Vlak bus do zástavky Spišské PodhradiebajkomĽahká prechádzka z Podhradia

 Vstupné: 

 Plné 8 €: 

 Zľavy: 

(študenti, dôchodci):  6 €

rodinné (2 dospelí a 2.): 19 €

deti (6-18r.), ZŤP: 4 € 

 Len stredné a dolné nádvorie  

Plné: 6 €  

(študenti,deti, dôchodci):  4 €

 Nočné prehliadky 

Plné: 10 €  

(študenti,deti, dôchodci):  8 €

rodinné (2 dospelí a 2.): 25 €

 Zdarma: 

deti do 6 rokov, seniori nad 80 rokov, novinári, múzejníci, zamestnanci SNM a Poštovej banky

---

 Hodiny: 

 Máj- September: 

PON – NED 09:00 – 18:00

 Apríl – Október: 

PON – NED 09:00 – 16:00

 Júl – August: 

Nočné prehliadky

SOB 20:30 –

/   Email: info@spisskemuzeum.com, Telefón: 00421 (0)53 454 13 36,
00421 (0)53 451 27 86 

Obdobie od 10. do polovice 13. storočia bolo naplnené bojmi za formovanie raného uhorského štátu. Najmä existujúce slovanské i staršie hradiská poskytli novému štátu potrebné opevnené body. Tak sa v priebehu 11. storočia pomaly vracal na spišský hradný kopec život. Prelom 11. a 12. storočia sa už niesol v znamení intenzívneho osídľovania hradného kopca čo sa odzrkadlilo v rozsiahlej stavebnej činnosti. Postupne tu začal vznikať stavebný komplex nebývalých rozmerov. Priaznivý vývoj narušil v prvej polovici 13. storočia pustošivý mongolský vpád, ktorý vyvolal akútnu potrebu zabezpečenia krajiny pred vonkajším nepriateľom.

Ústredným objektom hradiska bola mohutná kruhová obytná veža na najvyššom bode hradného brala. Veža bola však krátko po svojom vzniku zničená pravdepodobne tektonickou poruchou a nahradená v prvej tretine 13. storočia dnešnou, postavenou v jej tesnom susedstve. V prvej tretine 13. storočia postavili na šiji brala v mohutnom opevnení priestranný poschodový románsky palác, krátko nato vznikla aj hradná kaplnka situovaná v centrálnej polohe, ktorá slúžila županovi, ale pravdepodobne aj prepoštovi, ktorý sa usídlil na úpätí hradu vo vežovej stavbe v priestore dnešného románskeho predhradia.

Do obdobia začiatku 13. storočia spadá i najstaršia písomná zmienka týkajúca sa Spišského hradu. V listine z roku 1209 sa spomína predaj pozemkov na tomto území spišskému prepoštovi Adolfovi. Listina hovorí, že toto územia bolo vyňaté z právomoci spišského župana, čo znamená, že stredisko župy – hrad – tu musel zákonite existovať.

Začiatok 13. storočia bol obdobím mohutnej stavebnej aktivity na hrade. Po celom obvode koruny skalného masívu vzniklo rozľahlé opevnenie s novým vstupom s padacou mrežou. Na najstrmšej časti brala vznikol dvojposchodový palác s hospodárskym prízemím. Ďalšou stavbou bola valcová veža v strede nádvoria, funkčne určená na obranu hradu…. pokračuj na wiki

Rimania na Spiši?

Že Spišský hrad nebol nikdy dobytý a odolal dokonca aj nájazdom mongolských hord, ktoré plienili krajinu Spiša po bitke pri Slanej je známy fakt. No unikátny nález z roku 2003 v jeho útrobách posúva históriu Spišského hradu do doteraz neznámych rozmerov.

Nejde ani tak o útroby, ale o tzv. Temnú jaskyňu, ktorá nie je verejnosti sprístupnená. Nachádza sa však priamo v puklinách skaly pod hradným bralom. Práve v jednej zo štrbín tejto jaskyne si v roku 2003 si klub speleológov z Košíc všimol ľudskú kostru a dva mešce, ktorý ležali len pohodené vedľa nej. Na prekvapenie členov speleoklubu sa z mešcov začali sypať mince. A nie hocijaké. V zachránenom súbore spolu 20-tich mincí sú zastúpené razby viacerých rímskych cisárov z rokov 72-73 až 193-194 n.l. Súbor mincíobsahuje razby cisárov Vespasiana (69-79) a Septima Severa (193-211) a tiež Hadriana (117 – 138), Faustiny I. (141), Marca Aurelia ( 161 – 180), Lucia Vera ( 161-169), Faustiny II ( 175), a Commoda ( 177 – 192). Jedná sa o strieborné denáre vyrazené v rímskej ríši. 

Tento unikátny nález má však samozrejme svoje vysvetlenie a súvisí pravdepodobne s hospodárskym vývojom a významom regiónu Spiša v období ranného stredoveku. No a pokiaľ ide o kostru samotnú, pravdepodobne išlo o muža – aristokrata, ktorému sa podarilo v jaskyni ukryť avšak von sa už nedostal. Je možné, že v nej nešťastnou náhodou zahynul pádom do nej. Jeho osud tak priniesol Spišskému hradu unikátny objav.