Prečítané 6

 

KAPUŠIANSKY HRAD


 

Ohodnoťte:

[yasr_visitor_votes size=“medium“]

 

 

 

 

KAPUŠIANSKY HRAD


 

Ohodnoťte:[yasr_visitor_votes size=“medium“]

V smere z Prešova do Bardejova a je viditeľný po ľavej strane už zďaleka. Stojí na vysokom sopečnom kopci nad rovnomennou obcou, ktorý jú sučasťou pohoria Stráž a sú z neho prekrásne výhľady na kotlinu Šariša v krajine hradov až po Prešov. Vďaka občianskemu združeniu, ktoré ho spravuje sa jeho ruiny nezmenili na rozvaliny. Naviac je miestom, kde sa pravidelne konajú rôzne historické akcie so stredovekou tématikou. Reč je o Kapušianskom hrade, ktorý vám pri návšteve odkryje jeho skryté tajomstvá aj vtipné historky napríklad po dvoch ukrutne lakomých pánoch a prezieravom kráľovi.

[]

 

 

 Všetko  o mieste



Tip: Pre zobrazenie ostatných atrakcií v okolí kliknite na menší zoom, alebo dajte vyhľadať príslušnú atrakciu v zozname (klik na šipku vedľa mena regiónu).


 
 

Priamy hovor Zavolať

Emailmuzeumcervenyklastor@muzeumcervenyklastor.skTelefón: +421 911 325 250 / +421 52 482 2057

 

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.

 Vedeli  ste?

.

 Vstupné: 

 Plné 3 €

 Zľavy: 

(žiaci ZŠ, SŠ študenti, invalidi, ZŤP ):  1 €

dôchodci: 2 €

 Zdarma: 

deti do 6 rokov, kňazi, príslušníci mužských a ženských reholí, držitelia preukazov ICOM, ZMS, AMG, držitelia novinárskych preukazov

 Hodiny: 

 Január - Február / November - December: 

PON - NED 10:00 – 16:00 posledný vstup 15:00

SOB - NED 10:00 – 19:00

posledný vstup 18:30

 Marec - Apríl / September - Október: 

PON - NED 09:00 – 17:00

posledný vstup 16:00

 Máj - August: 

PON - NED 08:00 – 19:30

posledný vstup 18:30


 
 

 

Emailmuzeumcervenyklastor@muzeumcervenyklastor.skTelefón: +421 911 325 250 / +421 52 482 2057

 

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.

Na pomerne strmom kopci, na mieste starého slovanského hradiska postavili v 13. storočí hrad, ktorý mal chrániť kráľovskú cestu vedúcu z Prešova na sever. Jeho prvým majiteľom bol rod Moglód (FAD 1225  rod veľmoža Maloutha). Po jeho vymretí prešiel do majetku kráľovskej komory a jeho veliteľom sa stal Henrich Tarczay, stúpenec Matúša Čáka. V roku 1312 počas bojov medzi Karolom Róbertom a Matúšom Čákom hrad zničili. Okolo roku 1410 ho dostal Andrej Kappy, ktorý postavil nový opevnený objekt. V súvislosti s tureckým nebezpečenstvom hrad v druhej polovici 16. storočia opevnili a prestavali, aby vyhovoval požiadavkám novej vojenskej techniky. V roku 1685 ho obsadil Imrich Tököli, ale v tom istom roku ho dobylo cisárske vojsko. Začiatkom 18. storočia sa hradu zmocnil Telekessy, veliteľ vojsk Františka II. Rákociho, ktorý hrad v roku 1709 podpálil. V roku 1712 ho provizórne opravili, ale už v roku 1715 ho na základe rozhodnutia snemu zbúrali..... pokračuj na wiki

 

Mlčiaci mnísi uprostred krásnej prírody.

Obyvateľmi Červeného Kláštora boli po celé stáročia dve prísne rehole, Kamaldulov a Kartuziánov. Prísnejšiu rehoľu ako kamalduli majú iba trapisti. Trapisti nesmú rozprávať, nesmú sa obkolesovať zeleňou. Môžu hľadieť len na nebo a vyprahlú zem.

Kamalduli popri izolácii a prísnosti svojho života milujú zeleň. 

Domky, v ktorých bývali po jednom otcovia alebo bratia, boli rozostavané v záhrade pozdĺž chodníka. Pri každom domku bola ešte malá záhradka, kde mnísi pestovali to, v čom mali záľubu. Vnútro bolo rozdelené na niekoľko malých miestností: kaplnku, izbu na prácu a spanie, hygienický kút a sklad paliva. Ako lôžko slúžila pričňa z dosák a slamník, na prikrytie jedna, dve deky. Každý dom so svojou záhradkou bol ohradený múrom. Považoval sa teda za obyvateľov svet – pustovňu.

Hovorilo sa, že títo mnísi sa zdravili „memento mori“ (pamätaj, že zomrieš). Nie je to však pravda. Tento pozdrav im pripísal Henryk Sienkiewicz v knihe Pan Wołodyjowski a od tých čias sa to tradovalo.

Rozprávať im bolo dovolené tri krát do týždňa, v čase pôstu dvakrát. Ale, ako sa o nich hovorilo, ani túto úľavu veľmi nevyužívali.

Kamalduli sú (boli) vegetariáni. Ich strava bola preto jednoduchá: na raňajky čierna meltová káva, chlieb s kúskom masla alebo džemu, na obed zeleninová polievka, zemiaky, kúsok ryby alebo vajce, na večeru zemiaková kaša s kyslým mliekom alebo zemiakový boršč. Stravu im roznášal kuchár v obedároch a každý ju konzumoval sám vo svojom domku. Preslávili sa tiež zberom a použivaním liečivých bylín. Aj v Červenom Kláštore je vystavený mimoriadne vzácny herbár mních Cypriána.

 Na  skok

Pochádza zo 17. Storočia, má charakter pevnosti a predstavuje najvýznamnejšiu pamiatku obce Fintice neďaleko Prešova. V minulosti sa preslávil ako miesto, kde sa vďaka majiteľom rodu Dessewffy  vyučovala hudba a navštívil ho aj samotný maestro Beethoven.

Jeho slávna minulosť čo by hudobno-kultúrneho svätostánku je dnes uložená v archívoch Matice Slovenskej, no kaštieľ aj naďalej slúži ako múzeum a galéria. Tentokrát ľudovej umeleckej tvorby.


 Zostaň  v okolí

Devín Castle

Stará Radnica

 Zostaň  v kontakte

Comments

comments

0