Revealing the future hotspot of Europe
BARDEJOV
Ohodnoťte:
BARDEJOV
Ohodnoťte:
Ak by ste očakávali rozsiahle historické centrum budete sklamaní. Toto mesto a perla historického regiónu Šariš ho nemá. Historické centrum vlastne pozostáva z veľkého námestia a nanajvýš dvoch ulíc obkolesujúcich námestie uzavretých hradbami. No práve tento fakt prispieva k jeho čaru a ojedinelej atmosfére najviac. Bardejov sa hradby takmer nerozrástol, novovek ako keď by ho obišiel. Zostal zakonzervovaný v stredovekých časoch, uzavretých hradbami skrývajúcimi svet gotickej a renesančnej architektúry, ktorú možno badať na každom dome na námestí, nádhernej renesančnej radnici a veľkolepej Bazilike Sv. Egídia, ktorá mu dominuje.
Vlastne má človek tak troška pochybnosti či sa práve nenachádza niekde v Južnom Nemecku ako na severovýchode Slovenska. Nenadarmo si toto mesto kedysi dávnejšie vyslúžilo titul najgotickejšie mesto Československa. A napriek faktu, že jeho historické centrum je malé, značná koncentrácia historických krás a prechádzka po jeho zachovalých hradbách jeho návštevu výrazne predĺži.
Oltár od Majstra Pavla podobne honosný ako ten v Levoči v nej nenájdete. No okrem plastiky od Majstra ukrýva až 11 vzácnych gotických oltárov, ktorých história siaha do prelomu 15. storočia a za najcennejší z nich sa považuje bočný oltár Narodenia Pána, ktorý sa zaraďuje do okruhu krakovskej dielne W. Stwosza.
Na Slovensku sa jedná o ojedinelé miesto židovského kultúrneho dedičstva, ktorého význam podčiarkuje zápis do zoznamu UNESCO. Celé suburbium vzniklo z dôvodu zákazu Židom usádzať sa vo vnútri (za hradbami) slobodných kráľovských miest, ktorý kedysi v Uhorsku platil.
Navonok pôsobí goticky, vo vnútri však po gotike okrem zaklenutia presbytéria nezostali stopy. Nečudo, veď tento pôvodne augustiniánsky chrám po vyhnaní Augustínov z mesta slúžil ako sýpka a z jeho gotického interiéru sa preto veľa nezachovalo. Naviac bol po prevzatý evanjelikmi a následnej rekatolizácii prestavaný františkánmi do finálnej podoby datovanej až do roku 1878. Dnes je zasvätený Sv. Jánovi Krstiteľovi a pravidelne sa v ňom konajú bohoslužby.
Aj, keď to tak pri pohľade zvonka nevyzerá, ide o pomerne mladú stavbu postavenú v eklektickom štýle na začiatku 20. storočia na mieste niekdajšej obrannej priekopy. Jej vnútro zdobí nádherný ikonostas a kostol je zasvätený apoštolom Sv. Petrovi a Pavlovi. Svojim spôsobom ide o podobnú architektúru akou sa vyznačuje kalvária v Bardejove.
Jej kostol postavený v novorománskom slohu tvorí dominantu vrchu naproti historickému centru a preto je viditeľný už zdiaľky. Po ceste k nemu zdobí serpentínovú cestu 14 kaplniek, ktoré však pre husté zalesnenie nevidno. Samotný kostol je zo západnej strany podopretý vysokým múrom, v ktorom je vstup do pomerne veľkej podzemnej kaplnky sv. Márie Magdalény, ktorá sa v podmienkach kalvárskych kostolov považuje skôr za raritu.
