KEŽMAROK


Ohodnoťte:

[yasr_visitor_votes size=“medium“]

 

KEŽMAROK


 

Ohodnoťte:[yasr_visitor_votes size=“medium“]

Odveký historický rival Levoče a historicky druhé najvýznamnejšie mesto na Spiši. História ho s jeho rivalom „spojila“ aj v spišskej storočnej vojne, ktorá sa mala odohrávať medzi katolíckou Levočou a protestantským Kežmarkom a mala byť ukončená láskou. Také sú ale len povesti.  V skutočnosti k išlo o obchod a závisť Kežmarčanov na obchodné právo skladu, z ktorého Levoča bohatla a skúposť Levočanov, ktorí sa nechceli s nikým deliť.

Jeho pamiatky sú však nemenej významné a ich architektonická rôznorodosť počnúc bizarne vyzerajúcim novým kostolom až po jeho dreveného brata nemá na Spiši obdoby. To všetko je doplnené o silného ducha stredoveku a renesancie prítomného v mnohých svetských stavbách končiac impozantným mestským hradom, ktorý mu môžu mnohé mesta závidieť. No a samozrejme nemožno opomenúť každodenné dychberúce výhľady na majestátne Tatry v pozadí.

Jednoznačne najvýznamnejšia dominanta Prešova, ktorej štíhla gotická veža je viditeľná už zďaleka a tvorí hlavný symbol tejto východoslovenskej metropoly. Podobne ako Košická katedrála aj Prešovská tvorí centrum podlhovastého námestia, kde sa koncentrujú najvýznamnejšie pamiatky mesta.

Viac info

Na Slovensku snáď neexistuje krajší a honosnejší chrám gréckokatolíckej cirkvi ako je ten Prešovský. Nenadarmo je aj sídlom jedinej eparchie, čo by biskupstva gréckokatolíckej cirkvi. Navonok síce nepôsobí až tak dominantne ako jeho katolícky náprotivok v strede námestia, no o to krajší a honosnejší interiér má.

Viac info

Zvonka vcelku jednoducho až fádne pôsobiaca stavba ukrýva vo vnútri skutočne prepychovo vyzdobený interiér v neorománsko-maurskom štýle radiaci sa popri synagóge v Liptovskom Mikuláši k tomu najkrajšíemu, čo možno v rámci židovskej náboženskej obce na Slovensku nájsť.

Viac info

Pri návšteve Prešova nemožno vynechať jeho evanjelický kostol Sv. Trojice, ktorý bol dokonca postavený ako jeden z mála priamo v období reformácie. Ako taký mal presne spĺňať predstavy evanjelickej cirkvi o strohej výzdobe. V priebehu svojej histórie však často menil majiteľov a tak na ňom tvár zachovali aj katolíci. Nemožno opomenúť fakt, že práve pod ním sa nachádza krypta s telami 24 obetí pamätajúca na časy mimoriadne krutých jatiek generála Caraffu, ktoré Prešov neslávne preslávili.


Najvýznamnejší a najväčší chrám pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktorý vás v tomto meste náboženského mixu prenesie architektúrou do cárskeho Ruska. Jeho názov nie je náhodný. Vo svojom vnútri totiž ukrýva ostatky svätca, po ktorom nesie meno. Popri ňom sú to však aj ostatky Sv. Mikuláša, ktorého uctievajú cirkvi oboch východných obradov na Slovensku.


Za nádherou a veľkoleposťou tohto pôvodne karmelitánskeho kostola stojí príbeh bohatého mešťana baróna Klobušického, ktorý na poľovačke postretol bociana a ten ho zvýšky obdaroval veľkým množstvom zlata. Pobožný barón Klobušícký to pochopil ako Božie znamenie a za štedrosť sa oplatil štedrosťou v podobe donácií pri prestavbe pôvodne gotického kostola. Štedro mala prispieť aj barónka Šošová. Či z rovnakého dôvodu nevedno. A tak má tento chrám jeden vskutku unikát. Na jednom z oltárov kostola sa totiž nachádza práve bocian ako pripomienka zázraku.


Keď sa Žigmund Rákoczi rozhodol postaviť si svoj palác v centre Prešova chcel, aby bol tento palác výnimočný svojím architektonickým stvárnením aj bohatosťou zdobenia. Možno konštatovať, že tento jeho zámer bol naplnený.

