Revealing the future hotspot of Europe
BAZILIKA SV. EGÍDIA
Ohodnoťte:
BAZILIKA SV. EGÍDIA
Ohodnoťte:
Oltár od Majstra Pavla podobne honosný ako ten v Levoči v nej nenájdete. No okrem plastiky od Majstra ukrýva až 11 vzácnych gotických oltárov, ktorých história siaha do prelomu 15. storočia a za najcennejší z nich sa považuje bočný oltár Narodenia Pána, ktorý sa zaraďuje do okruhu krakovskej dielne W. Stwosza. Spomínaná Plastika Stolica milosti v predele oltára sv. Barbory z dielne Majstra Pavla z Levoče sa zas považuje za vrcholnú rezbársku prácu na Slovensku.
Nemožno opomenúť ani architektonickú hodnotu jej interiéru, ktorý sa radí k najväčším a najkrajším sakrálnym interiérom z obdobia gotiky na Slovensku s gotickými klenbami presahujúcimi mimo Košíc klenby všetkých kostolov v okolí.
Keď budete dostatočne „nasýtení“ nádherou jej interiéru nemali by ste vynechať ani vežu baziliky, ktorá meria 76 metrov a zaraďuje sa medzi najvyššie kostolné veže na Slovensku. Je z nej totiž pravdepodobne najkrajší výhľad na nádherné stredoveké námestie a okolie Bardejova.
Všetko o mieste
Tip: Pre zobrazenie ostatných atrakcií v okolí kliknite na menší zoom, alebo dajte vyhľadať príslušnú atrakciu v zozname (klik na šipku vedľa mena regiónu).
Vedeli ste?
.
Vstupné:
Bazilika
Plné 1,5 €:
Zľavy:
študenti: 1 €
Deti do 15 r. 0,5 €
Veža
vstup na vežu sa platí samostatne, cena je rovnaká ako pri vstupe do Baziliky
Hodiny:
Celoročne:
PON - PIA 10:00 – 16:00
SOB 10:00 – 15:00
NED a sviatky 11:30 - 15:00
Email: tik@bardejov.travel, Telefón: +421–54 474 40 03
Počiatky chrámu siahajú do 13. storočia. Z tohto obdobia pochádza patronát chrámu. Okolo roku 1206 sa na tomto mieste usadili cisterciánski mnísi z poľskej Koprzywnice a založili tu kláštor zasvätený svätému Egídiovi. Kráľovská listina z roku 1247, ktorou kráľ Belo IV. potvrdil rádu ich rozsiahle pozemky v okolí Bardejova („Terra Bardfa“), obsahuje prvú zmienku o existencii kostola na tomto území. V dôsledku náhlych zmien však cisterciáni v druhej polovici 13. storočia (okolo r. 1271) toto miesto opustili.
Začiatkom 14. storočia sa na opustenom území usadili nemeckí kolonisti. Z kráľovskej listiny Karola Róberta I. z Anjou z roku 1320, ktorou sa novousadlíkom priznávajú privilégiá pri platení daní, je zrejmé, že tu pôsobil farár. Existenciu chrámu potvrdzuje i listina Karolovho syna a nástupcu Ľudovíta I. Veľkého z Anjou z roku 1352, ktorou kráľ povolil konanie výročného jarmoku po dni sv. Egídia. Stavba dnešného chrámu začala v polovici 14. storočia a výstavba jeho bazilikálnej časti – hlavnej a bočných lodí – bola ukončená v roku 1415. V rokoch 1420 – 1427 bola vybudovaná veža chrámu. Kostol sa v roku 1427 spomína ako trojloďová bazilika s jednoduchými arkádami.
Dôkazom, že tu existoval chrám, ktorý mal oltár, sú najstaršie plastiky z dnes už neexistujúceho oltára z obdobia rokov 1390 – 1400, umiestnené v súčasnosti v oltári sv. Anny (Panna Mária s Dieťaťom na rukách, sv. Margita, sv. Katarína a sv. Dorota).
V roku 1448 sa začalo na popud mestských radných s rozširovaním a prestavbou chrámu. Podľa zmluvy s mestom s prestavbou začal kamenársky majster Mikuláš. Mal postaviť predovšetkým presbytérium. Klenba, ktorá ho zastrešovala, sa pravdepodobne v dôsledku statických porúch zrútila. Na jej opravu sa ponúkal v roku 1464 ďalší staviteľ, Juraj zo Spišskej Soboty. Bardejovskí mestskí radní však... pokračuj na wiki
Mlčiaci mnísi uprostred krásnej prírody.
