Revealing the future hotspot of Europe
Neďaleko stredovekého Bardejova, čo by ďalšej nádhernej pamiatky UNESCO stojí v dedine Hervartov, na jej samotnom konci a v prudšom kopci nenápadný, ale krásny kostolík postavený celý z dreva. Nenápadný je však len zvonka. Ak totiž vstúpite do kostolíka Sv. Františka z Assisi z 15 storočia ocitnete sa v úžasnom svete ľudovej tvorivosti, ktorá prostredníctvom sochárskeho a maliarskeho umenia dosiahla v tomto kostolíku vrchol. Nádherne vyrezávané drevené sošky a oltáriky striedajú ešte krajšie maľby, z ktorých najvzácnejšia je napísaná v kralickej češtine a znázorňuje príbeh vďaky za záchranu pred Turkami. Celý interiér je nakoniec korunovaný prekrásnym dreveným hlavným oltárom z rokov 1460-1470 znázorňujúcim Pannu Máriu, sv. Katarínu Alexandrijskú a sv. Barboru. Nutno podotknúť, že kostolík ma na rozdiel od východoslovenských grékokatolíckych a pravoslávnych cerkví výrazne iný, čisto gotický charakter.
Pre nádherný interiér ako aj pre fakt, že v kostole sa nenachádza vrátane klincov jediná kovová časť bol Kostolík Sv. Františka z Assisi v Hervartove zapísaný spolu s ďalšími siedmimi kostolíkmi v roku 2008 do kultúrneho zoznamu UNESCO. Pri návšteve rozhodne odporúčame počkať si na výklad pani starostovej, ktorá ma k tomuto kostolíku a jeho histórii vrúcny vzťah.
.
Ohodnoťte:
Iné cirkevné pamiatkyy Neďaleko stredovekého Bardejova, čo by ďalšej nádhernej pamiatky UNESCO stojí v dedine Hervartov, na jej samotnom konci a v prudšom kopci nenápadný, ale krásny kostolík postavený celý z dreva. Nenápadný je však len zvonka. Ak totiž vstúpite do kostolíka Sv. Františka z Assisi z 15 storočia ocitnete sa v úžasnom svete ľudovej tvorivosti, ktorá prostredníctvom sochárskeho a maliarskeho umenia dosiahla v tomto kostolíku vrchol. Nádherne vyrezávané drevené sošky a oltáriky striedajú ešte krajšie maľby, z ktorých najvzácnejšia je napísaná v kralickej češtine a znázorňuje príbeh vďaky za záchranu pred Turkami. Celý interiér je nakoniec korunovaný prekrásnym dreveným hlavným oltárom z rokov 1460-1470 znázorňujúcim Pannu Máriu, sv. Katarínu Alexandrijskú a sv. Barboru. Nutno podotknúť, že kostolík ma na rozdiel od východoslovenských grékokatolíckych a pravoslávnych cerkví výrazne iný, čisto gotický charakter.
Pre nádherný interiér ako aj pre fakt, že v kostole sa nenachádza vrátane klincov jediná kovová časť bol Kostolík Sv. Františka z Assisi v Hervartove zapísaný spolu s ďalšími siedmimi kostolíkmi v roku 2008 do kultúrneho zoznamu UNESCO. Pri návšteve rozhodne odporúčame počkať si na výklad pani starostovej, ktorá ma k tomuto kostolíku a jeho histórii vrúcny vzťah.
Pamiatka UNESCODeti vítanéBez bariérV dedine sa dá najesťPlatíteLen v otváracích hodinách
ZSSK, SAD do HervartovabajkomĽahučká prechádzkaBezbariérový vstupDá sa najesťBooknite si ubytovanie
Prehliadku kostola je potrebné dohodnúť vopred cez telefón.