Viac info

Solivar je akýmsi mestom v meste. Nenachádza sa totiž ani blízko centra Prešova ale ani pri jeho okrajoch. Dôvod jeho polohy je jednoduchý a predurčuje aj jeho výnimočné postavenie medzi mestami zriadenými za podobným účelom. Ide o miesto, kde sa kedysi a to dokonca aj v nie veľmi dávnych dobách ťažila a varila soľ zo soľanky

Viac info

Dva výstavné priestory v dvoch historických domoch Šarišskej galérie kombinujú diela so širokým historickým rozsahom od 15. storočia až po dnešok. Všetko dopĺňa rozsiahla zbierka ikon na čele s tou, ktorá sa radí medzi najvzácnejšie na Slovensku: Ikony Sv. Michala Archanjela, ktorej pôvod siaha až do 16. storočia.

Veľmi pekná svetská gotická stavba a zároveň spomienka na temné obdobie príchodu cisárskeho generála Caraffu. V čase prešovských jatiek, ktoré nevykonával nik iný ako generál samotný slúžili jej podzemné priestory ako mučiareň. Na tieto temné časy sa zabudlo a dnes je jej využitie oveľa humánnejšie. Sídli tu totiž svojím zameraním veľmi zaujímavá Galéria PKO.

Nenápadný bočný vchod do podzemia Starej Radnice vás dovedie do sveta, ktorý milovník vína musí rozhodne navštíviť. Nájdete v ňom vyše 2000 druhov vín z celého sveta. Samozrejmosťou sú vína zo všetkých slovenských vinohradníckych oblastí. Doplnkom sú aj exponáty predstavujúce nástroje použivané na výrobu vína. Pritom všetkom čo tento lahodný mok ponúka by asi len málokto hádal, že vínne pivnice slúžili pôvodne ako mučiareň.


Popri múzeu vo Svidníku a v Bardejovských kúpeľoch je ďaľším, ktoré sa zameriava na expozície týkajúce sa dejín a kultúrneho vývoja tohto do dnešných významného etnika na Slovensku.


Ďalšia z množstva prešovských galérii. Táto sa zameriava, ako už názov napovedá na kreatívny moderný dizajn a architektúru. A okrem výstav organizuje ako workshopy a školenia.


Ďalšia z galérii v „meste výtvarných diel“. Je zameraná na prezentáciu diel súčasných výtvarných umelcov zo Šariša, avšak zahŕňa aj expozície umelcov z iných štátov Európy. Okrem toho je miestom, kde sa pravidelne konajú umelecké workshopy s aj medzinárodným presahom.


Vhodné na návštevu aj pre deti a žiakov. Uskutočňuje pozorovanie oblohy a umožňuje poznávať vesmír pomocou ďalekohľadov. Môžete v ňom navštíviť hviezdnu sálu s projekciou nočnej oblohy. A v neposlednom rade organizuje tematické audio-vizuálne programy a výstavy.



Z pôvodného nápadu založiť vyššiu evanjelickú školu ako protiváhu katolíckej univerzite v Trnave mohla vzniknúť univerzita a centrum vzdelanosti evanjelických veriacich. Jej vzniku však zabránilo sprisahanie Vešeléniho a budovu získali jezuiti. Avšak aj tak nešlo o žiadnu bezvýznamnú školu regionálneho významu čo konieckoncov podčiarkujú jej študenti. Študovali tu totiž osobnosti takých pre Slovákov zvučných mien ako Hviezdoslav, Janko Jesenský, Jonáš Záborský či Michal Miloslav Hodža. Podobne významnou v rámci Uhorska bola už len škola Evanjelického lýcea v Bratislave. V roku 1908 bol na severozápadnom nároží Kolégia postavený pomník obetiam Caraffovho krvavého súdu z roku 1687 spolu s pamätnou tabuľou s menami popravených. Dnes budova slúži biskupskému úradu evanjelickej cirkvi.

