Prečítané 33

 

OPÁLOVÉ BANE DUBNÍK


Ohodnoťte:

Click to rate this post!
[Total: 0 Average: 0]

Zdieľaj

 

Ulož

 

Späť na menu

 

OPÁLOVÉ BANE DUBNÍK


 

Ohodnoťte:

Click to rate this post!
[Total: 0 Average: 0]

Že sa na Slovensku ťažilo značné množstvo striebra a zlata vie asi každý. Koniec koncov pomohlo to rozvoju, bohatstvu a veľkej sláve historických miest ako je Štiavnica, Kremnica či Bystrica ako aj vysokej rozvinutosti Horného Uhorska.

Na východe sa však v minulosti ťažilo niečo čo možno z hľadiska výskytu považovať za absolútnu svetovú raritu. Ide o opál vyznačujúci sa veľmi vysokým stupňom farebnosti (opalescencie). Že toto miesto bolo (a aj je) unikátne v celosvetovom meradle dobre dokresľuje fakt, že najbližšie miesto, kde sa opál ťaží banským spôsobom v takom množstve je v nových dobách až Cober Peedy v Austrálii.

Napriek tomu však až donedávna nebolo známe najmä kvôli slávne banských miest na Slovensku a po druhé kvôli nedostatočnej propagácii. No dobrovoľníkom a milovníkom histórie týchto slávnych baní sa podarilo prinavrátiť zašlú slávu a umožniť spoznať ich pôsobivú atmosféru návštevníkom z celého sveta.

A tak máte možnosť dnes prejsť sa šachtami pod vrchom Dubník, pričuchnúť si k opálu aj histórii jeho ťaženia  a dozvedieť sa aj o histórii najslávnejšieho opálu zpod Dubníka, ktorý kedysi zdobil krk císarovnej Jozefíny.  Volá sa Oheň trójsky avšak nepredčil slávu Harlekýna, najväčšieho opálu na svete nájdeného opäť pod Dubníkom, ktorý je dnes uložený na čestnom mieste vo Viedenskom historickom múzeu pod troška paradoxným názvom Vienna Imperial Opal. No a komu by sa málila prehliadka baní suchou nohou môže si vyskúšať jedinečné potápanie v ich zaplavenej časti, ktoré svojou atmosférou v temných tajomných chodbách pôsobí ako z iného sveta.

   ]

Zdieľaj

 

Ulož

 

Späť na menu

 Všetko  o mieste



Tip: Pre zobrazenie ostatných atrakcií v okolí kliknite na menší zoom, alebo dajte vyhľadať príslušnú atrakciu v zozname (klik na šipku vedľa mena regiónu).

Priamy hovor Zavolať Emailmuzeumcervenyklastor@muzeumcervenyklastor.skTelefón: +421 911 325 250 / +421 52 482 2057  
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.

 Vedeli  ste?

.

 Vstupné: 

 Plné 3 €

 Zľavy: 

(žiaci ZŠ, SŠ študenti, invalidi, ZŤP ):  1 €

dôchodci: 2 €

 Zdarma: 

deti do 6 rokov, kňazi, príslušníci mužských a ženských reholí, držitelia preukazov ICOM, ZMS, AMG, držitelia novinárskych preukazov

 Hodiny: 

 Január - Február / November - December: 

PON - NED 10:00 – 16:00 posledný vstup 15:00

SOB - NED 10:00 – 19:00

posledný vstup 18:30

 Marec - Apríl / September - Október: 

PON - NED 09:00 – 17:00

posledný vstup 16:00

 Máj - August: 

PON - NED 08:00 – 19:30

posledný vstup 18:30


 
 

Emailmuzeumcervenyklastor@muzeumcervenyklastor.skTelefón: +421 911 325 250 / +421 52 482 2057

 

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.

Založenie kláštora potvrdila roku 1319 spišská kapitula a roku 1320 dal súhlas na jeho postavenie kráľ Karol I. Róbert z Anjou.

Kláštor dobyli v prvej polovici 15. storočia husitské vojská. Ďalšie obliehanie kláštora začiatkom 16. storočia prinútilo mníchov ho opustiť. Kláštor upadal. Objekt dostal svetských majiteľov, napr. v roku 1609 kláštor nadobudol Štefan Thököly, v roku 1625 sa stal vlastníctvom Pavla Rákócziho, ktorý dal vybudovať niektoré jeho vnútorné zariadenie a opevnil ho múrom.

Až začiatkom 18. storočia sa kláštor opäť dostal do cirkevných rúk. Jeho majiteľom sa stal nitriansky biskup Ladislav Matiašovský, ktorý kláštor po svojej smrti v r. 1705 v testamente odkázal benediktínskej reholi – kamaldulom, pomenovaným podľa materského kláštora Camaldoli pri Arezze v Toskánsku. Ich príchodom začala nová etapa rozmachu kláštora.

