POPRAD


Ohodnoťte:

[yasr_visitor_votes size=“medium“]

 

POPRAD


 

Ohodnoťte:[yasr_visitor_votes size=“medium“]

Brána do Tatier, ako sa Poprad nazýva pôsobí na prvý pohľad dojmom len prechodnej stanice pre túry, výšavy a doliny Tatier. Zdanie však klame. Poprad totiž netvorí len jedno mesto, ale až 6 sídiel, ktorú sú vzájomne aj oddelené aj prepojené a každé z nich má menšie centrum s kostolmi a mestskými domami.  Pritom každé z nich má iný charakter aj atmosféru.  Vďaka tejto bizarnosti vám Poprad pri dôkladnejšej návšteve ukáže svoje pulzujúce námestie, ktoré tvorí akési centrum, a naopak úplne odlišný až dedinský charakter tichých kúpeľov Kvetnica učupených v smrekovom lese, námestí Stráží či Matejoviec až po historickú patinu Veľkej a skutočného mestečka v meste: Spišskej Soboty, kde stredoveké námestie pôsobí dojmom akoby sa tam zastavil čas.

Nemenej zaujímavé sú aj jeho múzeá a kostoly, kde zaujmú najmä gotický kostol s plastikami od Majstra Pavla v Spišskej Sobote či nádherný evanjelický kostol vo Veľkej. Nudiť sa tiež určite nebudete v centre Popradu, kde stojí nádherný kostol  Sv. Egídia a veľmi známe podtatranské divadlo. Nutno dodať, že návštevy všetkých týchto miest budú doplnené a dychberúce výhľady tatranských končiarov.

Kostol je veľmi podobný tomu, ktorý stojí na námestí Sv. Egídia v centre Popradu. Vo vnútri však tentokrát ukrýva oltár Sv. Juraja z roku 1516 od samotného Majstra Pavla z Levoče. Nemenej významným je aj jeho vek datovaný do 12-13. storočia, čo ho robí vôbec najstaršou stavbou v Poprade.

 

Viac info

Stojí uprostred námestia Sv. Egídia, akéhosi pomyselného centra Popradu, kde sa sústredí spoločenský a kultúrny život. A napriek tomu, že stojí v strede tohto námestia nevyniká ani svojou veľkosťou ani výškou a už vôbec nie typickou spišskou zvonicou, ktorá ho v podstate len dopĺňa.

 

Viac info

Baroková dominanta uprostred historickej časti Veľkej. Vo vnútri vás uchvátia obrazy, nádherná rokoková kazateľnica a predovšetkým unikátny klasicistický organ postavený viedenským majstrom Jozefom Seyberthom, ktorý mal ako prvý na Slovensku pedálovú kužeľovú vzdušnicu.


Opäť stredoveký kostol, ktorý tvorí spolu s väčším evanjelickým kostolom dominantu Veľkej. Jeho vek sa datuje do 13. storočia, avšak výzdobu má prevažne barokovú. Za povšimnutie stojí jeho bronzová gotická krstiteľnica z roku 1439 s medeným vrchnákom z roku 1666.


Stojí takmer oproti stredovekému kostolu Sv. Egídia. Jeho vek je však podstatne mladší a datuje sa do prvej polovice 19. storočia. Vo vnútri ukrýva náhrobnú dosku kňaza, náboženského spisovateľa a šľachtica Ondreja Fabriciho ( Fabriczyho ), ktorý v Poprade pôsobil 41 rokov.


Kostol umiestnený v stredovekej Spišskej Sobote. Postavený bol však až v roku 1777. V interiéri sa nachádza klasicistický oltár so zobrazením Krista na Olivovej hore z roku 1852. Kazateľnica, krstiteľnica, empora a klasicistický organ pochádzajú z 19. storočia.


>

Pri podtatranskom múzeu sa nedá nespomenúť genézu jeho vzniku. Súvisí totiž s pôsobením a históriou slávneho Karpato-uhorského turistického spolku, ktorý bol pre Uhorsko zásobárňou skutočne veľkých osobností spájaných s históriou Tatier.