Nádherný rokokovo-klasicistický palác postavený za čias Márie Terézie za vlády, ktorej bolo sídlo Šarišskej župy presídlené zo Šarišského hradu do Prešova. Prešov sa od tej doby stal nielen sídlom župy, ale aj jej administratívnym centrom. Palác bol sídlom župy ešte aj kratšie obdobie za trvania vojnového Slovenského štátu, kedy odtiaľto župani spravovali Šarišsko-Zemplínsku župu.

Jedna z najkrajších budov v meste, ktorá slúži svojmu účelu do dnešných dní. Pôvodne to však bola mestská vináreň, ktorá po početných prestavbách nakoniec dostala barokovú palácovú podobu. Jej prízemie si však čiastočne zachovalo gotický charakter. Za zmienku stojí, že práve z jej balkóna vyhlásili maďarskí komunisti Slovenskú republiku rád.

Pôvodne súbor reprezentatívnych stavieb slúžiaci ako vskutku luxusný hostinec (publicum diversorium) s menami hostí ako generál Kutuzov, Suvorov, Jozef Miroslav Hurban či Ľudovít Štúr, ktorí sem prišli predniesť plamennú reč k slovenským dobrovoľníkom v cisárskej armáde. Neskôr využívaný skôr na účely kultúrne ako reduta, divadlo. Dnes slúži ako prešovské PKO so skutočne nádherným interiérom.


Stredoveká stavba, ktorá bola pôvodne súčasťou mestského opevnenia, no ešte za čias stredoveku bola prebudovaná na vodnú vežu. V jej podzemí bolo umiestnené vodné koleso, poháňané konskou silou. Jeho dve ramená, striedavo zdvíhajúce piesty v drevených rúrach, sústavne prečerpávali vodu až do zbernej nádrže pod strechou vo výške viac ako 10 m. Odtiaľ voda samospádom pokračovala dreveným potrubím do kamenných nádrží pozdĺž Hlavnej ulice. V súčasnosti prebieha jeho rekonštrukcia, po ktorej sa má stať múzeom.

Po postavení kolégia jej význam upadol. No predtým bola centrom vzdelanosti a jej absolventi neskôr pokračovali aj na univerzitách v Krakove, Viedni či Padove, čo svedčí o jej vysokej úrovni. Dnes je sídlom knižnice.

Honosné sídlo bohatej rodiny Klobušických, ktorého priečelie zdobia nádherné šťuky. Bol miestom návštev významných osobností ako Ján Amos Komenský či dokonca jeho cisárskeho veličenstva Jozefa II. Dnes slúži ako budova krajského súdu.

Majestátne barokové súsošie nepoškvrnenej Panny Márie od Košického sochára Jozefa Hartmanna. Do dejín miesto umiestnenia súsošia vošlo predovšetkým ako miesto menšej Prešovskej "Bartolomejskej noci". Hanebne a kruto tu totiž popravili 24 evanjelických predstaviteľov počas tzv. Prešovských jatiek. Súsošie bolo inštalované až neskôr. Zlé jazyky tvrdia, že tak bolo učinené, aby sa na strašné udalosti zabudlo.

V 15. storočí bola súčasťou mestského opevnenia, za ktorým sa začínala vodná priekopa. Neskôr bola dokonca prebudovaná na mohutný delostrelecký bastión. S rozširovaním mesta za hradby však jej význam upadal a tak skončila ako časť novopostavenej nemocnice. Dnes slúži ako vstupná brána do historického centra, kde návštevníkov víta podobizeň Sv. Floriána od prešovského rodáka Maxa Kurtha.

Nemožno si ju nevšimnúť. Aj pre svoju neveľkú rozlohu dominuje širokému okoliu za čo vďačí práve netradičnému námetu boha morí s trojzubcom. Traduje sa, že jej stavbu zrealizoval a finančne zabezpečil vďačný židovský obchodník Marek Holländer a slúžila ako jedna z desiatich cisterien pitnej vody.

Na Slovensku niet krajšej a významnejšej kalvárie ako je tá v Banskej Štiavnici. Svojím umiestnením aj bohatosťou umeleckého stvárnenia jej patrí jednoznačné prvé miesto. To druhé však už od čias Uhorska (a platí to aj dodnes) patrí kalvárii v Prešove.

