môže popýšiť jaskyňami svetového mena, Plešivecká planina sa môže popýšiť ich oveľa väčším počtom. Ani jedna z nich však nie je sprístupnená pre verejnosť.
Ak by ste teda hľadali dôvod prečo vyšlapať na túto úplne pustú a ľudoprázdnu stolovú horu chránenú zo všetkých strán ostrými hranami sú to jej priepaste. Alebo lepšie povedané, tisícky rokov staré jaskyne, ktorých vchody smerujú veľmi prudko smerom nadol. Plešivecká planina je v podzemí ako ementál a sieťou priepastí a jaskýň je doslova popretkávaná.
A tomuto tajomnému svetu ticha a tmy prastarej planiny bez ľudí dominuje predovšetkým priepasť Zvonivá jama (alebo familiárne Zvonica) . Národná prírodná pamiatka a pamiatka UNESCO, ktorej hrozivý vchod v tvare kruhu smeruje kdesi hlboko do tmy. Zvonicu samozrejme nemožno tak úplne prirovnať k takým magnetom Krasu ako je Domica či Gombasek. Avšak z hľadiska toho čo Plešivecká planina ponúka odhaľuje zo svojho kúzla jednoznačne najviac. A aj preto (a nielen preto) jej tu patrí v rámci sprievodcovi po Krase samostatné miesto. Také aké majú známe jaskyne Silickej Planiny.
ZSSK, SAD do Plešivca
bajkom
Seriózna túra
Len na vlastné zásoby
Budete hladní
Prespíte len v stane
Tip: Pre zobrazenie ostatných atrakcií v okolí kliknite na menší zoom, alebo dajte vyhľadať príslušnú atrakciu v zozname (klik na šipku vedľa mena regiónu).
.
ZSSK, SAD do Plešivca 
bajkom 
Seriózna túra 
Len na vlastné zásoby 
Budete hladní 
Prespíte len v stane
Priepasť Zvonivá jama (nazývana aj Zvonivá jama, Zvonivá diera, Zvonica, Zvonivá priepasť a priepasť Zvonica) sa nachádza v strednej časti Plešivskej planiny v katastrálnom území obce Plešivec. Do priepasti prvýkrát vstúpili miestni obyvatelia v roku 1875 a neskôr v roku 1882.
Prvý seriózny opis s mapou priepasti uskutočnili v roku 1925. Podrobne preskúmaná bola priepasť Zvonivá jama v roku 1957. V roku 1995 sa priepasť stala, spolu s ostatnými jaskyňami a priepasťami, súčasťou Svetového dedičstva UNESCO.
S históriou Bratislavy je neodmysliteľné spätá aj postava rabína, Chatáma Sófera, vlastným menom Moše Schreiber, ktorý patril medzi najvýznamnejších rabínov celej židovskej histórie. Po usadení sa v Bratislave založil tzv. ješivu, vysoké náboženské učilište, kde vychoval stovky rabínov a pôsobil ako významná náboženská autorita pre rabínov z celej Európy. Jeho hrob je umiestnený za električkovým tunelom pod hradom bol počas minulého režimu zanedbaný a odsúdený na zánik. Povráva sa, že komunistická vláda súhlasila s uzavretím jeho mauzólea betónovými blokmi čim sa zabránilo jeho zničeniu za údajne veľmi vysokú finančnú kompenzáciu. Po páde komunistického režimu bolo mauzóleum zrekonštruované a dnes sa radí medzi najvýznamnejšie a najposvätnejšie miesta judaizmu navštevované príslušníkmi židovského národa z celého sveta. Návštevu tohto významného miesta je možné uskutočniť súhlase bratislavskej židovskej náboženskej obce na tejto stránke.