Dobové záznamy uvádzajú, že tak kostol ako aj kaplnky boli postavené z milodarov dobrodincov mesta. Pri výstavbe Bardejovskej Kalvárie bolo údajne možné vidieť „príkladnú oduševnenosť a horlivosť Bardejovských obyvateľov“. Zúčastnili sa na nej totiž takmer všetci Bardejovskí remeselníci i ľudia rôzneho vierovyznania, pričom prácu vykonávali zväčša zadarmo
Kedysi ho oddeľovali od námestia hradby. Evanjelické kostoly sa totiž až do vydania tolerančného patentu mohli stavať len za hradbami miest. Bol však postavený až na prelome storočí v rokoch 1798-1808 krátko po jeho vydaní. Je zasvätený Sv. Cyrilovi a Metodovi a netradične ho zdobí aj vežička.
Je síce mladšia ako synagóga v suburbiu, avšak zdobia ju nádherné nástenné maľby a pôvodný inventár. Dnes už neslúži pôvodným účelom. Je však otvorená pre verejnosť a tak kto chce môže si jej pekný interiér pozrieť na vlastné oči.
Po Levočskej radnici sa jedná o ďalšiu renesančnú perlu na Slovensku. Tentokrát ešte staršiu ako je tá Levočská, údajne dokonca prvú renesančnú stavbu na Slovensku čo možno pozorovať na určitom prelínaní sa s prvkami doznievajúcej gotiky.
Ak máte radi byzantskú históriu a dedičstvo, ktoré po sebe zanechala v podobe ikonopisectva a ikon zdobiacich kostolíky východného obradu v tomto múzeu budete ako doma. Jedná sa totiž o jedno z troch múzeí na Slovensku, ktoré sa tomuto dedičstvu venujú a v prípade šarišského v Bardejove ide pravdepodobne o najzaujímavejšie. Niet sa tomu veľmi čo čudovať, keďže kostolíky východného obradu sa začínajú paradoxne takpovediac za hranicami stredovekého mesta.
V samotnom múzeu patrí k najvzácnejším exponátom unikátny kompletne zachovaný rokokový ikonostas z dreveného kostolíka v Zboji. Nenechajte si však ujsť ani ikony na dreve pochádzajúce zo 16. storočia.
Nájdete ho v historickom dome na Rhodyho ulici č. 4. Uvidíte v ňom flóru a faunu z oblasti severného Slovenska, niektoré slovenské vzácne druhy mäkkýšov ale aj expozicie z Ameriky, Afriky a Ázie.
Bohaté stredoveké mesto Bardejov sa nezaobišlo bez pokusov o obsadenie a vyrabovanie jeho bohatstva. Obyvatelia preto dlho neotáľali s postavením hradieb, ktoré veľa krát potvrdili svoju funkciu a zachránili mesto pred skazou. Nie sú síce až tak mohutné ako levočské hradby, vyznačujú sa však zachovalosťou aká na Slovensku nemá obdoby.
Uhorské tance od Brahmsa pozná asi každý. Skladateľa Bélu Kellera však málokto. Pritom čardáš od tohto bardejovského rodáka venovaný práve Bardejovu prevzal Brahms do svojich tancov. Spomeňte si na to, keď budete prechádzať okolo jeho vcelku nenápadného rodného domu na námestí a zbadáte pamätnú tabuľu. V tomto dome nie je v súčasnosti múzeum ani výstavná miestnosť.
Jeden z najkrajších renesančných domov na námestí patriaci patricijskej rodine Czebnerovcov. Dnes slúži výstavným účelom Šarišského múzea, kde si svoje miesto nájdu niektoré zbierkové predmety múzea, ale tiež maľby domácich a zahraničných umelcov.
Vďaka nádhernej rokokovej maľbe je už tento zdiaľky viditeľný goticko-renesančný dom pravdepodobne najkrajší v Bardejove. Freska, ktorá ho zdobí predstavuje Korunovanie Panny Márie a okrem nej na ňom zaujme aj pôvodný vstupný portál zo 17. Storočia. V tomto dome nie je v súčasnosti múzeum ani výstavná miestnosť.