Viac info

Je dielom architekta Viliam Glasz zo Segedínu. Nevedno či inšpiráciu čerpal z vodárenskej veže v tomto juhomaďarskom meste, každopádne jeho veža dnes slúži inému účelu na aký bola pôvodne postavená. Ako zaujímavý výhliadkový bod Prešova, z ktorého za pekného počasia uvidíte Tatry. Po prekonaní cca. 135 schodov sa Vám tiež otvorí veľmi pekný výhľady na historické dominanty Prešova.

Nachádza sa na vrchu Furča a jeho umiestnenie nie je náhodné. Práve na tomto vrchu sa totiž odohrala jedna z najväčších bitiek krvavo potlačeného povstania roľníkov z roku 1831, ktoré pri počte 45 000 rebelujúcich poddaných patrí medzi najväčšia povstanie nižšej vrstvy v Uhorsku vôbec. Malo však svoj zmysel. Panstvo si uvedomilo zastaranosť pôvodného poddanstva a schválilo pre sedliakov určité práva.

 

 

 Na  pol dňa

 Info  o meste

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.

Vedeli ste?

.

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.

Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupoviLadomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome 15.a 16. storočia reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy.

Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom... pokračuj na wiki

S históriou Bratislavy je neodmysliteľné spätá aj postava rabína, Chatáma Sófera, vlastným menom Moše Schreiber, ktorý patril medzi najvýznamnejších rabínov celej židovskej histórie.  Po usadení sa v Bratislave založil tzv. ješivu, vysoké náboženské učilište, kde vychoval stovky rabínov a pôsobil ako významná náboženská autorita pre rabínov z celej Európy. Jeho hrob je umiestnený za električkovým tunelom pod hradom bol počas minulého režimu zanedbaný a odsúdený na zánik. Povráva sa, že komunistická vláda súhlasila s uzavretím jeho mauzólea betónovými blokmi čim sa zabránilo jeho zničeniu za údajne veľmi vysokú finančnú kompenzáciu. Po páde komunistického režimu bolo mauzóleum zrekonštruované a dnes sa radí medzi najvýznamnejšie a najposvätnejšie miesta judaizmu navštevované príslušníkmi židovského národa z celého sveta. Návštevu tohto významného miesta je možné uskutočniť súhlase bratislavskej židovskej náboženskej obce na tejto stránke.

 Na  skok

Obec Ľubica sa nachádza len čo by kameňom dohodil od Kežmarku. Lepšie povedané, tvorí s ním takmer jeden celok. A podobne ako Kežmarok má aj táto obec pomerne veľké historické centrum, na obec až netypické. Je svedkom bohatej histórie tohto kedysi mesta, ktoré patrilo k najbohatším na Spiši. Obci dominuje tak ako to už na Spiši býva 5 chrámov. Dva katolícke a výškou ich prevyšujúci evanjelický so vzácnou olejomaľbou poslednej večere na hlavnom oltári . Najvzácnejší je však rímskokatolícky, ktorý je na obec opäť prekvapivo veľký. Má to byť údajne najväčší dvojloďový kostol na Spiši. Vo vnútri ho zdobí nádherné gotické zaklenutie a  oltár s gotickou sochou s plastikou Madony a svätíc z dielne Majstra Pavla z Levoče. A do tretice v Ľubici uvidíte aj najvyšší stĺp Immaculaty na Spiši vysoky až 12,5 metra.


 

Spolu s kaštieľom Strážky naproti tvorí súbor národných kultúrnych pamiatok. Samotný kostol je neskorogotický z prelomu 15-16. storočia a zdobia ho zaujímavé vnútorné maľby scény z Pašiového cyklu podľa predlohy Albrechta Dűrera a Lucaca Cranacha a tri veľmi vzácne tabuľové oltáre. Nemá vežu, avšak o to krajšiu zvonicu s typickou spišskou atikou a renesančnou štukovou výzdobou.

 


 Zostaň  v okolí

 Zostaň  v kontakte

Okrem nového kostola, ktorý nepripomína žiadny iný kostol na Slovensku má Kežmarok aj ďalšiu stavbu aká na Slovensku nemá obdoby. A opäť je to evanjelický kostol, ktorý miestni protestanti nahradili novým, keďže nespĺňal priestorové a statické podmienky. Unikátny je hneď v troch parametroch.

