Revealing the future hotspot of Europe
LEVOČA
Ohodnoťte:
LEVOČA
Ohodnoťte:
Keď po porážke kráľa Bela IV. na rieke Slaná Mongoli vtrhli na severné Uhorsko nastala pre miestne obyvateľstvo katastrofa. Drancovaniu, ničeniu, rabovaniu a zabíjaniu mongolskými šípmi sa vyhol len Spišský hrad, ktorý bol dobre opevnený.
Krajina však zostala vyľudnená, o spustnuté majetky a dediny sa nemal kto starať, hranice nemal kto brániť. Vtedy sa nový kráľ Karol Róbert z Anjou rozhodol, že povolá na toto územie saských prisťahovalcov pôvodne z Nemecka, aby ho opäť vzkriesili. Svoju úlohu splnili. Nedoniesli však len svoje hospodárske a kultúrne zvyklosti ako predpoklad pre opätovný rozvoj, ale aj základy svojho staviteľského majstrovstva.
Spiš tak znova povstal do nebývalej krásy, vzniklo množstvo veľmi cenných gotických a renesančných diel, boli postavené mnohé sakrálne aj svetské pamiatky, vznikali celé historické mestá. A medzi všetkými týmito nesmiernymi pokladmi Spiša sa zjavila Levoča ako perla renesancie, koruna Spišskej župy a jej obchodné a kultúrne centrum. Slúžila ako dôležité centrum nie len pre Sasov, ale aj Slovákov a iné národnosti mesta. Vznikli v nej jedinečné kultúrne diela akým je napríklad neoceniteľné dielo: Oltár Majstra Pavla, ktoré tak návštevníci z celého sveta môžu obdivovať do dnešných dní.
Chrám niekoľkých naj. Najkrajší, najvýznamnejší a najväčší na Spiši. Nie je to však len uprostred starobylých spišských kotlín, kde má výnimočné postavenie. Aj v celosvetovom meradle ukrýva táto gotická poklad, ktorý jej vyniesol zápis v UNESCO.
Na prvý pohľad veľmi starý gotický kostol, na kraji ktorého stoji tzv. Poľská brána, čo by ďalšia zachovaná brána mestského opevnenia Levoče. Gotický je však len pri pohľade zvonka. Vo vnútri nájdete takmer bez výnimky len barokovú výzdobu, pri ktorej však pochopíte prečo miestni volajú tento kostol čiernym.
Žiadna návšteva Levoče nemôže byť kompletná bez tohto ikonického kopca, na ktorom stojí neogotická Bazilika. Tá dnes slúži nielen ako miesto konania sv. omší, ale predovšetkým ako základňa pre najväčšiu a najvýznamnejšiu kresťanskú púť na Slovensku, kedy mravenisko ľudí zaplní takmer celý kopec na, ktorom je Bazilika postavená.
V stredovekom meste pôsobí tento kostol rovno pred hradbami skôr zvláštne a cudzo. Má to však svoj dôvod. Po rozsiahlom požiari pôvodného minoritského kláštora sa sa ho radní rozhodli v rozpore so stredovekým charakterom mesta avšak v súlade s vtedajšou staviteľskou módou vystavať na novo v barokovom „odeve“. Vznikol tak kostol, ktorý ako keď by nepatril k zvyšku mesta avšak s nádhernou výzdobou vo vnútri.
V prevažne katolíckom meste akým Levoča bola je skôr výrazom náboženskej tolerancie, keďže nemusel byť už postavený za hradbami. Jeho vznik sa datuje až neskôr do 19. storočia, vyznačuje sa však pôsobivým a rozľahlým interiérom, kde vás hneď upúta veľký oltárny obraz od Jozefa Czauczika, levočského maliara, ktorý znázorňuje Krista kráčajúceho po mori. Neslúži však len na bohoslužobné účely, ale môže sa popýšiť aj rozľahlou knižnicou.
Ikona Spiša a jedna z najkrajších renesančných stavieb na Slovensku, ktorá v minulosti slúžila radným pánom na správu tohto stredovekého mesta a bola centrom svetskej moci rovno vedľa moci cirkevnej sústredenej v Bazilike.
Sláva mu ostala dodnes, keďže Spišské múzeum sa do neho rozhodlo umiestniť expozície s gotickými dielami od Majstra aj z prostredia Slovenska nesmiernej hodnoty.
Práve sem Štúr ušiel po vyhnaní z Bratislavy. Dom totiž slúžil ako evanjelické lýceum. Dnes je budova expozíciou Spišského múzea a predstavuje ukážky vývoja sochárskej a maliarskej tvorby, ako aj vývoj umeleckých remesiel na Spiši. Keď sa budete prechádzať jej chodbami spomeňte si na to, že práve na tomto mieste odznela z úst študentov lýcea v „meruôsmych rokoch“ prvý krát v histórii dnešná slovenská hymna.