Ako vo všetkých kráľovských mestách, aj v Bardejove pobýval kat. A pobýval na Veternej ulici v ranno renesančnom dome s maličkými oknami na poschodí nie ďaleko od hrubej bašty. V dome však nie len prespával, ale mal tu zriadenú aj väznicu a „pracovnú“ mučiareň v tej dobe poeticky nazvanú útrpná komora. V tomto dome nie je v súčasnosti múzeum ani výstavná miestnosť.
Pôsobila ako centrum vzdelanosti a kultúry. V dejínách Slovenska má nezastupiteľné miesto čoby akademická pôda, kde sa v čase obrazoboreckých sporov zrodila progresívna pamiatkarska teória, že sochy a obrazy na oltároch nie sú len kultovými predmetmi, ale aj vzácnymi kultúrnymi a historickými pamiatkami. To následne znamenalo záchranu pre nespočetné množstvo veľmi cenných sakrálnych diel na území Slovenska, baziliku v Bardejove nevynímajúc. Za zmienku tiež stojí, že jej rektor, známy Leonard Stockel bol autorom Confessio Pentapolitana, čo nebolo nič iné ako prihlásenie sa piatich miest k protestantskej viere. V tomto dome nie je v súčasnosti múzeum ani výstavná miestnosť.
Medzi Kláštornou baštou a Hornou bránou, v záhrade starej nemocnice, stojí lampový stĺp. Takéto stĺpy mali v stredoveku slúžiť ako orientačné body, preto sa stavali najmä na križovatkách, cintorínoch a na pamätných miestach. Vo vežovitej časti stĺpu horelo svetlo, ktoré plnilo funkciu orientačnú, ale aj spomienkovú. A tento stĺp konkrétne mal byť podľa dobových záznamov aj svedkom mnohých popráv.
Je umiestnená za Dolnou bránou a predstavuje sochu, ktorú pre mesto z dreva vytesali maďarskí umelci Lájos Bolyki a András Jánosi. Socha je vyjadrením úcty obyvateľom mesta za starostlivosť o kultúrne dedičstvo. Bola zhotovená a inštalovaná v roku 1998.
Žiadna návšteva Levoče nemôže byť kompletná bez tohto ikonického kopca, na ktorom stojí neogotická Bazilika. Tá dnes slúži nielen ako miesto konania sv. omší, ale predovšetkým ako základňa pre najväčšiu a najvýznamnejšiu kresťanskú púť na Slovensku, kedy mravenisko ľudí zaplní takmer celý kopec na, ktorom je Bazilika postavená.
Na pol dňa
Info o meste
Vedeli ste?
.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupoviLadomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome 15.a 16. storočia reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy.
Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom... pokračuj na wiki
S históriou Bratislavy je neodmysliteľné spätá aj postava rabína, Chatáma Sófera, vlastným menom Moše Schreiber, ktorý patril medzi najvýznamnejších rabínov celej židovskej histórie. Po usadení sa v Bratislave založil tzv. ješivu, vysoké náboženské učilište, kde vychoval stovky rabínov a pôsobil ako významná náboženská autorita pre rabínov z celej Európy. Jeho hrob je umiestnený za električkovým tunelom pod hradom bol počas minulého režimu zanedbaný a odsúdený na zánik. Povráva sa, že komunistická vláda súhlasila s uzavretím jeho mauzólea betónovými blokmi čim sa zabránilo jeho zničeniu za údajne veľmi vysokú finančnú kompenzáciu. Po páde komunistického režimu bolo mauzóleum zrekonštruované a dnes sa radí medzi najvýznamnejšie a najposvätnejšie miesta judaizmu navštevované príslušníkmi židovského národa z celého sveta. Návštevu tohto významného miesta je možné uskutočniť súhlase bratislavskej židovskej náboženskej obce na tejto stránke.
Na skok
Rôzne parky predstavujúce Slovensko v malom pozná asi každý. Tento je však jedinečný svojím zameraním. Zaoberá sa totiž prezentovaním (v zmenšenej mierke) drevených kostolíkov Slovenska. A tak tu máte možnosť zhliadnuť nielen slávne kostolíky zapísané do zoznamu UNESCO, ale aj tie menej známe no nemenej zaujímavé. Do celkového počtu drevených kostolíkov ich ešte niekoľko desiatok chýba no miniskanzen chce postupne ukázať všetky.
