Revealing the future hotspot of Europe
BARDEJOVSKÁ RADNICA
Ohodnoťte:
BARDEJOVSKÁ RADNICA
Ohodnoťte:
Po tej Levočskej sa jedná o ďalšiu renesančnú perlu na Slovensku. Tentokrát ešte staršiu ako je tá levočská, dokonca údajne prvú renesančnú stavbu na Slovensku čo možno pozorovať na určitom prelínaní sa s prvkami doznievajúcej gotiky.
V minulosti bola táto stavba sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života mešťanov. Prízemie radnice malo slúžiť obchodným účelom kým na poschodí boli miestnosti slúžiace pánom pri radení sa a rátaní mestských daní.
Zvonkajšej strany ju zdobí predovšetkým postava rytiera Rolanda, ktorý mal chrániť mestské práva, erb mesta Bardejov a richtára, nádherné tzv. talianske okná a najkúrioznejšia soška chlapčeka so zadkom obráteným do námestia, ku ktorému sa viaže zaujímavá legenda o svojráznej pomste majstra richtárovi.
Radným pánom už dnes radnica neslúži. V súčasnosti slúži na prezentáciu najhodnotnejších umeleckých a historických exponátov Šarišského múzea. Je tu umiestnená expozícia s názvom Bardejov – Slobodné kráľovské mesto, ktorá zahŕňa dokumenty k správe mesta, plastiky a tabuľové maľby, epitafy a vzácne pamiatky knižnej kultúry Bardejova. Najpozoruhodnejšia je miestom, kde sa schádzali radní páni, keďže ju zdobí veľmi pekný intarzovaný renesančný strop.
Všetko o mieste
Tip: Pre zobrazenie ostatných atrakcií v okolí kliknite na menší zoom, alebo dajte vyhľadať príslušnú atrakciu v zozname (klik na šipku vedľa mena regiónu).
Vedeli ste?
.
Vstupné:
Plné 2 €:
Sprevádzanie: 10 €
Zľavy:
Deti 1 €
Dôchodcovia, študenti: 1,5 €
Hodiny:
Máj - September:
UTO - NED 8:30 – 12:30 13:00 - 16:30
Október - Apríl:
UTO - NED 8:30 – 12:30 13:00 - 16:00
Email: tik@bardejov.travel, Telefón: +421 54 474 60 38
Správa mesta Bardejov prešla počas historického obdobia dlhým vývojom. Pôvodne toto územie i prvotnú slovanskú osadu spravovali cisterciánski mnísi a ich predstavený – prior kláštora. Dôležitým medzníkom vo vývoji mestskej správy bol rok 1376, kedy kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou povýšil osadu na slobodné kráľovské mesto a udelil mu právo voľby richtára a mestskej rady.
Mestská rada sa počas celého 15. storočia schádzala v úradnej miestnosti richtára, ktorá sa nachádzala mimo terajšieho centrálneho námestia.
Koniec 15. storočia priniesol Bardejovu rozkvet hospodárskeho a spoločenského života, čo sa odzrkadlilo i v živote mestskej honorácie. Významné postavenie mesta ako aj potreba reprezentatívnejších priestorov určených pre zasadnutia rady mala zabezpečiť stavba honosnej radnice. Na základe rozhodnutia mestskej rady ju postavili v strede trhového námestia.
V roku 1505 sa začali stavebné práce, ktorými predstavitelia mesta poverili majstra Alexandra. Ten v priebehu roku 1505 postavil prízemie budovy. Na stavbe sa v nasledujúcich rokoch vystriedalo niekoľko stavebných majstrov. Ďalším bol majster Alexius, autor arkiera, okien a portálov (v roku 1508). Majster Ján z Prešova ukončil v nasledujúcom roku prvé poschodie, postavil vysoké štíty a vyzdobil ich kamennými prvkami. Maliarsku výzdobu realizovali miestni majstri Theofil Stanczel v rokoch 1510 – 1511 (maľovanými erbami vyzdobil štíty a v radnej sieni namaľoval výjav Posledného súdu) a Matej Grunwald (výmaľba exteriéru). Tým bola budova po stavebnej stránke hotová.... pokračuj na wiki
Mlčiaci mnísi uprostred krásnej prírody.
