Revealing the future hotspot of Europe
BAZILIKA SV. JAKUBA
Ohodnoťte:
BAZILIKA SV. JAKUBA
Ohodnoťte:
Jednoznačne najkrajší, najvýznamnejší a najväčší chrám na Spiši. Nie je to však len uprostred starobylých spišských kotlín, kde má jeho sláva cveng. Aj v celosvetovom meradle má táto gotická perla výnimočné postavenie, ktoré jej vynieslo zápis v UNESCO. Nachádza sa v nej totiž nádherný gotický oltár, dielo takmer mýtického Majstra Pavla, ktorý svojou výškou 18,62 metrov prekonáva všetky drevené gotické oltáre na svete.
Celé oltárne retabuluum sa radí k najväčším v Európe a vyznačuje sa neprekonateľným sochárskym majstrovstvom v podobe sôch nadľudských rozmerov zobrazujúcich Sv. Jána, Sv. Jakuba a Panny Márie a tiež nádherného vyobrazenia poslednej večere.
Prehliadka Chrámu Sv. Jakuba však rozhodne nepredstavuje len tento oltár. Celá Bazilika je plná nádherných gotických diel a oltárov, niektorých aj od Majstra Pavla, ktoré zdobia túto stredovekú sakrálnu pamiatku.
Všetko o mieste
Tip: Pre zobrazenie ostatných atrakcií v okolí kliknite na menší zoom, alebo dajte vyhľadať príslušnú atrakciu v zozname (klik na šipku vedľa mena regiónu).
Vedeli ste?
.
Vstupné:
Plné 3 €:
Zľavy:
SŠ, študenti ): 2 €
žiaci ZŠ 1 €
ZŤP, ZŤP-S: 1 €
Zdarma:
deti do 6 rokov, (ZŤP-S sprievodca zdarma)
Hodiny:
Pre často sa meniace podmienky časov vstupov uvádzame odkaz na webovú stránku správcu baziliky
Upozornenie: Počas liturgických slávení v bazilike (sv. omša, krst, sobáš) nie je možné navštíviť baziliku za účelom turizmu.
V sobotu je doporučené navšíviť baziliku v doobedňajších hodinách, pretože v poobedňajších hodinách sa v bazilike konajú sobáše.
Email: chramsvjakuba@gmail.com, Telefón: +421 908 489 194
Stavebné dejiny chrámu siahajú hlboko do minulosti a sú tesne previazané s históriou slobodného kráľovského mesta Levoče. Ako obec (villa) sa Levoča spomína prvý raz v listine kráľa Bela IV. z roku 1263[3]. V poslednej tretine 13. storočia bola Levoča už mestom s vlastnou samosprávou a richtárom a mala právo skladu. Už vtedy tu existovali tri kostoly zasvätené svätému Jánovi, svätému Mikulášovi a svätej Alžbete, ktoré sa však nezachovali. O vzniku a existencii prvých dvoch nevieme nič bližšie; v súvislosti s Kostolom svätej Alžbety existuje záznam, že pri kostole, stojacom južne od mestských hradieb, stál špitál pre malomocných, a že kostol v roku 1532 zbúrali. Niektoré súčasti vybavenia z týchto kostolov sa zachovali a sekundárne ich umiestnili v novom farskom chráme (gotické bohoslužobné nádoby, oltár svätej Alžbety a hlavný oltár svätého Mikuláša).[3]
V privilégiu kráľa Štefana V. pre spišských Sasov z roku 1271 je Levoča určená za ich hlavné mesto (civitas provincie capitalis) a sídlo ich sudcu-grófa.[4]
V 14. storočí postavili v meste dva trojloďové kostoly. V strede dnešného hlavného námestia to bol farský kostol zasvätený Jakubovi apoštolovi a priamo pri hradbách vznikol kostol spolu s kláštorom minoritov. Oba kostoly sa hneď od svojho vzniku stali popri prirodzených centrách náboženského a spoločenského života významnými strediskami kultúry.... pokračuj na wiki
Mlčiaci mnísi uprostred krásnej prírody.