Jeho význam a unikátnosť spočíva predovšetkým v tom, že mapuje históriu špeciálneho školstva ako celku, najmä v štyroch základných pédiach: zrakových, sluchových, telesných, a v oblasti mentálneho znevýhodnenia. Jeho osobitosťou je autentickosť a nevšedný zážitok, ktorý zažíjete. V múzeu si napríklad môžete vyskúšať pohyb v kuchyni umiestnenej v tmavej komore, simulujúcej domácnosť nevidiciaceho, ktorý všetko spoznáva len prostredníctvom hmatu a zvuku. Nadrozmerný model ucha, s ušnicou vysokou takmer 160 cm, zasa približuje fungovanie ľudského sluchu.
Žiadna návšteva Levoče nemôže byť kompletná bez tohto ikonického kopca, na ktorom stojí neogotická Bazilika. Tá dnes slúži nielen ako miesto konania sv. omší, ale predovšetkým ako základňa pre najväčšiu a najvýznamnejšiu kresťanskú púť na Slovensku, kedy mravenisko ľudí zaplní takmer celý kopec na, ktorom je Bazilika postavená.
Na pol dňa
Info o meste
.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupoviLadomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome 15.a 16. storočia reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy.
Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom... pokračuj na wiki
S históriou Bratislavy je neodmysliteľné spätá aj postava rabína, Chatáma Sófera, vlastným menom Moše Schreiber, ktorý patril medzi najvýznamnejších rabínov celej židovskej histórie. Po usadení sa v Bratislave založil tzv. ješivu, vysoké náboženské učilište, kde vychoval stovky rabínov a pôsobil ako významná náboženská autorita pre rabínov z celej Európy. Jeho hrob je umiestnený za električkovým tunelom pod hradom bol počas minulého režimu zanedbaný a odsúdený na zánik. Povráva sa, že komunistická vláda súhlasila s uzavretím jeho mauzólea betónovými blokmi čim sa zabránilo jeho zničeniu za údajne veľmi vysokú finančnú kompenzáciu. Po páde komunistického režimu bolo mauzóleum zrekonštruované a dnes sa radí medzi najvýznamnejšie a najposvätnejšie miesta judaizmu navštevované príslušníkmi židovského národa z celého sveta. Návštevu tohto významného miesta je možné uskutočniť súhlase bratislavskej židovskej náboženskej obce na tejto stránke.
Na skok
Jeden z najkrajších barokových kaštieľov na Slovensku a v rámci regiónu Spiša patriaci v dobách minulých rodine Csákyovcov. Reprezentatívny, veľkolepý, obklopený rozsiahlym anglickým parkom. O to prekvapivejší bol jedno nedávny osud reedukačného centra mládeže a po ňom hroziace uzatvorenie a ponechanie zubu času. No zdá sa, že po nedávnych plánoch nového majiteľa sa blýska aj pre tento spišský skvost na lepšie časy. Nateraz je verejnosti neprístupný no jeho veľmi pekný park je pre verejnosť otvorený.
Nachádza sa neďaleko Levoče a predstavuje snáď jedinú možnosť na pohodlný prístup k vode a ochladenie sa v letných horúčavách. To neznamená, že ide o osamotené a pusté miesto. Naopak, vybavenie je štandardné pre všetky podobné vodné nádrže a zahŕňa požičovne člnov a miesta umožňujúce športové vyžitie.
Kostol Sv. Šimona a Júdu v Spišskom Hrhove zdobia dva unikáty. Kým vnútrajšok tohto inak stredovekého kostola je poznačený barokovou výzdobou jeho veža sa už zďaleka „hlási“ pre Spiš typickou renesančnou atikou. A druhým unikátom je jeho sto rokov trvajúce historické využitie striedavo pre katolíkov a pre evanjelikov čo je pre Spiš poznačený rovnako dlhou storočnou vojnou medzi Kežmarkom a Levočou zjavne neobvyklé. Nutno dodať, že najvýznamnejšou pamiatkou okrem jeho vnútornej výzdoby je monštrancia vystavená v jeho vnútri pochádzajúca z obdobia baroka.
Tento 40 m dlhý most sa nachádza pri vyústení tzv. „starej hrhovskej cesty na ulici Osloboditeľov. Má pomerne dlhú históriu ako mosta spojnice Levoče a Kapituly už za čias renesancie. Finálnu podobu však získal v roku 1805 a dodnes slúži svojmu účelu a to dokonca aj pre ťažšie vozidlá čo len dosvedčuje majstrovstvo stredovekých staviteľov.
