Revealing the future hotspot of Europe
Na mieste, kde sa rieka Dunajec vnára do mohutného vápencového kaňonu tvoriaceho hranicu medzi Slovenskom a Poľskom stojí po stáročia ako strážca tejto brány kláštor s názvom Červený. Preslávil sa hlavne pôsobením mníchov kamaldulského rádu, ktorý si cely budoval v osobitných domčekoch oddelených od ostatných domčekov, aby sa tak minimalizoval kontakt. Na jeho nádvorí však nájdete aj nádherne vyzdobený gotický kostol a veľkolepý dom prímasa.
To všetko pod ochranou mohutných a ikonických vrchov Troch Korún s ktorými sa spája množstvo povestí.
Miesto samotné nemôže byť už viac malebnejšie. Ak hľadal rad preslávený pozdravom „Memento Mori“ – pamätaj na smrť pokojnejšie miesto na rozjímanie o smrti a živote na „konci sveta“ nemohol si lepšie vybrať. Kláštor umiestnený ďaleko od hlavných dopravných tepien obkolesených vencom hôr musel a nivou Dunajca ešte aj dnes predstavuje miesto so silno kontemplatívnou atmosférou s nádychom dávnej minulosti..
Ohodnoťte:
Iné hrady,zámky a ruinyHoci svojou veľkosťou nemôže konkurovať obrovitému spišskému bratrancovi čo do významu ho možno ešte aj predčí. Hostil totiž mnoho kráľov a kráľovien a jedného nekorunového kráľa Madagarsku, na Slovensku známeho Mórica Beňovského aj väznil. V priebehu 17. Storočia tu dokonca dočasne ukryl starosta poľského zálohu Spiša Ján Lubomirski prevzácne poľské korunovačné klenoty neskôr barbarsky zlikvidované pruským kráľom Fridrichom Wilhelmom III.. Vďaka iniciatíve ľubovnianskeho múzea na tunajšom hrade však vznikli ich kópie pre expozičné účely zhotovené majstrom klenotníkom z mesta Nowy Sacz a sú vystavené v kaplnke Sv. Michala na hrade do dnešných dní.
To však nie je všetko. Hrad zďaleka neponúka len veľmi zaujímavé expozície z histórie regiónu ale nachádza sa pod ním aj skanzen s veľmi pekným dreveným kostolíkom z Matysovej a množstvom sedliackych domov či živý stredoveký vojenský tábor, kde si môžete dosýtosti zastrieľat so stredovekých nástrojov, zajesť si na stredovekej hostine alebo ubytovať sa v stredovekých stanoch.
Komu by sa málilo histórie môže si prezrieť aj exponáty súčasnej bojovej techniky umiestnené v malom prírodnom múzeu pod hradom.
Jedným slovom, na Ľubovnianskom hrade rozhodne nestrávite len hodinu. Treba sa pripraviť aspoň na tri.
Skvelé výhľadyDeti vítanéNevhodné pre vozíčkárovKávička, čaj, pivo bez jedlaBudete hladníPlatíte vstupnéLen v otváracích hodinách
Plné 3 €:
Zľavy:
(žiaci ZŠ, SŠ študenti, invalidi, ZŤP ): 1 €
dôchodci: 2 €
Zdarma:
deti do 6 rokov, kňazi, príslušníci mužských a ženských reholí, držitelia preukazov ICOM, ZMS, AMG, držitelia novinárskych preukazov
Január – Február / November – December:
PON – NED 10:00 – 16:00 posledný vstup 15:00
SOB – NED 10:00 – 19:00
posledný vstup 18:30
Marec – Apríl / September – Október:
PON – NED 09:00 – 17:00
posledný vstup 16:00
Máj – August:
PON – NED 08:00 – 19:30
posledný vstup 18:30
Email: muzeumcervenyklastor@muzeumcervenyklastor.sk, Telefón: +421 911 325 250 / +421 52 482 2057
Založenie kláštora potvrdila roku 1319 spišská kapitula a roku 1320 dal súhlas na jeho postavenie kráľ Karol I. Róbert z Anjou.
Kláštor dobyli v prvej polovici 15. storočia husitské vojská. Ďalšie obliehanie kláštora začiatkom 16. storočia prinútilo mníchov ho opustiť. Kláštor upadal. Objekt dostal svetských majiteľov, napr. v roku 1609 kláštor nadobudol Štefan Thököly, v roku 1625 sa stal vlastníctvom Pavla Rákócziho, ktorý dal vybudovať niektoré jeho vnútorné zariadenie a opevnil ho múrom.