Jedná sa o najstarší skanzen na Slovensku otvorený v roku 1965. Polohu má vskutku nádhernú. Nachádza sa na okraji Bardejovských kúpeľov v ich menej zaľudnenej časti v lone okolitej prírody. V súčasnosti ho tvorí takmer 30 objektov tradičnej ľudovej architektúry z oblasti horného Šariša a zo severovýchodného Zemplína. Pri jeho prehliadke si nenechajte ujsť dva drevené kostolíky prenesené z dediny Zboj a z blízkej obce Mikulášová.
Kostolík Sv. Lukáša privezený pravdepodobne z obce Rešov predstavuje najstarší drevený chrám východného obradu nie len na Slovensku, ale v celej karpatskej oblasti. Jeho výstavba sa odhaduje do 15-16. storočia.
Ako všetky drevené chrámy aj tento vyniká nádhernou vnútornou výzdobou so vzácnymi ikonami zo 17. storočia v hlavnej lodi, do ktorej sa vstupuje dverami kajúcnikov.
Nádherný gréckokatolícky drevený kostolík postavený na mieste staršieho kostola za pôsobenia kňaza Jána Halíka v 19. storočí. Vyniká predovšetkým jeho nádherne vyzdobený interiér, ktorý obsahuje niekoľko vzácnych ikon, z ktorých má mimoriadnu cenu predovšetkým ikona Bohorodičky Hodigitrie s pochvalou z konca 16. storočia. Pochvala v tomto prípade predstavuje zobrazenie prorokov po okrajoch ikony s ich proroctvami o Spasiteľovi.
Zvláštnosťou je tzv. babinec - miesto, pre kajúcich sa hriešnikov, ktorí sa nechcú účastniť bohoslužby v hlavnej lodi, keďže nie sú pokrstení.
Zostaň v okolí
Zostaň v kontakte
Oltár od Majstra Pavla podobne honosný ako ten v Levoči v nej nenájdete. No okrem plastiky od Majstra ukrýva až 11 vzácnych gotických oltárov, ktorých história siaha do prelomu 15. storočia a za najcennejší z nich sa považuje bočný oltár Narodenia Pána, ktorý sa zaraďuje do okruhu krakovskej dielne W. Stwosza.
Na Slovensku sa jedná o ojedinelé miesto židovského kultúrneho dedičstva, ktorého význam podčiarkuje zápis do zoznamu UNESCO. Celé suburbium vzniklo z dôvodu zákazu Židom usádzať sa vo vnútri (za hradbami) slobodných kráľovských miest, ktorý kedysi v Uhorsku platil.
Navonok pôsobí goticky, vo vnútri však po gotike okrem zaklenutia presbytéria nezostali stopy. Nečudo, veď tento pôvodne augustiniánsky chrám po vyhnaní Augustínov z mesta slúžil ako sýpka a z jeho gotického interiéru sa preto veľa nezachovalo. Naviac bol po prevzatý evanjelikmi a následnej rekatolizácii prestavaný františkánmi do finálnej podoby datovanej až do roku 1878. Dnes je zasvätený Sv. Jánovi Krstiteľovi a pravidelne sa v ňom konajú bohoslužby.
Aj, keď to tak pri pohľade zvonka nevyzerá, ide o pomerne mladú stavbu postavenú v eklektickom štýle na začiatku 20. storočia na mieste niekdajšej obrannej priekopy. Jej vnútro zdobí nádherný ikonostas a kostol je zasvätený apoštolom Sv. Petrovi a Pavlovi. Svojim spôsobom ide o podobnú architektúru akou sa vyznačuje kalvária v Bardejove.
