Prečítané 43

 

SPIŠSKÝ HRAD


Ohodnoťte:

[yasr_visitor_votes size=“medium“]

 

 

SPIŠSKÝ HRAD


 

Ohodnoťte:[yasr_visitor_votes size=“medium“]

 

Hrad, ktorý netreba zvláť predstavovať. Jeden z hlavných symbolov Slovenska a takpovediac jedna z vlajkových lodí propagácie v zahraničí. Hrad superlatívov: Najväčší, najrozhľahlejší, najdominantnejší v celom okolí a zároveň významná pamiatka UNESCO. Všeobecne považovaný za piaty najväčší hrad na svete. Na Slovensku mu ťažko nájsť konkurenta v návštevnosti a obľúbenosti.

Aby ste ho prešli celý a dôkladne si vychutnali veľmi dobrého audio-sprievodcu a prechádzku po masívnych hradbách dolného nádvoria potrebujete aspoň tri hodiny. Nenechajte si tiež ujsť výstup na vežu Nebojsa odkiaľ sú nádherné výhľady do širokého okolia až po Tatry a na krajinu Spiša, ktorá sa od stredoveku zmenila len minimálne. 

      

 

 

 Všetko  o mieste



Email: info@spisskemuzeum.com, 

Telefón: 00421 (0)53 454 13 36,
00421 (0)53 451 27 86 

Call Me pre priamy hovor zo smartfónu

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.

 Vedeli  ste?

.

 Vstupné: 

 Plné 8 €

 Zľavy: 

(študenti, dôchodci):  6 €

rodinné (2 dospelí a 2.): 19 €

deti (6-18r.), ZŤP: 4 € 

 Len stredné a dolné nádvorie  

Plné: 6 €  

(študenti,deti, dôchodci):  4 €

 Nočné prehliadky 

Plné: 10 €  

(študenti,deti, dôchodci):  8 €

rodinné (2 dospelí a 2.): 25 €

 Zdarma: 

deti do 6 rokov, seniori nad 80 rokov, novinári, múzejníci, zamestnanci SNM a Poštovej banky


 Hodiny: 

 Máj- September: 

PON - NED 09:00 – 18:00

 Apríl - Október: 

PON - NED 09:00 – 16:00

 Júl - August: 

Nočné prehliadky

SOB 20:30 -

 
 

/   Email: info@spisskemuzeum.com, Telefón: 00421 (0)53 454 13 36,
00421 (0)53 451 27 86 

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.

Obdobie od 10. do polovice 13. storočia bolo naplnené bojmi za formovanie raného uhorského štátu. Najmä existujúce slovanské i staršie hradiská poskytli novému štátu potrebné opevnené body. Tak sa v priebehu 11. storočia pomaly vracal na spišský hradný kopec život. Prelom 11. a 12. storočia sa už niesol v znamení intenzívneho osídľovania hradného kopca čo sa odzrkadlilo v rozsiahlej stavebnej činnosti. Postupne tu začal vznikať stavebný komplex nebývalých rozmerov. Priaznivý vývoj narušil v prvej polovici 13. storočia pustošivý mongolský vpád, ktorý vyvolal akútnu potrebu zabezpečenia krajiny pred vonkajším nepriateľom.

Ústredným objektom hradiska bola mohutná kruhová obytná veža na najvyššom bode hradného brala. Veža bola však krátko po svojom vzniku zničená pravdepodobne tektonickou poruchou a nahradená v prvej tretine 13. storočia dnešnou, postavenou v jej tesnom susedstve. V prvej tretine 13. storočia postavili na šiji brala v mohutnom opevnení priestranný poschodový románsky palác, krátko nato vznikla aj hradná kaplnka situovaná v centrálnej polohe, ktorá slúžila županovi, ale pravdepodobne aj prepoštovi, ktorý sa usídlil na úpätí hradu vo vežovej stavbe v priestore dnešného románskeho predhradia.

Do obdobia začiatku 13. storočia spadá i najstaršia písomná zmienka týkajúca sa Spišského hradu. V listine z roku 1209 sa spomína predaj pozemkov na tomto území spišskému prepoštovi Adolfovi. Listina hovorí, že toto územia bolo vyňaté z právomoci spišského župana, čo znamená, že stredisko župy – hrad – tu musel zákonite existovať.

Začiatok 13. storočia bol obdobím mohutnej stavebnej aktivity na hrade. Po celom obvode koruny skalného masívu vzniklo rozľahlé opevnenie s novým vstupom s padacou mrežou. Na najstrmšej časti brala vznikol dvojposchodový palác s hospodárskym prízemím. Ďalšou stavbou bola valcová veža v strede nádvoria, funkčne určená na obranu hradu.... pokračuj na wiki

Rimania na Spiši?

Že Spišský hrad nebol nikdy dobytý a odolal dokonca aj nájazdom mongolských hord, ktoré plienili krajinu Spiša po bitke pri Slanej je známy fakt. No unikátny nález z roku 2003 v jeho útrobách posúva históriu Spišského hradu do doteraz neznámych rozmerov.

