Expedition Slovakia
Revealing the future hotspot of Europe
DOM MAJSTRA PAVLA
Ohodnoťte:
Click to rate this post!
[Total: 0 Average: 0]
DOM MAJSTRA PAVLA
Ohodnoťte:Click to rate this post![Total: 0 Average: 0]
Neveľký stredoveký dom na námestí, údajné obývaný samotným majstrom, ktorého tak preslávil nádherný oltár v Chráme Sv. Jakuba. Sláva mu ostala dodnes, keďže Spišské múzeum sa do neho rozhodlo umiestniť expozície s gotickými dielami od Majstra aj z prostredia Slovenska nesmiernej hodnoty. Návštevník si to možno neuvedomí hneď, ale tento rozlohou naozaj neveľký dom sa v podstate radí k najvýznamnejším múzeám sochárskej gotiky v strednej Európe.
Ostáva nám len odcitovať stručný no o to pôsobivejší opis Spišského múzea, kde zistíte čo vás čaká ak navštívite známy dom. č 20 na námestí Majstra Pavla:
„V historickom dome na námestí, ktorého najstarším známym majiteľom bol Majster Pavol z Levoče, je expozícia venovaná životu a dielu jedného z najvýznamnejších majstrov neskorej gotiky – rezbárovi Majstrovi Pavlovi. Vo forme faximile dokumentuje jeho prevratné diela monumentálneho i komorného charakteru, ktorých originály sa nachádzajú nielen v Chráme sv. Jakuba v Levoči, ale aj v chrámoch východného a stredného Slovenska. Fotografický a faktografický materiál približuje Majstrove životné osudy. Pohľad na slávnu Poslednú večeru z hlavného oltára či Madonu z Oltára narodenia, vám úplne zblízka ponúknu možnosť rozpoznať aj tie najjemnejšie nuansy Majstrovej tvorby. Veľké monumentálne oltárne diela sa tu striedajú s komornými plastikami a ponúkajú neopakovateľný pohľad na tvorbu umelca z rozhrania neskorej gotiky a ranej renesancie na našom teritóriu“.
Všetko o mieste
Tip: Pre zobrazenie ostatných atrakcií v okolí kliknite na menší zoom, alebo dajte vyhľadať príslušnú atrakciu v zozname (klik na šipku vedľa mena regiónu).
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Vedeli ste?
.
Vstupné:
Plné 5 €:
Zľavy:
Študenti, Dôchodci: 4 €
Dieťa (6-18r): 3 €
Zdarma:
Dieťa (do 6r)
Každá prvá nedeľa v mesiaci
Hodiny:
Celoročne:
PON - NED 09:00 – 17:00
posledný vstup 16:00
Email: info@spisskemuzeum.com, Telefón: + 421 53 451 2786
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Založenie kláštora potvrdila roku 1319 spišská kapitula a roku 1320 dal súhlas na jeho postavenie kráľ Karol I. Róbert z Anjou.
Kláštor dobyli v prvej polovici 15. storočia husitské vojská. Ďalšie obliehanie kláštora začiatkom 16. storočia prinútilo mníchov ho opustiť. Kláštor upadal. Objekt dostal svetských majiteľov, napr. v roku 1609 kláštor nadobudol Štefan Thököly, v roku 1625 sa stal vlastníctvom Pavla Rákócziho, ktorý dal vybudovať niektoré jeho vnútorné zariadenie a opevnil ho múrom.
Až začiatkom 18. storočia sa kláštor opäť dostal do cirkevných rúk. Jeho majiteľom sa stal nitriansky biskup Ladislav Matiašovský, ktorý kláštor po svojej smrti v r. 1705 v testamente odkázal benediktínskej reholi – kamaldulom, pomenovaným podľa materského kláštora Camaldoli pri Arezze v Toskánsku. Ich príchodom začala nová etapa rozmachu kláštora.
Po príchode kláštor pomenovali „Kláštor pustovníkov hory Troch korún“. Celý objekt dali zrenovovať pre svoje potreby v duchu súdobého slohu – baroka. Na miestach starších pustovní si postavili svoje domčeky na južnej a východnej strane od kostola. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, záhradkárstvom, rybolovom a liečiteľstvom. Podľa pôvodných kartuziánskych predpisov malo žiť v každom kláštore štrnásť mníchov a šestnásť bratov-laikov. V Červenom kláštore bolo desať pustovní. Okrem toho mnísi sa sústredili na prestavbu hospodárskych budov. V roku 1747 opravili i kostol, najmonumentálnejšiu stavbu celého kláštorného komplexu. Jeho exteriér ostal zachovaný v gotickom slohu, interiér doznal obnovy v duchu baroka. Steny i gotické klenby ozdobili maľbami s rozsiahlymi dekoráciami rastlinných motívov. V interiéri umiestnili nové lavice pomaľované barokovými maľbami, zachytávajúcimi každodenný život tunajších obyvateľov vo chvíľach práce, odpočinku i modlitieb.... pokračuj na wiki
Preslávený uchom.