Jej kostol postavený v novorománskom slohu tvorí dominantu vrchu naproti historickému centru a preto je viditeľný už zdiaľky. Po ceste k nemu zdobí serpentínovú cestu 14 kaplniek, ktoré však pre husté zalesnenie nevidno. Samotný kostol je zo západnej strany podopretý vysokým múrom, v ktorom je vstup do pomerne veľkej podzemnej kaplnky sv. Márie Magdalény, ktorá sa v podmienkach kalvárskych kostolov považuje skôr za raritu.
Dobové záznamy uvádzajú, že tak kostol ako aj kaplnky boli postavené z milodarov dobrodincov mesta. Pri výstavbe Bardejovskej Kalvárie bolo údajne možné vidieť „príkladnú oduševnenosť a horlivosť Bardejovských obyvateľov“. Zúčastnili sa na nej totiž takmer všetci Bardejovskí remeselníci i ľudia rôzneho vierovyznania, pričom prácu vykonávali zväčša zadarmo
Kedysi ho oddeľovali od námestia hradby. Evanjelické kostoly sa totiž až do vydania tolerančného patentu mohli stavať len za hradbami miest. Bol však postavený až na prelome storočí v rokoch 1798-1808 krátko po jeho vydaní. Je zasvätený Sv. Cyrilovi a Metodovi a netradične ho zdobí aj vežička.
Je síce mladšia ako synagóga v suburbiu, avšak zdobia ju nádherné nástenné maľby a pôvodný inventár. Dnes už neslúži pôvodným účelom. Je však otvorená pre verejnosť a tak kto chce môže si jej pekný interiér pozrieť na vlastné oči.
Žiadna návšteva Levoče nemôže byť kompletná bez tohto ikonického kopca, na ktorom stojí neogotická Bazilika. Tá dnes slúži nielen ako miesto konania sv. omší, ale predovšetkým ako základňa pre najväčšiu a najvýznamnejšiu kresťanskú púť na Slovensku, kedy mravenisko ľudí zaplní takmer celý kopec na, ktorom je Bazilika postavená.
Žiadna návšteva Levoče nemôže byť kompletná bez tohto ikonického kopca, na ktorom stojí neogotická Bazilika. Tá dnes slúži nielen ako miesto konania sv. omší, ale predovšetkým ako základňa pre najväčšiu a najvýznamnejšiu kresťanskú púť na Slovensku, kedy mravenisko ľudí zaplní takmer celý kopec na, ktorom je Bazilika postavená.
Žiadna návšteva Levoče nemôže byť kompletná bez tohto ikonického kopca, na ktorom stojí neogotická Bazilika. Tá dnes slúži nielen ako miesto konania sv. omší, ale predovšetkým ako základňa pre najväčšiu a najvýznamnejšiu kresťanskú púť na Slovensku, kedy mravenisko ľudí zaplní takmer celý kopec na, ktorom je Bazilika postavená.
Po Levočskej radnici sa jedná o ďalšiu renesančnú perlu na Slovensku. Tentokrát ešte staršiu ako je tá Levočská, údajne dokonca prvú renesančnú stavbu na Slovensku čo možno pozorovať na určitom prelínaní sa s prvkami doznievajúcej gotiky.
Ak máte radi byzantskú históriu a dedičstvo, ktoré po sebe zanechala v podobe ikonopisectva a ikon zdobiacich kostolíky východného obradu v tomto múzeu budete ako doma. Jedná sa totiž o jedno z troch múzeí na Slovensku, ktoré sa tomuto dedičstvu venujú a v prípade šarišského v Bardejove ide pravdepodobne o najzaujímavejšie. Niet sa tomu veľmi čo čudovať, keďže kostolíky východného obradu sa začínajú paradoxne takpovediac za hranicami stredovekého mesta.
V samotnom múzeu patrí k najvzácnejším exponátom unikátny kompletne zachovaný rokokový ikonostas z dreveného kostolíka v Zboji. Nenechajte si však ujsť ani ikony na dreve pochádzajúce zo 16. storočia.
