ZSSK, SAD do Hrádku bajkom len po ceste! Ľahučká prechádzka  Mierne sa zapotíte  Kávička, čaj, pivo  Budete hladní  Prespíte len v stane

 Poloha: 

 Zaujímavosti regiónu: 

Celá oblasť patrí do tzv. gelnickej skupiny tektonickej jednotky označovanej gemerikum. Vytvorená je v šošovke prvohorných spodnodevónskych kryštalických vápencov a ankeritov, situovanej uprostred nekrasových hornín – fylitov. Ankerit vznikol zatláčaním (tzv. metasomatózou) starších vápencov.^[1]

Prístupová štôlňa ústi do jaskyne v nadmorskej výške 642 m. Klinovité, nahor sa zužujúce chodby a siene sa vytvorili koróznou činnosťou zrážkovej vody, ktorá presakuje pozdĺž výrazných tektonických porúch. Tvarom odlišné, prevažne horizontálne chodby a siene sú medzi rovnobežnými tektonickými poruchami. Vznikli najmä koróznou činnosťou pomaly prúdiacej vody následkom miešania vôd rozdielnych teplôt a chemického zloženia, na čo poukazuje množstvo nepravidelných výklenkov a stropných kupol. Pozdĺž bývalej vodnej hladiny, ktorá poklesla a dlho stagnovala, sa vytvorili korózne zarovnané stropy (zrezali spodné časti stropných kupol) a bočné korózne zárezy na skalných stenách.

V jaskyni sa zistili tri generácie aragonitu. Tvorí sa z vodných roztokov s vysokým obsahom Mg-, Fe- a Mn-iónov v podmienkach stabilnej mikroklímy. Najstaršie sú mliečno zakalené obličkovité útvary a ich korodované zvyšky (datovaný vek 121- až 138-tisíc rokov) s čiastočne rekryštalizovaným aragonitom, miestami premeneným na kalcit. Najviac zastúpená je druhá generácia aragonitu, ktorý sa vyskytuje v podobe niekoľko decimetrov dlhých ihlíc a zakrivených... pokračuj na wiki

Dychberúci vek prastarej jaskyne.

Táto jaskyňa je iná ako klasické, známe jaskyne. V jej vnútri totiž nenájdete nenájdete kvapľové útvary, ktoré nájdete napríklad v blízkej Domici či Gombaseku. Namiesto nich sa v jaskyni nachádzajú ihliciam a vetvičkám podobné útvary bielej farby. Ide o druh aragonitu, ktorý je v jaskyni najpočetnejší a pre návštevníkov najzaujímavejší. Jeho vek je neuveriteľný a núti nás zamyslieť sa nad relativitou ľudského úsilia a života vôbec. Má okolo 14 tisíc rokov. Najstaršie sú aragonitové útvary v obličkovitej forme, staré a tie sú staré dokonca približne 138 tisíc rokov. Samotný vznik Ochtinskej aragonitovej jaskyne sa datuje do paleozoika, presnejšie do obdobia spodného devónu prebiehajúceho pred 464 miliónmi rokov, teda v čase ešte pred érou dinosaurov. Objavená bola presne o 464 miliónov rokov neskôr. Až v 50 rokoch minulého storočia pri razení prieskumnej štôle na železnú rudu.