O Majstrovi Pavlovi je málo informácií, pretože dokumenty o ňom zhoreli pri jednom z požiarov v Levoči. Nepoznáme jeho priezvisko, nevieme, kde sa narodil a odkiaľ prišiel po roku 1500 do Levoče.
Remeslu sa mohol začať učiť ako 10 - až 15-ročný, pri zložitosti rezbárstva to trvalo 5 až 7 rokov. Musel ísť na vandrovku a odrobiť si svoje ako tovariš. Podľa jeho prác je takmer isté, že pracoval v juhonemeckej rezbárskej dielni okolo Norimbergu alebo Pasova. Dosvedčujú to vplyvy tamojších umelcov. Na Slovensko prišiel okolo roku 1500.
Pracoval v Sabinove a v Banskej Bystrici, kde po ňom ostali sochy. Natrvalo sa usadil v Levoči. Spočiatku bol tovarišom v rezbárskej dielni majstra Vavrinca, neskôr ju prevzal. Pridal k nej zrejme aj maliarsku dielňu. Okolo roku 1510 sa oženil s dcérou majstra Vavrinca, ktorá bola od neho oveľa mladšia. Jej meno nepoznáme. Mali tri deti: Lukáša, Dorotu a Margitu. Majster Pavol pracoval pre Levoču a Spiš, ale jeho diela sú aj v Šariši, na Gemeri a Liptove. V Levoči prežil minimálne tridsať rokov. Jeho pôsobenie v meste je doložené v rokoch 1506 až 1537. Bol členom levočskej mestskej rady. Majetok mal stredný: v Levoči vlastnil dom, role a lúky pri Kostole sv. Mikuláša, pozemky pri valcovom mlyne, Na ruskinovskej ceste a na Mestskej hore, záhradu pri Vyšnej bráne.
Najviac ich je na Spiši, ale diela Majstra Pavla z Levoče či jeho žiakov zdobia aj šarišské či gemerské chrámy.
Ucho – špecifický záhyb na plášti, na ktoré tak radi upozorňujú mnohí sprievodcovia, nie je jeho podpisom. Podobné stvárnenie drapérií využívali aj iní majstri neskorého stredoveku, napríklad aj Veit Stoss, s ktorým sa porovnáva.
Jeho diela možno nájsť okrem Levoče v Kežmarku, Spišskej Sobote, Hrabušiciach, Ľubici, Mlynici, Spišskej Novej Vsi, Lomničke, na radnici v Bardejove, v Prešove, Lipanoch ale dokonca aj na Gemeri v Stratenej a Chyžnom ba aj v Banskej Bystrici.
Kronikár Sperfógel spomína, že v noci 18. júna 1537 Lukáš s kamarátom Mikulášom na levočskom námestí z roztopaše napadli a zabili sluhu. Potom z mesta utiekli. Kde Lukáš skončil, nevedno.
Zostaň v Levoči
Na skok
Jeden z najkrajších barokových kaštieľov na Slovensku a v rámci regiónu Spiša patriaci v dobách minulých rodine Csákyovcov. Reprezentatívny, veľkolepý, obklopený rozsiahlym anglickým parkom. O to prekvapivejší bol jedno nedávny osud reedukačného centra mládeže a po ňom hroziace uzatvorenie a ponechanie zubu času. No zdá sa, že po nedávnych plánoch nového majiteľa sa blýska aj pre tento spišský skvost na lepšie časy. Nateraz je verejnosti neprístupný no jeho veľmi pekný park je pre verejnosť otvorený.
Nachádza sa neďaleko Levoče a predstavuje snáď jedinú možnosť na pohodlný prístup k vode a ochladenie sa v letných horúčavách. To neznamená, že ide o osamotené a pusté miesto. Naopak, vybavenie je štandardné pre všetky podobné vodné nádrže a zahŕňa požičovne člnov a miesta umožňujúce športové vyžitie.
Kostol Sv. Šimona a Júdu v Spišskom Hrhove zdobia dva unikáty. Kým vnútrajšok tohto inak stredovekého kostola je poznačený barokovou výzdobou jeho veža sa už zďaleka „hlási“ pre Spiš typickou renesančnou atikou. A druhým unikátom je jeho sto rokov trvajúce historické využitie striedavo pre katolíkov a pre evanjelikov čo je pre Spiš poznačený rovnako dlhou storočnou vojnou medzi Kežmarkom a Levočou zjavne neobvyklé. Nutno dodať, že najvýznamnejšou pamiatkou okrem jeho vnútornej výzdoby je monštrancia vystavená v jeho vnútri pochádzajúca z obdobia baroka.
Tento 40 m dlhý most sa nachádza pri vyústení tzv. „starej hrhovskej cesty na ulici Osloboditeľov. Má pomerne dlhú históriu ako mosta spojnice Levoče a Kapituly už za čias renesancie. Finálnu podobu však získal v roku 1805 a dodnes slúži svojmu účelu a to dokonca aj pre ťažšie vozidlá čo len dosvedčuje majstrovstvo stredovekých staviteľov.