Nájdete ho v historickom dome na Rhodyho ulici č. 4. Uvidíte v ňom flóru a faunu z oblasti severného Slovenska, niektoré slovenské vzácne druhy mäkkýšov ale aj expozicie z Ameriky, Afriky a Ázie.
Bohaté stredoveké mesto Bardejov sa nezaobišlo bez pokusov o obsadenie a vyrabovanie jeho bohatstva. Obyvatelia preto dlho neotáľali s postavením hradieb, ktoré veľa krát potvrdili svoju funkciu a zachránili mesto pred skazou. Nie sú síce až tak mohutné ako levočské hradby, vyznačujú sa však zachovalosťou aká na Slovensku nemá obdoby.
Uhorské tance od Brahmsa pozná asi každý. Skladateľa Bélu Kellera však málokto. Pritom čardáš od tohto bardejovského rodáka venovaný práve Bardejovu prevzal Brahms do svojich tancov. Spomeňte si na to, keď budete prechádzať okolo jeho vcelku nenápadného rodného domu na námestí a zbadáte pamätnú tabuľu. V tomto dome nie je v súčasnosti múzeum ani výstavná miestnosť.
Jeden z najkrajších renesančných domov na námestí patriaci patricijskej rodine Czebnerovcov. Dnes slúži výstavným účelom Šarišského múzea, kde si svoje miesto nájdu niektoré zbierkové predmety múzea, ale tiež maľby domácich a zahraničných umelcov.
Vďaka nádhernej rokokovej maľbe je už tento zdiaľky viditeľný goticko-renesančný dom pravdepodobne najkrajší v Bardejove. Freska, ktorá ho zdobí predstavuje Korunovanie Panny Márie a okrem nej na ňom zaujme aj pôvodný vstupný portál zo 17. Storočia. V tomto dome nie je v súčasnosti múzeum ani výstavná miestnosť.
Ako vo všetkých kráľovských mestách, aj v Bardejove pobýval kat. A pobýval na Veternej ulici v ranno renesančnom dome s maličkými oknami na poschodí nie ďaleko od hrubej bašty. V dome však nie len prespával, ale mal tu zriadenú aj väznicu a „pracovnú“ mučiareň v tej dobe poeticky nazvanú útrpná komora. V tomto dome nie je v súčasnosti múzeum ani výstavná miestnosť.
Pôsobila ako centrum vzdelanosti a kultúry. V dejínách Slovenska má nezastupiteľné miesto čoby akademická pôda, kde sa v čase obrazoboreckých sporov zrodila progresívna pamiatkarska teória, že sochy a obrazy na oltároch nie sú len kultovými predmetmi, ale aj vzácnymi kultúrnymi a historickými pamiatkami. To následne znamenalo záchranu pre nespočetné množstvo veľmi cenných sakrálnych diel na území Slovenska, baziliku v Bardejove nevynímajúc. Za zmienku tiež stojí, že jej rektor, známy Leonard Stockel bol autorom Confessio Pentapolitana, čo nebolo nič iné ako prihlásenie sa piatich miest k protestantskej viere. V tomto dome nie je v súčasnosti múzeum ani výstavná miestnosť.
Medzi Kláštornou baštou a Hornou bránou, v záhrade starej nemocnice, stojí lampový stĺp. Takéto stĺpy mali v stredoveku slúžiť ako orientačné body, preto sa stavali najmä na križovatkách, cintorínoch a na pamätných miestach. Vo vežovitej časti stĺpu horelo svetlo, ktoré plnilo funkciu orientačnú, ale aj spomienkovú. A tento stĺp konkrétne mal byť podľa dobových záznamov aj svedkom mnohých popráv.
Je umiestnená za Dolnou bránou a predstavuje sochu, ktorú pre mesto z dreva vytesali maďarskí umelci Lájos Bolyki a András Jánosi. Socha je vyjadrením úcty obyvateľom mesta za starostlivosť o kultúrne dedičstvo. Bola zhotovená a inštalovaná v roku 1998.