Obyvateľmi Červeného Kláštora boli po celé stáročia dve prísne rehole, Kamaldulov a Kartuziánov. Prísnejšiu rehoľu ako kamalduli majú iba trapisti. Trapisti nesmú rozprávať, nesmú sa obkolesovať zeleňou. Môžu hľadieť len na nebo a vyprahlú zem.
Kamalduli popri izolácii a prísnosti svojho života milujú zeleň.
Domky, v ktorých bývali po jednom otcovia alebo bratia, boli rozostavané v záhrade pozdĺž chodníka. Pri každom domku bola ešte malá záhradka, kde mnísi pestovali to, v čom mali záľubu. Vnútro bolo rozdelené na niekoľko malých miestností: kaplnku, izbu na prácu a spanie, hygienický kút a sklad paliva. Ako lôžko slúžila pričňa z dosák a slamník, na prikrytie jedna, dve deky. Každý dom so svojou záhradkou bol ohradený múrom. Považoval sa teda za obyvateľov svet – pustovňu.
Hovorilo sa, že títo mnísi sa zdravili „memento mori“ (pamätaj, že zomrieš). Nie je to však pravda. Tento pozdrav im pripísal Henryk Sienkiewicz v knihe Pan Wołodyjowski a od tých čias sa to tradovalo.
Rozprávať im bolo dovolené tri krát do týždňa, v čase pôstu dvakrát. Ale, ako sa o nich hovorilo, ani túto úľavu veľmi nevyužívali.
Kamalduli sú (boli) vegetariáni. Ich strava bola preto jednoduchá: na raňajky čierna meltová káva, chlieb s kúskom masla alebo džemu, na obed zeleninová polievka, zemiaky, kúsok ryby alebo vajce, na večeru zemiaková kaša s kyslým mliekom alebo zemiakový boršč. Stravu im roznášal kuchár v obedároch a každý ju konzumoval sám vo svojom domku. Preslávili sa tiež zberom a použivaním liečivých bylín. Aj v Červenom Kláštore je vystavený mimoriadne vzácny herbár mních Cypriána.
Zostaň v Levoči
Na skok
Jeden z najkrajších barokových kaštieľov na Slovensku a v rámci regiónu Spiša patriaci v dobách minulých rodine Csákyovcov. Reprezentatívny, veľkolepý, obklopený rozsiahlym anglickým parkom. O to prekvapivejší bol jedno nedávny osud reedukačného centra mládeže a po ňom hroziace uzatvorenie a ponechanie zubu času. No zdá sa, že po nedávnych plánoch nového majiteľa sa blýska aj pre tento spišský skvost na lepšie časy. Nateraz je verejnosti neprístupný no jeho veľmi pekný park je pre verejnosť otvorený.
Nachádza sa neďaleko Levoče a predstavuje snáď jedinú možnosť na pohodlný prístup k vode a ochladenie sa v letných horúčavách. To neznamená, že ide o osamotené a pusté miesto. Naopak, vybavenie je štandardné pre všetky podobné vodné nádrže a zahŕňa požičovne člnov a miesta umožňujúce športové vyžitie.
Kostol Sv. Šimona a Júdu v Spišskom Hrhove zdobia dva unikáty. Kým vnútrajšok tohto inak stredovekého kostola je poznačený barokovou výzdobou jeho veža sa už zďaleka „hlási“ pre Spiš typickou renesančnou atikou. A druhým unikátom je jeho sto rokov trvajúce historické využitie striedavo pre katolíkov a pre evanjelikov čo je pre Spiš poznačený rovnako dlhou storočnou vojnou medzi Kežmarkom a Levočou zjavne neobvyklé. Nutno dodať, že najvýznamnejšou pamiatkou okrem jeho vnútornej výzdoby je monštrancia vystavená v jeho vnútri pochádzajúca z obdobia baroka.
Tento 40 m dlhý most sa nachádza pri vyústení tzv. „starej hrhovskej cesty na ulici Osloboditeľov. Má pomerne dlhú históriu ako mosta spojnice Levoče a Kapituly už za čias renesancie. Finálnu podobu však získal v roku 1805 a dodnes slúži svojmu účelu a to dokonca aj pre ťažšie vozidlá čo len dosvedčuje majstrovstvo stredovekých staviteľov.