Až začiatkom 18. storočia sa kláštor opäť dostal do cirkevných rúk. Jeho majiteľom sa stal nitriansky biskup Ladislav Matiašovský, ktorý kláštor po svojej smrti v r. 1705 v testamente odkázal benediktínskej reholi – kamaldulom, pomenovaným podľa materského kláštora Camaldoli pri Arezze v Toskánsku. Ich príchodom začala nová etapa rozmachu kláštora.
Po príchode kláštor pomenovali „Kláštor pustovníkov hory Troch korún“. Celý objekt dali zrenovovať pre svoje potreby v duchu súdobého slohu – baroka. Na miestach starších pustovní si postavili svoje domčeky na južnej a východnej strane od kostola. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, záhradkárstvom, rybolovom a liečiteľstvom. Podľa pôvodných kartuziánskych predpisov malo žiť v každom kláštore štrnásť mníchov a šestnásť bratov-laikov. V Červenom kláštore bolo desať pustovní. Okrem toho mnísi sa sústredili na prestavbu hospodárskych budov. V roku 1747 opravili i kostol, najmonumentálnejšiu stavbu celého kláštorného komplexu. Jeho exteriér ostal zachovaný v gotickom slohu, interiér doznal obnovy v duchu baroka. Steny i gotické klenby ozdobili maľbami s rozsiahlymi dekoráciami rastlinných motívov. V interiéri umiestnili nové lavice pomaľované barokovými maľbami, zachytávajúcimi každodenný život tunajších obyvateľov vo chvíľach práce, odpočinku i modlitieb.… pokračuj na wiki
Mlčiaci mnísi uprostred krásnej prírody.
Obyvateľmi Červeného Kláštora boli po celé stáročia dve prísne rehole, Kamaldulov a Kartuziánov. Prísnejšiu rehoľu ako kamalduli majú iba trapisti. Trapisti nesmú rozprávať, nesmú sa obkolesovať zeleňou. Môžu hľadieť len na nebo a vyprahlú zem.
Kamalduli popri izolácii a prísnosti svojho života milujú zeleň.
Domky, v ktorých bývali po jednom otcovia alebo bratia, boli rozostavané v záhrade pozdĺž chodníka. Pri každom domku bola ešte malá záhradka, kde mnísi pestovali to, v čom mali záľubu. Vnútro bolo rozdelené na niekoľko malých miestností: kaplnku, izbu na prácu a spanie, hygienický kút a sklad paliva. Ako lôžko slúžila pričňa z dosák a slamník, na prikrytie jedna, dve deky. Každý dom so svojou záhradkou bol ohradený múrom. Považoval sa teda za obyvateľov svet – pustovňu.
Hovorilo sa, že títo mnísi sa zdravili „memento mori“ (pamätaj, že zomrieš). Nie je to však pravda. Tento pozdrav im pripísal Henryk Sienkiewicz v knihe Pan Wołodyjowski a od tých čias sa to tradovalo.
Rozprávať im bolo dovolené tri krát do týždňa, v čase pôstu dvakrát. Ale, ako sa o nich hovorilo, ani túto úľavu veľmi nevyužívali.
Kamalduli sú (boli) vegetariáni. Ich strava bola preto jednoduchá: na raňajky čierna meltová káva, chlieb s kúskom masla alebo džemu, na obed zeleninová polievka, zemiaky, kúsok ryby alebo vajce, na večeru zemiaková kaša s kyslým mliekom alebo zemiakový boršč. Stravu im roznášal kuchár v obedároch a každý ju konzumoval sám vo svojom domku. Preslávili sa tiež zberom a použivaním liečivých bylín. Aj v Červenom Kláštore je vystavený mimoriadne vzácny herbár mních Cypriána.
.