Email: obec.hervartov@post.sk, Telefón: +421 918 768 260, +421 54 474 40 03
Ide o najstarší a najzachovalejší drevený kostol na Slovensku.[1]
Od roku 1968 je kostol a jeho múr národnou kultúrnou pamiatkou Slovenskej republiky spolu s ďalšími 26 kostolmi ako súbor Východoslovenské drevené kostoly.[2][3]
Od 7. júla 2008 je zapísaný v zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO spolu s ďalšími 7 kostolmi v kategórii Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka.
Stavba bola postavená v gotickom slohu. Kostol sa skladá z presbytéria, lode, sakristie a z podvežia. Jeho interiér zdobia gotické tabuľové obrazy a nástenné maľby z roku 1655 a 1805. Exteriér kostola zostal skoro nezmenený ale interiér prešiel viacerými úpravami, ktoré mala za príčinu reformácia, rekatolizácia a barokový sloh. V 70. rokoch 20. storočia boli po reštaurovaní obnovené pôvodné maľby.
Kostolu dominuje oltár sv. Kataríny, Panny Márie a sv. Barbory, ktorý bol zrekonštruovaný v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Medzi ďalšie pamiatky patrí neskorogotický obraz sv. Františka z Assisi, sv. Krištofa a sv. Kataríny Sienskej. Ostatné pamiatky ako originálne krídla oltára, drevený skrinkový svätostánok zo začiatku 16. storočia a prenosný oltárik z roku 1514 sú uložené v národnom múzeu v Budapešti. Bočný oltár z roku 1524 sa nachádza v bardejovskej radnici.
S históriou Bratislavy je neodmysliteľné spätá aj postava rabína, Chatáma Sófera, vlastným menom Moše Schreiber , ktorý patril medzi najvýznamnejších rabínov celej židovskej histórie.
Po usadení sa v Bratislave založil tzv. ješivu, vysoké náboženské učilište, kde vychoval stovky rabínov a pôsobil ako významná náboženská autorita pre rabínov z celej Európy. Jeho hrob je umiestnený za električkovým tunelom pod hradom bol počas minulého režimu zanedbaný a odsúdený na zánik. Povráva sa, že komunistická vláda súhlasila s uzavretím jeho mauzólea betónovými blokmi čim sa zabránilo jeho zničeniu za údajne veľmi vysokú finančnú kompenzáciu. Po páde komunistického režimu bolo mauzóleum zrekonštruované a dnes sa radí medzi najvýznamnejšie a najposvätnejšie miesta judaizmu navštevované príslušníkmi židovského národa z celého sveta. Návštevu tohto významného miesta je možné uskutočniť súhlase bratislavskej židovskej náboženskej obce na tejto stránke
.
Prehliadku kostola je potrebné dohodnúť vopred cez telefón.
Email: obec.hervartov@post.sk, Telefón: +421 918 768 260, +421 54 474 40 03
Ide o najstarší a najzachovalejší drevený kostol na Slovensku.[1]
Od roku 1968 je kostol a jeho múr národnou kultúrnou pamiatkou Slovenskej republiky spolu s ďalšími 26 kostolmi ako súbor Východoslovenské drevené kostoly.[2][3]
Od 7. júla 2008 je zapísaný v zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO spolu s ďalšími 7 kostolmi v kategórii Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka.
Stavba bola postavená v gotickom slohu. Kostol sa skladá z presbytéria, lode, sakristie a z podvežia. Jeho interiér zdobia gotické tabuľové obrazy a nástenné maľby z roku 1655 a 1805. Exteriér kostola zostal skoro nezmenený ale interiér prešiel viacerými úpravami, ktoré mala za príčinu reformácia, rekatolizácia a barokový sloh. V 70. rokoch 20. storočia boli po reštaurovaní obnovené pôvodné maľby.