Obyvateľmi Červeného Kláštora boli po celé stáročia dve prísne rehole, Kamaldulov a Kartuziánov. Prísnejšiu rehoľu ako kamalduli majú iba trapisti. Trapisti nesmú rozprávať, nesmú sa obkolesovať zeleňou. Môžu hľadieť len na nebo a vyprahlú zem.
Kamalduli popri izolácii a prísnosti svojho života milujú zeleň.
Domky, v ktorých bývali po jednom otcovia alebo bratia, boli rozostavané v záhrade pozdĺž chodníka. Pri každom domku bola ešte malá záhradka, kde mnísi pestovali to, v čom mali záľubu. Vnútro bolo rozdelené na niekoľko malých miestností: kaplnku, izbu na prácu a spanie, hygienický kút a sklad paliva. Ako lôžko slúžila pričňa z dosák a slamník, na prikrytie jedna, dve deky. Každý dom so svojou záhradkou bol ohradený múrom. Považoval sa teda za obyvateľov svet – pustovňu.
Hovorilo sa, že títo mnísi sa zdravili „memento mori“ (pamätaj, že zomrieš). Nie je to však pravda. Tento pozdrav im pripísal Henryk Sienkiewicz v knihe Pan Wołodyjowski a od tých čias sa to tradovalo.
Rozprávať im bolo dovolené tri krát do týždňa, v čase pôstu dvakrát. Ale, ako sa o nich hovorilo, ani túto úľavu veľmi nevyužívali.
Kamalduli sú (boli) vegetariáni. Ich strava bola preto jednoduchá: na raňajky čierna meltová káva, chlieb s kúskom masla alebo džemu, na obed zeleninová polievka, zemiaky, kúsok ryby alebo vajce, na večeru zemiaková kaša s kyslým mliekom alebo zemiakový boršč. Stravu im roznášal kuchár v obedároch a každý ju konzumoval sám vo svojom domku. Preslávili sa tiež zberom a použivaním liečivých bylín. Aj v Červenom Kláštore je vystavený mimoriadne vzácny herbár mních Cypriána.
Zostaň v Bardejove
Na skok
Jedná sa o najstarší skanzen na Slovensku otvorený v roku 1965. Polohu má vskutku nádhernú. Nachádza sa na okraji Bardejovských kúpeľov v ich menej zaľudnenej časti v lone okolitej prírody. V súčasnosti ho tvorí takmer 30 objektov tradičnej ľudovej architektúry z oblasti horného Šariša a zo severovýchodného Zemplína. Pri jeho prehliadke si nenechajte ujsť dva drevené kostolíky prenesené z dediny Zboj a z blízkej obce Mikulášová.
Rôzne parky predstavujúce Slovensko v malom pozná asi každý. Tento je však jedinečný svojím zameraním. Zaoberá sa totiž prezentovaním (v zmenšenej mierke) drevených kostolíkov Slovenska. A tak tu máte možnosť zhliadnuť nielen slávne kostolíky zapísané do zoznamu UNESCO, ale aj tie menej známe no nemenej zaujímavé. Do celkového počtu drevených kostolíkov ich ešte niekoľko desiatok chýba no miniskanzen chce postupne ukázať všetky.
Kostolík Sv. Lukáša privezený pravdepodobne z obce Rešov predstavuje najstarší drevený chrám východného obradu nie len na Slovensku, ale v celej karpatskej oblasti. Jeho výstavba sa odhaduje do 15-16. storočia.
Ako všetky drevené chrámy aj tento vyniká nádhernou vnútornou výzdobou so vzácnymi ikonami zo 17. storočia v hlavnej lodi, do ktorej sa vstupuje dverami kajúcnikov.
Nádherný gréckokatolícky drevený kostolík postavený na mieste staršieho kostola za pôsobenia kňaza Jána Halíka v 19. storočí. Vyniká predovšetkým jeho nádherne vyzdobený interiér, ktorý obsahuje niekoľko vzácnych ikon, z ktorých má mimoriadnu cenu predovšetkým ikona Bohorodičky Hodigitrie s pochvalou z konca 16. storočia. Pochvala v tomto prípade predstavuje zobrazenie prorokov po okrajoch ikony s ich proroctvami o Spasiteľovi.
Zvláštnosťou je tzv. babinec - miesto, pre kajúcich sa hriešnikov, ktorí sa nechcú účastniť bohoslužby v hlavnej lodi, keďže nie sú pokrstení.