Nejde ani tak o útroby, ale o tzv. Temnú jaskyňu, ktorá nie je verejnosti sprístupnená. Nachádza sa však priamo v puklinách skaly pod hradným bralom. Práve v jednej zo štrbín tejto jaskyne si v roku 2003 si klub speleológov z Košíc všimol ľudskú kostru a dva mešce, ktorý ležali len pohodené vedľa nej. Na prekvapenie členov speleoklubu sa z mešcov začali sypať mince. A nie hocijaké. V zachránenom súbore spolu 20-tich mincí sú zastúpené razby viacerých rímskych cisárov z rokov 72-73 až 193-194 n.l. Súbor mincíobsahuje razby cisárov Vespasiana (69-79) a Septima Severa (193-211) a tiež Hadriana (117 – 138), Faustiny I. (141), Marca Aurelia ( 161 – 180), Lucia Vera ( 161-169), Faustiny II ( 175), a Commoda ( 177 – 192). Jedná sa o strieborné denáre vyrazené v rímskej ríši. 

Tento unikátny nález má však samozrejme svoje vysvetlenie a súvisí pravdepodobne s hospodárskym vývojom a významom regiónu Spiša v období ranného stredoveku. No a pokiaľ ide o kostru samotnú, pravdepodobne išlo o muža - aristokrata, ktorému sa podarilo v jaskyni ukryť avšak von sa už nedostal. Je možné, že v nej nešťastnou náhodou zahynul pádom do nej. Jeho osud tak priniesol Spišskému hradu unikátny objav.

Sivá brada pamätá časy, kedy sa pod spišským hradným bralom preháňali mamuty, možno aj šabľozubé tigre a prvotní ľudia opúšťali zberačský spôsob života. Presnejšie spred 10 tisíc rokov. Ide teda o veľmi prastarú prírodnú pamiatku, ktorá však prehovára aj do súčasnosti. A to veľmi špecifickým spôsobom skrz unikátne liečivé pramene, menší gejzír a množstvo výverov CO 2. Ak by vás toto na jej návštevu nepresvedčilo sú tu ešte mimoriadne krásne výhľady na dedičstvo UNESCO hrad a Kapitulu z tohto prastarého kopca. Ak náhodou beriete so sebou na výlet psíka buďte opatrní. Silné vývery CO 2 tu dokázali usmrtiť už nejedno zviera. 

 


Presne sem sa rozhodli Csákyovci presťahovať v časoch, keď mnohé šľachtické rody opúšťali nekoformné a studené stredoveké hrady a vyberali si pohodlnejšie bývanie v kaštieľoch. Csákyovci neopustili žiaden iný hrad ako ten spišský a na sídle vytrvali až do roku 1948, kedy bol kaštieľ znárodnený a stal sa domovom soc. služieb pre mentálne postihnutých. To však nebráni jeho návšteve. Práve naopak, návštevníci si môžu v rámci návštevy domova prezrieť jeho zachovalé priestory a poprechádzať sa v rozľahlom parku, kde sa nachádza aj malebná kaplnka. 

O histórii hradu Beckov sa samozrejme veľa dozviete na hrade samotnom. Ak však chcete vedieť viac o jeho tajomnom zakladateľovi bájnom Ctiborovi určite navštívte expozíciu múzea v bývalej kúrii Ambrovcov zo 17. storočia, ktorá je postavená prakticky pod hradom.

 


Románske rotundy nenájdete len na Gemeri. Jednou sa môže pochváliť aj Spiš. Nachádza sa na vyvýšenine povedľa kostola Všetkých svätých a jej vek viac ako 800 rokov je vskutku úctyhodný čím sa zároveň radí aj k najstarším cirkevným pamiatkam Spiša.  

Rôzne parky predstavujúce Slovensko v malom pozná asi každý. Tento je však jedinečný svojím zameraním. Zaoberá sa totiž prezentovaním (v zmenšenej mierke) drevených kostolíkov Slovenska. A tak tu máte možnosť zhliadnuť nielen slávne kostolíky zapísané do zoznamu UNESCO, ale aj tie menej známe no nemenej zaujímavé. Do celkového počtu drevených kostolíkov ich ešte niekoľko desiatok chýba no miniskanzen chce postupne ukázať všetky.

 


Tak troška pripomína pieskovcové skaly Čiech, avšak nie je tvorený pieskovcom. Dreveník je jedinečné skalné mestečko tvorené na vrchu plochým travertínom odkiaľ sú nádherné výhľady na Spišský hrad. Poprechádzať sa tu môžete cez rokliny veru, že iréčitých názvov ako napríklad Peklo odkiaľ sa dostanete aj do Kamenného raja. Po ceste si môžete prezrieť vzácnu flóru a kde tu nazbierať prastaré fosílie. A tiež málokto vie, že aj toto je lokalita na, ktorú sa v rámci zápisu Spišského hradu vzťahuje ochrana UNESCO.

 


Nádherných výhľadov na Spišský hrad možno do sýtosti ponachádzať v celom širokom okolí. Zelená skala sa však radí k tým vôbec najlepším a to pre jednoduchý fakt: Je výhliadkovým bralom, ktoré čnie naozaj vysoko nad okolitou krajinou. Ak teda chcete krásne fotky z priblížením nielen na kráľa Spiša, ale aj Tatry a Kráľovú Hoľu toto miesto určite nevynechajte. A kto by nemal dosť môže po žltej pokračovať na ďalší výhľadový vrchol s názvom Smrekovica.


 Zostaň  v okolí

Kostol Sv. Jána z Mathy

Devín Castle

Stará Radnica

 Zostaň  v kontakte

Comments

comments

0