Zostaň v okolí
Zostaň v kontakte
Chrám niekoľkých naj. Najkrajší, najvýznamnejší a najväčší na Spiši. Nie je to však len uprostred starobylých spišských kotlín, kde má výnimočné postavenie. Aj v celosvetovom meradle ukrýva táto gotická poklad, ktorý jej vyniesol zápis v UNESCO.
Na prvý pohľad veľmi starý gotický kostol, na kraji ktorého stoji tzv. Poľská brána, čo by ďalšia zachovaná brána mestského opevnenia Levoče. Gotický je však len pri pohľade zvonka. Vo vnútri nájdete takmer bez výnimky len barokovú výzdobu, pri ktorej však pochopíte prečo miestni volajú tento kostol čiernym.
Žiadna návšteva Levoče nemôže byť kompletná bez tohto ikonického kopca, na ktorom stojí neogotická Bazilika. Tá dnes slúži nielen ako miesto konania sv. omší, ale predovšetkým ako základňa pre najväčšiu a najvýznamnejšiu kresťanskú púť na Slovensku, kedy mravenisko ľudí zaplní takmer celý kopec na, ktorom je Bazilika postavená.
V stredovekom meste pôsobí tento kostol rovno pred hradbami skôr zvláštne a cudzo. Má to však svoj dôvod. Po rozsiahlom požiari pôvodného minoritského kláštora sa sa ho radní rozhodli v rozpore so stredovekým charakterom mesta avšak v súlade s vtedajšou staviteľskou módou vystavať na novo v barokovom „odeve“. Vznikol tak kostol, ktorý ako keď by nepatril k zvyšku mesta avšak s nádhernou výzdobou vo vnútri.
V prevažne katolíckom meste akým Levoča bola je skôr výrazom náboženskej tolerancie, keďže nemusel byť už postavený za hradbami. Jeho vznik sa datuje až neskôr do 19. storočia, vyznačuje sa však pôsobivým a rozľahlým interiérom, kde vás hneď upúta veľký oltárny obraz od Jozefa Czauczika, levočského maliara, ktorý znázorňuje Krista kráčajúceho po mori. Neslúži však len na bohoslužobné účely, ale môže sa popýšiť aj rozľahlou knižnicou.
Žiadna návšteva Levoče nemôže byť kompletná bez tohto ikonického kopca, na ktorom stojí neogotická Bazilika. Tá dnes slúži nielen ako miesto konania sv. omší, ale predovšetkým ako základňa pre najväčšiu a najvýznamnejšiu kresťanskú púť na Slovensku, kedy mravenisko ľudí zaplní takmer celý kopec na, ktorom je Bazilika postavená.
Ikona Spiša a jedna z najkrajších renesančných stavieb na Slovensku, ktorá v minulosti slúžila radným pánom na správu tohto stredovekého mesta a bola centrom svetskej moci rovno vedľa moci cirkevnej sústredenej v Bazilike.
Sláva mu ostala dodnes, keďže Spišské múzeum sa do neho rozhodlo umiestniť expozície s gotickými dielami od Majstra aj z prostredia Slovenska nesmiernej hodnoty.
Práve sem Štúr ušiel po vyhnaní z Bratislavy. Dom totiž slúžil ako evanjelické lýceum. Dnes je budova expozíciou Spišského múzea a predstavuje ukážky vývoja sochárskej a maliarskej tvorby, ako aj vývoj umeleckých remesiel na Spiši. Keď sa budete prechádzať jej chodbami spomeňte si na to, že práve na tomto mieste odznela z úst študentov lýcea v „meruôsmych rokoch“ prvý krát v histórii dnešná slovenská hymna.
Jeho význam a unikátnosť spočíva predovšetkým v tom, že mapuje históriu špeciálneho školstva ako celku, najmä v štyroch základných pédiach: zrakových, sluchových, telesných, a v oblasti mentálneho znevýhodnenia. Jeho osobitosťou je autentickosť a nevšedný zážitok, ktorý zažíjete. V múzeu si napríklad môžete vyskúšať pohyb v kuchyni umiestnenej v tmavej komore, simulujúcej domácnosť nevidiciaceho, ktorý všetko spoznáva len prostredníctvom hmatu a zvuku. Nadrozmerný model ucha, s ušnicou vysokou takmer 160 cm, zasa približuje fungovanie ľudského sluchu.