 

Viac info

Aurel Viliam Scherfel bol jedným z obyvateľov Veľkej, ktorí stáli pri zrode a umiestnení Tatranského múzea v tomto vtedy samostatnom mestečku. Má nemalú zásluhu aj na zbierkach v tomto múzeu. Svojím výskumom flóry vo Vysokých Tatrách zostavil niekoľko hodnotných herbárov, ktoré dopĺňajú zbierky Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici a Podtatranského múzea v Poprade.  Okrem toho bol členom Spolku spišských lekárnikov, Rakúskeho spolku lekárnikov, Spolku spišských učiteľov, Uhorského karpatského spolku. V nedávnej dobe sa preto Veličania rozhodli pripomenúť si tohto slávneho obyvateľa zriadením pamätného domu, kde nájdete expozície mapujúce jeho život a vedeckú prácu.

Jedna z najvýznamnejších galérii spišského regiónu. Sídli v ukážkovo zrekonštruovanej budove bývalej teplárne z čias monarchie. Nájdete v nej vystavené diela s predovšetkým tatranskou tematikou, diela regionálnych spišských umelcov a súčasných umelcov východného Slovenska. Ďalej prierez slovenského umenia od roku 1900 doplnený o tvorbu súčasných domácich i zahraničných autorov. Okrem toho usporadúva pravidelne výstavy domácich a zahraničných umelcov a sochárov.

Je vlastne dominantou Kvetnice. Táto tichá časť Popradu, ktorá ako keby k nemu pre svoju vzdialenosť ani nepatrila nie je ani obcou a nemá ani dedinský charakter. Nemožno sa tomu veľmi čudovať, keďže ide o bývalé pomerne známe kúpele, ktorých dávnu slávu dnes pripomína množstvo pekných historických hrázdených, drevených domov z čias monarchie aj prvej republiky. Centrom je ale kúpeľný park s malým kostolíkom a kalváriou, ktorým dnes vedie náučný chodník. Ak budete mať čas rozhodne odporúčame navštíviť túto oázu kľudu a pokoja za hranicami mesta.


O výhľady na Tatry v Poprade rozhodne nie je núdza. Ich vysoké končiare je vidno z každej mestskej časti bez ohľadu na to či ste na veži, vyvýšenom bode alebo rovine. Z jedného bodu však Tatry uvidíte z väčšej výšky. Je ním kopec Zámčisko v mestskej časti Kvetnica, kde vás povedie aj náučný chodník. Pri troške šťastia na jeho vrchole možno objavíte  aj zvyšky bájneho stredovekého hradu z 15. storočia, ktorý mal údajne bdieť nad ochranou ciest z Gemera na Spiš.  

 

 

 Na pol  dňa

 Info  o meste

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.

Vedeli ste?

.

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.

Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupoviLadomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome 15.a 16. storočia reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy.

Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom... pokračuj na wiki

S históriou Bratislavy je neodmysliteľné spätá aj postava rabína, Chatáma Sófera, vlastným menom Moše Schreiber, ktorý patril medzi najvýznamnejších rabínov celej židovskej histórie.  Po usadení sa v Bratislave založil tzv. ješivu, vysoké náboženské učilište, kde vychoval stovky rabínov a pôsobil ako významná náboženská autorita pre rabínov z celej Európy. Jeho hrob je umiestnený za električkovým tunelom pod hradom bol počas minulého režimu zanedbaný a odsúdený na zánik. Povráva sa, že komunistická vláda súhlasila s uzavretím jeho mauzólea betónovými blokmi čim sa zabránilo jeho zničeniu za údajne veľmi vysokú finančnú kompenzáciu. Po páde komunistického režimu bolo mauzóleum zrekonštruované a dnes sa radí medzi najvýznamnejšie a najposvätnejšie miesta judaizmu navštevované príslušníkmi židovského národa z celého sveta. Návštevu tohto významného miesta je možné uskutočniť súhlase bratislavskej židovskej náboženskej obce na tejto stránke.