Kaštieľ a letohrádok
Plné 5 €:
Zľavy:
Deti do 3-6 r. 0,7 €
Deti 6-15 r., študenti, Dôchodcovia, ZŤP: 2,5 €
rodinné 12 €
Kaštieľ
Plné 4 €:
Zľavy:
Deti do 3-6 r. 0,7 €
Deti 6-15 r., študenti, Dôchodcovia, ZŤP: 2 €
rodinné 8 €
Letohrádok
Plné 2 €:
Zľavy:
Deti do 3-6 r. 0,7 €
Deti 6-15 r., študenti, Dôchodcovia, ZŤP: 1 €
rodinné 6 €
November – Apríl:
UTO – SOB 08:00 – 16:00 posledný vstup 14:30
SOB – NED 10:00 – 19:00
posledný vstup 18:30
Máj – Jún , September – Október:
UTO – NED 09:00 – 17:00
posledný vstup 15:30
Jún – August:
PON – SOB 09:00 – 17:00
posledný vstup 15:30
NED 08:00 – 18:00
posledný vstup 16:30
Email: kastiel@muzeumspisa.com, Telefón: +421 917 746 339 / +421 053/449 82 12
Založenie kláštora potvrdila roku 1319 spišská kapitula a roku 1320 dal súhlas na jeho postavenie kráľ Karol I. Róbert z Anjou.
Kláštor dobyli v prvej polovici 15. storočia husitské vojská. Ďalšie obliehanie kláštora začiatkom 16. storočia prinútilo mníchov ho opustiť. Kláštor upadal. Objekt dostal svetských majiteľov, napr. v roku 1609 kláštor nadobudol Štefan Thököly, v roku 1625 sa stal vlastníctvom Pavla Rákócziho, ktorý dal vybudovať niektoré jeho vnútorné zariadenie a opevnil ho múrom.
Až začiatkom 18. storočia sa kláštor opäť dostal do cirkevných rúk. Jeho majiteľom sa stal nitriansky biskup Ladislav Matiašovský, ktorý kláštor po svojej smrti v r. 1705 v testamente odkázal benediktínskej reholi – kamaldulom, pomenovaným podľa materského kláštora Camaldoli pri Arezze v Toskánsku. Ich príchodom začala nová etapa rozmachu kláštora.
Po príchode kláštor pomenovali „Kláštor pustovníkov hory Troch korún“. Celý objekt dali zrenovovať pre svoje potreby v duchu súdobého slohu – baroka. Na miestach starších pustovní si postavili svoje domčeky na južnej a východnej strane od kostola. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, záhradkárstvom, rybolovom a liečiteľstvom. Podľa pôvodných kartuziánskych predpisov malo žiť v každom kláštore štrnásť mníchov a šestnásť bratov-laikov. V Červenom kláštore bolo desať pustovní. Okrem toho mnísi sa sústredili na prestavbu hospodárskych budov. V roku 1747 opravili i kostol, najmonumentálnejšiu stavbu celého kláštorného komplexu. Jeho exteriér ostal zachovaný v gotickom slohu, interiér doznal obnovy v duchu baroka. Steny i gotické klenby ozdobili maľbami s rozsiahlymi dekoráciami rastlinných motívov. V interiéri umiestnili nové lavice pomaľované barokovými maľbami, zachytávajúcimi každodenný život tunajších obyvateľov vo chvíľach práce, odpočinku i modlitieb.… pokračuj na wiki
Mlčiaci mnísi uprostred krásnej prírody.
Obyvateľmi Červeného Kláštora boli po celé stáročia dve prísne rehole, Kamaldulov a Kartuziánov. Prísnejšiu rehoľu ako kamalduli majú iba trapisti. Trapisti nesmú rozprávať, nesmú sa obkolesovať zeleňou. Môžu hľadieť len na nebo a vyprahlú zem.
Kamalduli popri izolácii a prísnosti svojho života milujú zeleň.
Domky, v ktorých bývali po jednom otcovia alebo bratia, boli rozostavané v záhrade pozdĺž chodníka. Pri každom domku bola ešte malá záhradka, kde mnísi pestovali to, v čom mali záľubu. Vnútro bolo rozdelené na niekoľko malých miestností: kaplnku, izbu na prácu a spanie, hygienický kút a sklad paliva. Ako lôžko slúžila pričňa z dosák a slamník, na prikrytie jedna, dve deky. Každý dom so svojou záhradkou bol ohradený múrom. Považoval sa teda za obyvateľov svet – pustovňu.
Hovorilo sa, že títo mnísi sa zdravili „memento mori“ (pamätaj, že zomrieš). Nie je to však pravda. Tento pozdrav im pripísal Henryk Sienkiewicz v knihe Pan Wołodyjowski a od tých čias sa to tradovalo.
Rozprávať im bolo dovolené tri krát do týždňa, v čase pôstu dvakrát. Ale, ako sa o nich hovorilo, ani túto úľavu veľmi nevyužívali.