Kostolu dominuje oltár sv. Kataríny, Panny Márie a sv. Barbory, ktorý bol zrekonštruovaný v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Medzi ďalšie pamiatky patrí neskorogotický obraz sv. Františka z Assisi, sv. Krištofa a sv. Kataríny Sienskej. Ostatné pamiatky ako originálne krídla oltára, drevený skrinkový svätostánok zo začiatku 16. storočia a prenosný oltárik z roku 1514 sú uložené v národnom múzeu v Budapešti. Bočný oltár z roku 1524 sa nachádza v bardejovskej radnici.
S históriou Bratislavy je neodmysliteľné spätá aj postava rabína, Chatáma Sófera, vlastným menom Moše Schreiber, ktorý patril medzi najvýznamnejších rabínov celej židovskej histórie. Po usadení sa v Bratislave založil tzv. ješivu, vysoké náboženské učilište, kde vychoval stovky rabínov a pôsobil ako významná náboženská autorita pre rabínov z celej Európy. Jeho hrob je umiestnený za električkovým tunelom pod hradom bol počas minulého režimu zanedbaný a odsúdený na zánik. Povráva sa, že komunistická vláda súhlasila s uzavretím jeho mauzólea betónovými blokmi čim sa zabránilo jeho zničeniu za údajne veľmi vysokú finančnú kompenzáciu. Po páde komunistického režimu bolo mauzóleum zrekonštruované a dnes sa radí medzi najvýznamnejšie a najposvätnejšie miesta judaizmu navštevované príslušníkmi židovského národa z celého sveta. Návštevu tohto významného miesta je možné uskutočniť súhlase bratislavskej židovskej náboženskej obce na tejto stránke.
Deti vítanéBez bariérInfo – hodiny a vstupné
Nádherný gréckokatolícky drevený kostolík postavený na mieste staršieho kostola za pôsobenia kňaza Jána Halíka v 19. storočí. Vyniká predovšetkým jeho nádherne vyzdobený interiér, ktorý obsahuje niekoľko vzácnych ikon, z ktorých má mimoriadnu cenu predovšetkým ikona Bohorodičky Hodigitrie s pochvalou z konca 16. storočia. Pochvala v tomto prípade predstavuje zobrazenie prorokov po okrajoch ikony s ich proroctvami o Spasiteľovi.
Zvláštnosťou je tzv. babinec – miesto, pre kajúcich sa hriešnikov, ktorí sa nechcú účastniť bohoslužby v hlavnej lodi, keďže nie sú pokrstení.
Deti vítanéBez bariérInfo – hodiny a vstupné
Kostolík Sv. Lukáša privezený pravdepodobne z obce Rešov predstavuje najstarší drevený chrám východného obradu nie len na Slovensku, ale v celej karpatskej oblasti. Jeho výstavba sa odhaduje do 15-16. storočia.
Ako všetky drevené chrámy aj tento vyniká nádhernou vnútornou výzdobou so vzácnymi ikonami zo 17. storočia v hlavnej lodi, do ktorej sa vstupuje dverami kajúcnikov.
Deti vítanéBez bariérInfo – hodiny a vstupné
Drevený gréckokatolícky chrám svätého Kozmu a Damiána v Lukove-Venécii pôvodne stál v obci Nová Ves pri Novom Sonči v Poľsku. Odtiaľ ho obyvatelia Venécie kúpili, rozobrali, previezli a na novom mieste znova postavili.
Ďalšou zvláštnosťou tohto kostolíka postaveného na prelome rokov 1708 – 1709 je výrazná podmurovka, ktorá vyrovnáva sklon svahu, na ktorom je kostolík postavený. Pod ňou sa nachádza vysunuté podstrešie okolo stavby spočívajúce na vertikálnych stĺpoch, čo tvorí vlastne akúsi pivnicu. Jedinú pod kostolom na Slovensku.
Kostolík však neoplýva len vonkajšou krásou, ale má aj krásnu výzdobu s ikonostasom z 18. storočia. a vzácnym obrazom posledného súdu zo 16. storočia, ktorý zobrazuje pokúšanie diabla.