 Na  skok

 

Bolo to niekedy v roku 1926, keď strelmajster Koloman Koky paradoxne učinil jeden z najvýznamnejších archeologických objavov v dejinách Slovenska a pravdepodobne aj Európy. Paradoxne preto lebo pán Koky nevedel o archeológii nič a jeden z najvýznamnejších objavov preto, lebo sa nejednalo o nič menej významné než o lebku neandertálca z Gánoviec zakonzervovanú v travertíne. Neandertálec sa pravdepodobne udusil výronom Co2 a jeho „smrť“ tak priniesla Gánovciam svetovú slávu jedného z najvýznamnejších paleontologických nálezísk na svete. A na túto slávu dnes úspešne nadviazal veľmi zaujímavý geopark.


 

Nevysoký vrch Bôrik pretína diaľnica D1 tunelom, kdesi hlboko v útrobách tohto vrchu. Jeho ľudové pomenovanie je však Kimbiark. Okrem toho, že je „spojnicou“ medzi Popradom a Štrbou poskytuje tiež veľmi pekné výhľady na majestátne Tatry aj na neznáme Kozie chrbty. A tak deti zo základnej školy vo Svite nelenili a v spolupráci s obcou Mengusovce vytvorili jedinečný náučný chodník Kimbiark, kde sa dočítate toho veľa o miestnej histórii, faune, flóre, geológii a kultúre. No a samozrejme pokocháte sa nádhernými výhľadmi na obe strany.

Nádherné pánske renesančné sídlo Thurzovcov dekorované, pre Spiš typickými renesančnými atikami. Prekvapujúco už za čias renesancie postavené len pre rozptýlenie bez akýchkoľvek obranných prvkov.  Kedysi sídlom správy NP Slovenský raj. Dnes bohužiaľ nevyužité, nesprístupnené a v nie vo veľmi dobrom stave. Napriek tomu zvonka pôsobivé.

 


Zďaleka pôsobí takmer ako malé mestečko. A niet sa veľmi čo čudovať. Ide o v minulosti rozľahlý kláštor alebo lepšie povedané feudálne pánske sídlo, ktoré bohatlo predovšetkým na desiatkoch odvádzaných cirkvi. Neskôr, v 16. storočí, keď cirkev pocítila nebezpečenstvo plynúce zo šarvátok miestnych pánov bol kláštor prestavaný na pevnosť a jej charakter si zachoval napriek početným prestavbám dodnes. Mal by byť využívaný ako letné sídlo spišského biskupa, ale pri návšteve to pôsobí skôr tak, že tu noha žiadneho cirkevného hodnostára nevkročila už dávnejšie.  Zachraňuje to však aspoň veľmi pekný park prístupný verejnosti.


 Zostaň  v okolí

 Zostaň  v kontakte

Kostol je veľmi podobný tomu, ktorý stojí na námestí Sv. Egídia v centre Popradu. Vo vnútri však tentokrát ukrýva oltár Sv. Juraja z roku 1516 od samotného Majstra Pavla z Levoče. Nemenej významným je aj jeho vek datovaný do 12-13. storočia, čo ho robí vôbec najstaršou stavbou v Poprade.

 

Viac info

Stojí uprostred námestia Sv. Egídia, akéhosi pomyselného centra Popradu, kde sa sústredí spoločenský a kultúrny život. A napriek tomu, že stojí v strede tohto námestia nevyniká ani svojou veľkosťou ani výškou a už vôbec nie typickou spišskou zvonicou, ktorá ho v podstate len dopĺňa.

 

Viac info

Baroková dominanta uprostred historickej časti Veľkej. Vo vnútri vás uchvátia obrazy, nádherná rokoková kazateľnica a predovšetkým unikátny klasicistický organ postavený viedenským majstrom Jozefom Seyberthom, ktorý mal ako prvý na Slovensku pedálovú kužeľovú vzdušnicu.