 

Viac info

V panoráme skôr stredovekého Kežmarku pôsobí tento kostol bizarne. Na Slovensku však nemá obdobu a podobný kostol v rámci Strednej Európy nájdete len vo Viedni v časti Gumpendorf. Za celým zrodom tejto unikátnej pamiatky mesta pod Tatrami stojí príbeh Kežmarčanov, ktorí sa v starom kostole tesnili a aj z hľadiska statiky mal to najlepšie za sebou.

 

Viac info

Zvonka návštevníka nezaujme ani tak bazilika samotná, ktorá je skôr jednoduchá, ako renesančná zvonica, ktorá sa svojou výzdobou na atike považuje za najkrajšiu na Spiši. Zato vnútri vás očarí maľbami po bokoch, pekným gotickým zaklenutím a nádherným hlavným oltárom.

 

Viac info

Je druhým, o niečo menším katolíckym kostolom vo v minulosti prevažne protestantskom meste. Aj svojím interiérom pripomína tiež evanjelické kostoly, kde sa vyníma minimalizmus v podobe dominantnej bielej farby a nádherného barokového hlavného oltára, ktorý je unikátny rovnakou snehobielou farbou.

Nie je to náhodou, keďže kostol bol v tom čase jediným katolíckym chrámom v meste a postavený bol predovšetkým s povolením miestnych protestantov v uličnej zástavbe.


Jeden z najkrajších renesančných mestských hradov na Slovensku a na území bývalého Uhorska a pýcha mesta Kežmarok. Jeho význam podčiarkuje fakt, že je na Spiši jediným, ktorý sa zachoval takmer úplne neporušený a zaujíma tak dôstojné miesto medzi Spišským a Ľubovnianskym velikánom.

 

Viac info

Zvonka vcelku nenápadná no historicky o to významnejšia budova, kde študovali veľmi významné osobnosti slovenského, maďarského, srbského, českého, a nemeckého pôvodu. To však nie je hlavný dôvod pre jej návštevu. 

 

Viac info

Podobnú meštiansku bytovú expozíciu nájdete v neďalekej Ľubovni. Táto je však bohatšia o prierez vo všetkých oblastiach bývania majetnejšej vrstvy mešťanov na Spiši. Veľká časť vystavených predmetov je z pozostalosti barónky Hedvigy Márie von Szirmay a zachytáva vývoj od 17. Až po 20. storočie.

Môžete sa tu teda poprechádzať po kuchyni, prezrieť si uvítací salón aj spálne niekdajších spišských mešťanov.

Mestská  galéria dnes sídli v priestoroch meštianskeho  domu, ktorý patrí medzi najstaršie zachované ukážky meštianskej architektúry v Kežmarku aj v regióne Spiša a patrí k najkrajším ukážkam stredovekého staviteľstva na území mesta.

Svojím moderným a nie práve nápaditým vzhľadom skôr narúša prevažne historickú zástavbu ulice vedľa starého trhu. Vo vnútri však nájdete pomerne bohatú expozíciu výstav v mnohých oblastiach počnú sochárstvom, grafikou až po maliarstvo. Je to jedna z dvoch galérii moderného umenia v Kežmarku, ktoré prispievajú k väčšej bohatosti umeleckej tvorby v tomto meste.

Pre stredoveké mesto netypická klasicistická radnica je odrazom toho ako často túto budovu prestavanú nespočetne veľa krát z gotickej, renesančnej, barokovej a neskôr do klasicistickej podoby sužovali požiare, pričom finálnu tvár nadobudla po prestavbách 18. storočia až v roku 1922. Za zmienku stojí tiež fakt, že úplne prvá radnica Kežmarku stála na inom mieste, vedľa hradu na tzv. Starom trhu a bola goticko-renesančná. Tá dnešná klasicistická slúži stále svojmu pôvodnému účelu.

Na jej fasáde je latinský nápis, hlásajúci, že tento dom slúži "pre stráže, hostí a zábavy". A pre tento účel bola prestavaná na začiatku 19. storočia. Málokto však vie, že v 18. storočí bola v budove tlačiareň Mateja Glasera – Vitraria, ktorý vydával knihy slovenské, nemecké, maďarské a latinské. V súčasnosti sa využíva na administratívne účely, avšak plánuje sa sprístupniť jej nádvorie s výstavami o jej histórii.

0