Kamalduli sú (boli) vegetariáni. Ich strava bola preto jednoduchá: na raňajky čierna meltová káva, chlieb s kúskom masla alebo džemu, na obed zeleninová polievka, zemiaky, kúsok ryby alebo vajce, na večeru zemiaková kaša s kyslým mliekom alebo zemiakový boršč. Stravu im roznášal kuchár v obedároch a každý ju konzumoval sám vo svojom domku. Preslávili sa tiež zberom a použivaním liečivých bylín. Aj v Červenom Kláštore je vystavený mimoriadne vzácny herbár mních Cypriána.
Deti vítanéNevhodné pre vozíčkárovZistite vstupnéZistite hodiny
Ide o akési živé múzeum v rámci jedného historického domu. Zaujímavé výjavy zo života strednej vrstvy obyvateľstva Ľubovne tu strieda dobový nábytok a ukážka niektorých cechov. Môžete sa tu zahrať aj na raziara a vytlačiť si zlaté mince, za ktoré si dáte v stredovekom vojenskom tábore pod hradom nejedno pivko.
Deti vítanéĽahká prechádzka z Jarabinej
Aj, keď je pomerne krátky stačil si po stáročia vytvoriť množstvo prírodných zaujímavostí. Keď sa teda ním budete prechádzať dávajte si pozor ne veľmi hlboké korytá tzv. bane, ktoré ho na niektorých miestach zdobia. Pospolitý ľud sa mal pred nimi varovať a veriť, že človek, ktorý do nich vkĺzne sa už veru na hladine neobjaví. Okrem toho vás prielom prekvapí aj pomerne dobre zachovaným odtlačkom rastliny z dôb predávno minulých.
Deti vítané
Navonok neveľká a nevysoká skupina ôsmych skál neďaleko rieky Poprad skrýva veľké prekvapenie. Nachádza sa tu totiž nemalé množstvo tzv. amonitov čo nie je nič iné ako praveké fosílie morských živočíchov z rodu hlavonožcov.
Deti vítanéNevhodné pre vozíčkárovZistite vstupné a hodiny
Kedysi bol sídlom starostu Poľského zálohu čo bola akási forma teritoriálneho ručenia dlhu Žigmunda Luxemburského poľskému kráľovi. Zvonka zaujme predovšetkým pre Spiš netypickými arkádami. Vo vnútri vás privíta galéria, pamätná izba skladateľa a spisovateľa Jána Melkoviča a pamätná izba spisovateľky Terézie Vansovej, oboch známych rodákov z Ľubovne.
Deti vítanéBez bariérZistite vstupné a hodiny
Snáď jediný drevený kostolík (zasvätený Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie) na inak stredovekom Spiši. Zaujme predovšetkým nádherným interiérom dokazujúcim ľudové majstrovstvo a tvorivosť. Okrem toho sa môže pochváliť miestom pre bohoslužbami pre grékokatolíkov, ale aj tých rímskych.
Skvelé výhľadyDeti vítanéNevhodné pre vozíčkárovVstupné neplatíteVstúpte kedy chcete
Pôsobivá zrúcanina hradu Plaveč sa nachádza pri brode cez rieku Poprad približne v mieste, kde opúšťa Spiš a nakrátko sa „zahryzie“ do šarišskej pôdy predtým než opustí Slovensko. O hrade sa vie toľko, že ho nepostihol osud viacerých hradov na Slovensku, ktoré boli cisárom zbúrané, ale bol prebudovaný na obývanie. Ani to ho však nezachránilo pred definitívnym zánikom v 19. storočí, kedy ho zlikvidoval požiar.
Deti vítanéNevhodné pre vozíčkárovVstupné neplatíteVstúpte kedy chcete
záhadných zjavení Panny Márie dvom gréckokatolíckym dievčatám z obce Litmanová. Údajne ich mala povzbudzovať k potrebe obrátenia a nasledovania života s Kristom.
Nič menej, toto miesto už tak mediálne slávne nie je, ale to neznamená, že nie je navštevované. Gréckokatolícka cirkev sa postarala o to, aby sa naň nezabudlo a tak tu máte možnosť navštíviť horu zjavení, kde je postavená kaplnka s prameňom vody, ktorý má mať liečivé účinky. Naviac okolité prírodné prostredie je naozaj veľmi príjemné a má svoju atmosféru.
Radšej bez detí
NeplatíteVstúpte kedy len chcete