Revealing the future hotspot of Europe
LEVOČSKÁ RADNICA
Ohodnoťte:
LEVOČSKÁ RADNICA
Ohodnoťte:
Stredoveká ikona Spiša a jedna z najkrajších renesančných stavieb na Slovensku, ktorá v minulosti slúžila radným pánom na správu tohto stredovekého mesta a bola centrom svetskej moci rovno vedľa moci cirkevnej sústredenej v Bazilike. O jej historickom význame svedčí fakt, že jej priestory sa počas storočí stali svedkami mnohých dôležitých rozhodnutí a stretnutí na úrovni mesta aj kráľovstva.
Na prvý pohľad na nej zaujmú arkády, ktoré strážia maľby a nádherné vnútro, ktoré dnes slúži ako pobočka Spišského múzea. V priestrannej zasadacej hale, kde jednu gotickú klenbu strieda druhá sa zas koná množstvo podujatí a koncertov. Keď už budete na mieste nenechajte si ujsť ani veľmi zaujímavú výstavu zameranú na históriu Spišskej modrotlače.
Všetko o mieste
Tip: Pre zobrazenie ostatných atrakcií v okolí kliknite na menší zoom, alebo dajte vyhľadať príslušnú atrakciu v zozname (klik na šipku vedľa mena regiónu).
Vedeli ste?
.
Vstupné:
Plné 5 €:
Zľavy:
Študenti, Dôchodci: 4 €
Dieťa (6-18r): 3 €
Zdarma:
Dieťa (do 6r)
Každá prvá nedeľa v mesiaci
Hodiny:
Celoročne:
PON - NED 09:00 – 17:00
posledný vstup 16:00
Email: info@spisskemuzeum.com, Telefón: + 421 53 451 2786
K architektonicky najtypickejším stavbám levočského námestia patrí, okrem chrámu sv. Jakuba, budova radnice. Mestská rada tu rozhodovala nielen o osudoch mesta jeho obyvateľov, ale i o osudoch celého okolia. Výstavné priestory sa počas storočí stali svedkami mnohých dôležitých rozhodnutí a stretnutí. Budova vznikla pravdepodobne okolo polovice 15. Storočia a prešla mnohými stavebnými úpravami až do dnešnej podoby, ktorá je výsledkom prestavby v rokoch 1893 – 95. Expozícia v radnici je venovaná dejinám mesta Levoča – jeho počiatkom, rozvoju, dobe rozkvetu i súčasnosti. Diela historického a umelecko – historického charakteru sú kombinované s ukážkami bohatej cechovej produkcie. V roku 2001 bola otvorená dlhodobá expozícia etnografického charakteru pod názvom „Krása z nití utkaná“ .... pokračuj na stránke SNM
Mlčiaci mnísi uprostred krásnej prírody.
Obyvateľmi Červeného Kláštora boli po celé stáročia dve prísne rehole, Kamaldulov a Kartuziánov. Prísnejšiu rehoľu ako kamalduli majú iba trapisti. Trapisti nesmú rozprávať, nesmú sa obkolesovať zeleňou. Môžu hľadieť len na nebo a vyprahlú zem.
Kamalduli popri izolácii a prísnosti svojho života milujú zeleň.
Domky, v ktorých bývali po jednom otcovia alebo bratia, boli rozostavané v záhrade pozdĺž chodníka. Pri každom domku bola ešte malá záhradka, kde mnísi pestovali to, v čom mali záľubu. Vnútro bolo rozdelené na niekoľko malých miestností: kaplnku, izbu na prácu a spanie, hygienický kút a sklad paliva. Ako lôžko slúžila pričňa z dosák a slamník, na prikrytie jedna, dve deky. Každý dom so svojou záhradkou bol ohradený múrom. Považoval sa teda za obyvateľov svet – pustovňu.
Hovorilo sa, že títo mnísi sa zdravili „memento mori“ (pamätaj, že zomrieš). Nie je to však pravda. Tento pozdrav im pripísal Henryk Sienkiewicz v knihe Pan Wołodyjowski a od tých čias sa to tradovalo.
Rozprávať im bolo dovolené tri krát do týždňa, v čase pôstu dvakrát. Ale, ako sa o nich hovorilo, ani túto úľavu veľmi nevyužívali.
Kamalduli sú (boli) vegetariáni. Ich strava bola preto jednoduchá: na raňajky čierna meltová káva, chlieb s kúskom masla alebo džemu, na obed zeleninová polievka, zemiaky, kúsok ryby alebo vajce, na večeru zemiaková kaša s kyslým mliekom alebo zemiakový boršč. Stravu im roznášal kuchár v obedároch a každý ju konzumoval sám vo svojom domku. Preslávili sa tiež zberom a použivaním liečivých bylín. Aj v Červenom Kláštore je vystavený mimoriadne vzácny herbár mních Cypriána.
Zostaň v Levoči
Na skok
Jeden z najkrajších barokových kaštieľov na Slovensku a v rámci regiónu Spiša patriaci v dobách minulých rodine Csákyovcov. Reprezentatívny, veľkolepý, obklopený rozsiahlym anglickým parkom. O to prekvapivejší bol jedno nedávny osud reedukačného centra mládeže a po ňom hroziace uzatvorenie a ponechanie zubu času. No zdá sa, že po nedávnych plánoch nového majiteľa sa blýska aj pre tento spišský skvost na lepšie časy. Nateraz je verejnosti neprístupný no jeho veľmi pekný park je pre verejnosť otvorený.
Nachádza sa neďaleko Levoče a predstavuje snáď jedinú možnosť na pohodlný prístup k vode a ochladenie sa v letných horúčavách. To neznamená, že ide o osamotené a pusté miesto. Naopak, vybavenie je štandardné pre všetky podobné vodné nádrže a zahŕňa požičovne člnov a miesta umožňujúce športové vyžitie.
Kostol Sv. Šimona a Júdu v Spišskom Hrhove zdobia dva unikáty. Kým vnútrajšok tohto inak stredovekého kostola je poznačený barokovou výzdobou jeho veža sa už zďaleka „hlási“ pre Spiš typickou renesančnou atikou. A druhým unikátom je jeho sto rokov trvajúce historické využitie striedavo pre katolíkov a pre evanjelikov čo je pre Spiš poznačený rovnako dlhou storočnou vojnou medzi Kežmarkom a Levočou zjavne neobvyklé. Nutno dodať, že najvýznamnejšou pamiatkou okrem jeho vnútornej výzdoby je monštrancia vystavená v jeho vnútri pochádzajúca z obdobia baroka.
Tento 40 m dlhý most sa nachádza pri vyústení tzv. „starej hrhovskej cesty na ulici Osloboditeľov. Má pomerne dlhú históriu ako mosta spojnice Levoče a Kapituly už za čias renesancie. Finálnu podobu však získal v roku 1805 a dodnes slúži svojmu účelu a to dokonca aj pre ťažšie vozidlá čo len dosvedčuje majstrovstvo stredovekých staviteľov.