 

Po príchode kláštor pomenovali „Kláštor pustovníkov hory Troch korún“. Celý objekt dali zrenovovať pre svoje potreby v duchu súdobého slohu – baroka. Na miestach starších pustovní si postavili svoje domčeky na južnej a východnej strane od kostola. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, záhradkárstvom, rybolovom a liečiteľstvom. Podľa pôvodných kartuziánskych predpisov malo žiť v každom kláštore štrnásť mníchov a šestnásť bratov-laikov. V Červenom kláštore bolo desať pustovní. Okrem toho mnísi sa sústredili na prestavbu hospodárskych budov. V roku 1747 opravili i kostol, najmonumentálnejšiu stavbu celého kláštorného komplexu. Jeho exteriér ostal zachovaný v gotickom slohu, interiér doznal obnovy v duchu baroka. Steny i gotické klenby ozdobili maľbami s rozsiahlymi dekoráciami rastlinných motívov. V interiéri umiestnili nové lavice pomaľované barokovými maľbami, zachytávajúcimi každodenný život tunajších obyvateľov vo chvíľach práce, odpočinku i modlitieb.... pokračuj na wiki

Mlčiaci mnísi uprostred krásnej prírody.

Obyvateľmi Červeného Kláštora boli po celé stáročia dve prísne rehole, Kamaldulov a Kartuziánov. Prísnejšiu rehoľu ako kamalduli majú iba trapisti. Trapisti nesmú rozprávať, nesmú sa obkolesovať zeleňou. Môžu hľadieť len na nebo a vyprahlú zem.

Kamalduli popri izolácii a prísnosti svojho života milujú zeleň. 

Domky, v ktorých bývali po jednom otcovia alebo bratia, boli rozostavané v záhrade pozdĺž chodníka. Pri každom domku bola ešte malá záhradka, kde mnísi pestovali to, v čom mali záľubu. Vnútro bolo rozdelené na niekoľko malých miestností: kaplnku, izbu na prácu a spanie, hygienický kút a sklad paliva. Ako lôžko slúžila pričňa z dosák a slamník, na prikrytie jedna, dve deky. Každý dom so svojou záhradkou bol ohradený múrom. Považoval sa teda za obyvateľov svet – pustovňu.

Hovorilo sa, že títo mnísi sa zdravili „memento mori“ (pamätaj, že zomrieš). Nie je to však pravda. Tento pozdrav im pripísal Henryk Sienkiewicz v knihe Pan Wołodyjowski a od tých čias sa to tradovalo.

Rozprávať im bolo dovolené tri krát do týždňa, v čase pôstu dvakrát. Ale, ako sa o nich hovorilo, ani túto úľavu veľmi nevyužívali.

Kamalduli sú (boli) vegetariáni. Ich strava bola preto jednoduchá: na raňajky čierna meltová káva, chlieb s kúskom masla alebo džemu, na obed zeleninová polievka, zemiaky, kúsok ryby alebo vajce, na večeru zemiaková kaša s kyslým mliekom alebo zemiakový boršč. Stravu im roznášal kuchár v obedároch a každý ju konzumoval sám vo svojom domku. Preslávili sa tiež zberom a použivaním liečivých bylín. Aj v Červenom Kláštore je vystavený mimoriadne vzácny herbár mních Cypriána.

 Na  skok

813 m

Výnimočne zachovalý a pestrý skalný hrebeň tvorený pásmi andezitu typického pre sopečnú oblasť Slánskych vrchov. Rovnako ako aj neďaleký vrch Praporec poskytuje veľmi pekné výhľady do širokého okolia.

Na vrch sa dostanete okrem Dubníka aj z obcí Hermanovce nad Topľou (cca 3 km),  Zámutova alebo  Hlinného. Túru možno začať aj v Rudlove. Všetky cesty sú v odkazoch, stačí kliknúť na panáčika.

 


813 m

Podobne ako neďaleký Ivanov vrch či Zámutovské skaly je vrch Praporec akýmsi zakliatym andezitovým skalným mestom vytvoreným v dávnych časoch, keď po týchto horách stekala láva. Množstvom bizarných skalných útvarov predčí azda všetky v okolí známe vrchy a z nižšie položenej špeciálnej plošinky poskytuje aj veľmi pekné výhľady do okolia.

Po značených turistických chodníkoch sa sem dostanete z Rudlova, Zámutova, Hermanoviec nad Topľou, Hlinného, Dubníka či Zlatej Bane. Všetky cesty sú v odkazoch, stačí kliknúť na panáčika.

 


 Zostaň  v okolí

Hrad

Kostol Sv. Jána z Mathy

Devín Castle

Stará Radnica

 Zostaň  v kontakte

             

  

Comments

comments

0