Obyvateľmi Červeného Kláštora boli po celé stáročia dve prísne rehole, Kamaldulov a Kartuziánov. Prísnejšiu rehoľu ako kamalduli majú iba trapisti. Trapisti nesmú rozprávať, nesmú sa obkolesovať zeleňou. Môžu hľadieť len na nebo a vyprahlú zem.
Kamalduli popri izolácii a prísnosti svojho života milujú zeleň.
Domky, v ktorých bývali po jednom otcovia alebo bratia, boli rozostavané v záhrade pozdĺž chodníka. Pri každom domku bola ešte malá záhradka, kde mnísi pestovali to, v čom mali záľubu. Vnútro bolo rozdelené na niekoľko malých miestností: kaplnku, izbu na prácu a spanie, hygienický kút a sklad paliva. Ako lôžko slúžila pričňa z dosák a slamník, na prikrytie jedna, dve deky. Každý dom so svojou záhradkou bol ohradený múrom. Považoval sa teda za obyvateľov svet – pustovňu.
Hovorilo sa, že títo mnísi sa zdravili „memento mori“ (pamätaj, že zomrieš). Nie je to však pravda. Tento pozdrav im pripísal Henryk Sienkiewicz v knihe Pan Wołodyjowski a od tých čias sa to tradovalo.
Rozprávať im bolo dovolené tri krát do týždňa, v čase pôstu dvakrát. Ale, ako sa o nich hovorilo, ani túto úľavu veľmi nevyužívali.
Kamalduli sú (boli) vegetariáni. Ich strava bola preto jednoduchá: na raňajky čierna meltová káva, chlieb s kúskom masla alebo džemu, na obed zeleninová polievka, zemiaky, kúsok ryby alebo vajce, na večeru zemiaková kaša s kyslým mliekom alebo zemiakový boršč. Stravu im roznášal kuchár v obedároch a každý ju konzumoval sám vo svojom domku. Preslávili sa tiež zberom a použivaním liečivých bylín. Aj v Červenom Kláštore je vystavený mimoriadne vzácny herbár mních Cypriána.
Zostaň v Bardejove
Na skok
Jedná sa o najstarší skanzen na Slovensku otvorený v roku 1965. Polohu má vskutku nádhernú. Nachádza sa na okraji Bardejovských kúpeľov v ich menej zaľudnenej časti v lone okolitej prírody. V súčasnosti ho tvorí takmer 30 objektov tradičnej ľudovej architektúry z oblasti horného Šariša a zo severovýchodného Zemplína. Pri jeho prehliadke si nenechajte ujsť dva drevené kostolíky prenesené z dediny Zboj a z blízkej obce Mikulášová.
Rôzne parky predstavujúce Slovensko v malom pozná asi každý. Tento je však jedinečný svojím zameraním. Zaoberá sa totiž prezentovaním (v zmenšenej mierke) drevených kostolíkov Slovenska. A tak tu máte možnosť zhliadnuť nielen slávne kostolíky zapísané do zoznamu UNESCO, ale aj tie menej známe no nemenej zaujímavé. Do celkového počtu drevených kostolíkov ich ešte niekoľko desiatok chýba no miniskanzen chce postupne ukázať všetky.
Kostolík Sv. Lukáša privezený pravdepodobne z obce Rešov predstavuje najstarší drevený chrám východného obradu nie len na Slovensku, ale v celej karpatskej oblasti. Jeho výstavba sa odhaduje do 15-16. storočia.
Ako všetky drevené chrámy aj tento vyniká nádhernou vnútornou výzdobou so vzácnymi ikonami zo 17. storočia v hlavnej lodi, do ktorej sa vstupuje dverami kajúcnikov.
Nádherný gréckokatolícky drevený kostolík postavený na mieste staršieho kostola za pôsobenia kňaza Jána Halíka v 19. storočí. Vyniká predovšetkým jeho nádherne vyzdobený interiér, ktorý obsahuje niekoľko vzácnych ikon, z ktorých má mimoriadnu cenu predovšetkým ikona Bohorodičky Hodigitrie s pochvalou z konca 16. storočia. Pochvala v tomto prípade predstavuje zobrazenie prorokov po okrajoch ikony s ich proroctvami o Spasiteľovi.
Zvláštnosťou je tzv. babinec - miesto, pre kajúcich sa hriešnikov, ktorí sa nechcú účastniť bohoslužby v hlavnej lodi, keďže nie sú pokrstení.