Patril slávnej rodine lekárnikov. Viac ho však preslávila Júlia Korponayová známa ako Levočská biela pani, ktorá v dome istý čas bývala. Legenda hovorí, že v období stavovských povstaní, keď Levoču obliehala cisárska armáda, Júlia z lásky ku veliteľovi nepriateľského vojska, Štefanovi Andrássymu, zradila mesto a vpustila doň tajne cisárskych vojakov, za čo bola aj popravená.
V Levoči je neprehliadnuteľný. Výrazne sa totiž odlišuje od ostatných skvostných Levočských domov iluzívnym kvádrovaním s výjavmi zobrazujúcimi svätého Šebastiána, Metterciu a svvätého Krištofa. Patril bohatej rodine Krupekovcov, pôvodne pochádzajucej z malopoľského vojvodstva, ktorá si tu nad vstupný portál umiestnila aj svoj erb.
Historický význam Levoče podčiarkuje fakt, že mimo sakrálnych stavieb a palácov radných a mecenášov má toto mesto aj divadlo. Aj, keď nie je veľké interiér má vskutku nádherný zdobený prevažne z obdobia 19. storočia. A dobrou správou je, že po poslednej rekonštrukcii, ktorý mu prinavrátatila pôvodný vzhľad zažíva renesanciu. Ak teda zavítate do Levoče možno natrafíte na dobré predstavenie, koncert či inú kultúrnu akciu.
Prezývaný aj obchodný dom kvôli účelu, ktorému slúžil. Uplatňovalo sa tu totiž v praxi právo skladu, ktoré tento dom mier a váh kontroloval. Fungovalo to tak, že každý obchodník musel v tomto dome prihlasovať a skladovať svoj tovar, ktorý následne mohol predávať niekoľko dní len v Levoči a v žiadnom inom meste. A tak obchodník predával svoj tovar v meste a platil za ubytovanie. A Levoča bohatla.
Tiahne sa takmer okolo celého stredovekého jadra mesta a návštevníka doň vpustí len dvoma zachovalými bránami: Košickou a Menhardskou, tretia dnes už nepoužívaná je Poľska brána. So šiestimi zachovalými baštami sa radí popri Bardejovskom k najzachovalejším mestským opevneniam na Slovensku. Jeho rekonštrukcia a udržiavanie si vyžaduje veľké úsilie. Výsledkom je však možnosť poprechádzať sa aspoň po jeho časti a kochať sa výhľadmi, ktoré kedysi dávno boli dopriate len obrancom mesta a Júlii Korponayovej, ktorej duch Bielej Pani z Levoče (podľa legendy) stále po nociach blúdi po týchto miestach.
Ak by ste sa kedysi ulicami Levoče potĺkali unavení pod obraz Boží, podviedli svoju manželku alebo manžela či len ohovárali a nepravdivé klebety rozširovali celkom iste by vás na druhí deň videli mešťania zavretého v tzv. klietke hanby. Slúžila totiž na účely podobné verejnej kázni a potupe. Našťastie dnes už táto pamiatka zo 16. storočia slúži len na zhotovovanie vcelku vtipných fotografií.
Je národnou kultúrnou pamiatkou a miestom posledného odpočinku mnohých významných levočských rodín. V meditatívnom tichu tu možno rozpoznať náhrobky Gustava Hermanna, Daniela Sinapia Horčičku, Samuela Genersicha, Jána Brewera z knítlačiarskej rodiny, Michala Hlaváčka, Kristiána Joachima Schwaba, či rodina Probstnerovcov. Vyznačuje sa množstvom náhrokov s veľkou umeleckou hodnotou.
Stojí takmer na rohu námestia a kedysi patril slávnemu rodu Thurzovcov. Dnes je bohužiaľ sídlom štátneho archívu avšak návštevníci mesta môžu aspoň zvonka obdivovať nádhernú renesančnú štítkovú atiku typickú pre Spiš, ktorou sa tento renesančný palác hrdí.
Nádherná fontána na námestí blízko Baziliky oproti radnici. Znázorňuje dobrotivú ženu, ktorá podáva dieťaťu bochník. Zaujímavosťou je, že prúdy vody sa rozlievajú na všetky strany. Mala to byť údajne podmienka Gustáva Hermana, obchodníka a levočského mecenáša, ktorý financoval výstavbu fontány ako verejného vodovodu symbolizujúca dobro prúdiace na všetky strany.
Aj, keď sa dovnútra nedostanete pri putovaní smerom k hradbám a čiernemu kostolu sa pri nej aspoň nachvílu zastavte a vychutnajte si jej vonkajšiu architektonickú nádheru. Za zmienku stojí, že tu mal pôsobiť aj Leonard Cox, prvý vychovávateľ anglického kráľa Henricha VIII. a v rokoch 1746-1747 taktiež matematik, vynálezca a astronóm svetového významu – Maximilián Hell.