Vyhľadaj spojenie do stanice/zastávky KapušanyMierna túra z obce Kapušany

 Vstupné: 

 Plné 3 €: 

 Zľavy: 

(žiaci ZŠ, SŠ študenti, invalidi, ZŤP ):  1 €

dôchodci: 2 €

 Zdarma: 

deti do 6 rokov, kňazi, príslušníci mužských a ženských reholí, držitelia preukazov ICOM, ZMS, AMG, držitelia novinárskych preukazov

 Hodiny: 

 Január - Február / November - December: 

PON - NED 10:00 – 16:00 posledný vstup 15:00

SOB - NED 10:00 – 19:00

posledný vstup 18:30

 Marec - Apríl / September - Október: 

PON - NED 09:00 – 17:00

posledný vstup 16:00

 Máj - August: 

PON - NED 08:00 – 19:30

posledný vstup 18:30

Email: muzeumcervenyklastor@muzeumcervenyklastor.sk, Telefón: +421 911 325 250 / +421 52 482 2057

Facebook Niečo nesedí? Napíšte nám

Na pomerne strmom kopci, na mieste starého slovanského hradiska postavili v 13. storočí hrad, ktorý mal chrániť kráľovskú cestu vedúcu z Prešova na sever. Jeho prvým majiteľom bol rod Moglód (FAD 1225  rod veľmoža Maloutha). Po jeho vymretí prešiel do majetku kráľovskej komory a jeho veliteľom sa stal Henrich Tarczay, stúpenec Matúša Čáka. V roku 1312 počas bojov medzi Karolom Róbertom a Matúšom Čákom hrad zničili. Okolo roku 1410 ho dostal Andrej Kappy, ktorý postavil nový opevnený objekt. V súvislosti s tureckým nebezpečenstvom hrad v druhej polovici 16. storočia opevnili a prestavali, aby vyhovoval požiadavkám novej vojenskej techniky. V roku 1685 ho obsadil Imrich Tököli, ale v tom istom roku ho dobylo cisárske vojsko. Začiatkom 18. storočia sa hradu zmocnil Telekessy, veliteľ vojsk Františka II. Rákociho, ktorý hrad v roku 1709 podpálil. V roku 1712 ho provizórne opravili, ale už v roku 1715 ho na základe rozhodnutia snemu zbúrali..... pokračuj na wiki

Mlčiaci mnísi uprostred krásnej prírody.

Obyvateľmi Červeného Kláštora boli po celé stáročia dve prísne rehole, Kamaldulov a Kartuziánov. Prísnejšiu rehoľu ako kamalduli majú iba trapisti. Trapisti nesmú rozprávať, nesmú sa obkolesovať zeleňou. Môžu hľadieť len na nebo a vyprahlú zem.

Kamalduli popri izolácii a prísnosti svojho života milujú zeleň. 

Domky, v ktorých bývali po jednom otcovia alebo bratia, boli rozostavané v záhrade pozdĺž chodníka. Pri každom domku bola ešte malá záhradka, kde mnísi pestovali to, v čom mali záľubu. Vnútro bolo rozdelené na niekoľko malých miestností: kaplnku, izbu na prácu a spanie, hygienický kút a sklad paliva. Ako lôžko slúžila pričňa z dosák a slamník, na prikrytie jedna, dve deky. Každý dom so svojou záhradkou bol ohradený múrom. Považoval sa teda za obyvateľov svet – pustovňu.

Hovorilo sa, že títo mnísi sa zdravili „memento mori“ (pamätaj, že zomrieš). Nie je to však pravda. Tento pozdrav im pripísal Henryk Sienkiewicz v knihe Pan Wołodyjowski a od tých čias sa to tradovalo.

Rozprávať im bolo dovolené tri krát do týždňa, v čase pôstu dvakrát. Ale, ako sa o nich hovorilo, ani túto úľavu veľmi nevyužívali.

Kamalduli sú (boli) vegetariáni. Ich strava bola preto jednoduchá: na raňajky čierna meltová káva, chlieb s kúskom masla alebo džemu, na obed zeleninová polievka, zemiaky, kúsok ryby alebo vajce, na večeru zemiaková kaša s kyslým mliekom alebo zemiakový boršč. Stravu im roznášal kuchár v obedároch a každý ju konzumoval sám vo svojom domku. Preslávili sa tiež zberom a použivaním liečivých bylín. Aj v Červenom Kláštore je vystavený mimoriadne vzácny herbár mních Cypriána.