Email:  semafor@stonline.sk, Telefón: +421 905 700 960

Vyhľadaj spojenie do zástavky ZborovBajkom z BardejovaMierna túra z kúpeľov zapotíteFacebook Niečo nesedí? Napíšte nám

Obdobie konsolidácie vnútorných pomerov v Uhorsku a upevnenia ústrednej kráľovskej moci panovníkom Karolom Róbertom po r. 1317, možno klásť stavebné počiatky Zborovského hradu na vyňatom majetku a následne vznik hradného panstva Makovica.

Zatiaľ nie je známa hodnoverná listina, ktorá by bližšie objasňovala dobu a dôvody vedúce k výstavbe hradu. Podľa jeho polohy analogickej s polohou hradov Ľubovňa a Nedeca sa usudzuje, že pôvodne mal plniť strážnu funkciu na obchodnej ceste a funkciu pohraničného hradu. Čoskoro sa stal aj sídlom feudálneho domínia. Problém doby vzniku a jeho prvotnej podoby by za týchto okolností mohol rámcovo vyriešiť len archeologický výskum. Aj keď odborná polemika na túto tému nie je ukončená, na základe písomných prameňoch nemožno potvrdiť, že by vznikol v druhej alebo dokonca v prvej polovici 13. storočia.

Prvou overenou písomnou správou o existencii hradu Makovica je listina kráľa Ľudovíta I. z r. 1347, ktorou zakázal kastelánom „de Makauicha“ Štefanovi a Jurajovi Bebekovcom ohrozovať vlastníctvo Thekulovcov na majetku Smilno a lákať poddaných na makovické panstvo. V tom istom roku nariadil kastelánom, aby nebránili Bardejovčanom užívať majetok v Mokroluhu darovaný Bardejovu jeho otcom Karolom Róbertom. Aj prvá hodnoverná písomná správa viažuca sa k dedine Zborov bola vydaná v súvislosti s domáhaním sa majetkových práv smilnianskymi Thekulovcami, ktorí sa sťažovali u kráľa a žiadali vrátenie celého panstva Smilno. Na podnet z poverenia Ľudovíta I. vykonal zástupca Jágerskej kapituly obhliadku smilnianskeho panstva a v listine z r. 1355 uvádza okrem iných dedín aj hrad Makovicu. Z listiny sa ďalej dozvedáme o do osídľovaní hradného panstva Makovica – Zborov a pohraničných oblastí kastelánom Mikulášom Forgáčom, ktorý si od Ľudovíta I. zároveň vymohol povolenie na otvorenie baní na striebro (asi na Koldoríne a pri dedine Zlaté). Nároky Thekulovcov neboli uspokojené a už v roku 1364 získal kráľovské hradné panstvo Makovica spolu so smilnianskym panstvom do dedičnej držby šľachtic Peter Cudar z Olnoru a do nájmu mýta v Bardejove a Gaboltove. Cudarovci v zapätí rozšírili hradné panstvo o majetky panstiev Radoma a Kurima a najneskôr do r. 1387 aj panstva Stročín... pokračuj na wiki

Povesť o hrade vykúpenom za obrovskú sumu

Keď raz sedmohradské knieža Žigmund Rákóczi prechádzal po cestách horným Šarišom, na dôkaz svojej úcty navštíviť starého bojového druha Szeredyho na jeho hrade. Starý pán ho okázalo privítal a povodil po hrade. Ukázal mu všetky skvosty, ktorými vybavil hrad, ktorý obdivovali, ale mu aj závideli jeho priatelia. Pre svoj ho vzácneho hosťa usporiadal veľkú hostinu. Tokajské tieklo potokom.

Uprostred veľkej zábavy Rákoczi navrhol Szeredymu, že kúpi jeho hrad. Szeredy nechcel o tom ani počuť. Napokon však súhlasil s predajom hradu ale s jednou podmienkou. Rákóczi mu musí priniesť do roka 80 000 zlatých dukátov razených v tom istom roku a na líci s jeho podobizňou. Starý pán hradu to povedal s úsmevom, lebo vedel, že v Sedmohradsku sa ani za desať rokov toľko dukátov nevyrazí. Rákóczi s tým súhlasil a stisol podávanú Szeredyho ruku.

Po odchode kniežaťa si stary pán žil i naďalej pokojne a každému zo svojich hostí rozprával príhodu s Rákóczim a pochechtával sa nad tým, ako sa ho zbavil. Vôbec nepomyslel že hrad i život užíva posledný rok. Rákóczimu sa hrad tak zapáčil, že zdanlivo nesplniteľnú sumu predsa len dal dokopy. Presne o rok sa stretli starí priatelia tak, ako sa dohodli na mieste, kde spoji teraz pomník. Po zvítaní sa nasledovalo účtovanie. Rákóczi dal vyložiť pred Szeredyho všetky dukáty tak ako sa dohodli. Ten ich prepočítal, prekontroloval a s hrôzou zistil, že prišiel o svoj hrad. Vstal ešte raz sa po ňom obzrel, chytil sa za srdce a padol mŕtvy na zem.

Toľko hovorí povesť. Pomník skutočne stojí na mieste, kde zomrel Szeredy. Ten ale nezomrel kvôli predaju hradu. Hrad bol predaný až 35 rokov po jeho smrti.