Opäť stredoveký kostol, ktorý tvorí spolu s väčším evanjelickým kostolom dominantu Veľkej. Jeho vek sa datuje do 13. storočia, avšak výzdobu má prevažne barokovú. Za povšimnutie stojí jeho bronzová gotická krstiteľnica z roku 1439 s medeným vrchnákom z roku 1666.


Stojí takmer oproti stredovekému kostolu Sv. Egídia. Jeho vek je však podstatne mladší a datuje sa do prvej polovice 19. storočia. Vo vnútri ukrýva náhrobnú dosku kňaza, náboženského spisovateľa a šľachtica Ondreja Fabriciho ( Fabriczyho ), ktorý v Poprade pôsobil 41 rokov.


Kostol umiestnený v stredovekej Spišskej Sobote. Postavený bol však až v roku 1777. V interiéri sa nachádza klasicistický oltár so zobrazením Krista na Olivovej hore z roku 1852. Kazateľnica, krstiteľnica, empora a klasicistický organ pochádzajú z 19. storočia.


>

Pri podtatranskom múzeu sa nedá nespomenúť genézu jeho vzniku. Súvisí totiž s pôsobením a históriou slávneho Karpato-uhorského turistického spolku, ktorý bol pre Uhorsko zásobárňou skutočne veľkých osobností spájaných s históriou Tatier.

 

Viac info

Aurel Viliam Scherfel bol jedným z obyvateľov Veľkej, ktorí stáli pri zrode a umiestnení Tatranského múzea v tomto vtedy samostatnom mestečku. Má nemalú zásluhu aj na zbierkach v tomto múzeu. Svojím výskumom flóry vo Vysokých Tatrách zostavil niekoľko hodnotných herbárov, ktoré dopĺňajú zbierky Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici a Podtatranského múzea v Poprade.  Okrem toho bol členom Spolku spišských lekárnikov, Rakúskeho spolku lekárnikov, Spolku spišských učiteľov, Uhorského karpatského spolku. V nedávnej dobe sa preto Veličania rozhodli pripomenúť si tohto slávneho obyvateľa zriadením pamätného domu, kde nájdete expozície mapujúce jeho život a vedeckú prácu.

Jedna z najvýznamnejších galérii spišského regiónu. Sídli v ukážkovo zrekonštruovanej budove bývalej teplárne z čias monarchie. Nájdete v nej vystavené diela s predovšetkým tatranskou tematikou, diela regionálnych spišských umelcov a súčasných umelcov východného Slovenska. Ďalej prierez slovenského umenia od roku 1900 doplnený o tvorbu súčasných domácich i zahraničných autorov. Okrem toho usporadúva pravidelne výstavy domácich a zahraničných umelcov a sochárov.

Je vlastne dominantou Kvetnice. Táto tichá časť Popradu, ktorá ako keby k nemu pre svoju vzdialenosť ani nepatrila nie je ani obcou a nemá ani dedinský charakter. Nemožno sa tomu veľmi čudovať, keďže ide o bývalé pomerne známe kúpele, ktorých dávnu slávu dnes pripomína množstvo pekných historických hrázdených, drevených domov z čias monarchie aj prvej republiky. Centrom je ale kúpeľný park s malým kostolíkom a kalváriou, ktorým dnes vedie náučný chodník. Ak budete mať čas rozhodne odporúčame navštíviť túto oázu kľudu a pokoja za hranicami mesta.


O výhľady na Tatry v Poprade rozhodne nie je núdza. Ich vysoké končiare je vidno z každej mestskej časti bez ohľadu na to či ste na veži, vyvýšenom bode alebo rovine. Z jedného bodu však Tatry uvidíte z väčšej výšky. Je ním kopec Zámčisko v mestskej časti Kvetnica, kde vás povedie aj náučný chodník. Pri troške šťastia na jeho vrchole možno objavíte  aj zvyšky bájneho stredovekého hradu z 15. storočia, ktorý mal údajne bdieť nad ochranou ciest z Gemera na Spiš.  

0