Revealing the future hotspot of Europe
One gets a little bit stranded as you move on from Borinka ascending a steep hill to Pajštún. This is definitely one of the top castles to explore near Bratislava.
Eventually, in the middle of the deep Carpathian forests you will find a mysterious place with a peculiar gloomy atmosphere, guarded by silence and stillness – it still manages to intimidate every „intruder“. In the summer and autumn, this castle is one of the most beautiful places for an evening barbeque in a natural setting, or even as a sleeping spot on a flat meadow. It is also a popular and sought-after place for rock climbers and photographers as well as ordinary tourists. On a good clear day you can just about see the Alps from Pajštún.
.
Ohodnoťte:
Iné hradyV tejto sopečnej krajine Cerovej vrchoviny, kde horizont zdobia kužeľovité kopce, po ktorých kedysi veľmi dávno stekala láva vidno skalu Hajnáčky už z veľkej diaľky. Ak sa pýtate prečo píšeme skalu a nie hrad, odpoveď je, že vidno naozaj len skalu.
Na nej totiž kedysi stála pevnosť – hrad, ktorej jednotlivé časti boli priamo zakomponované do skaly, alebo tvorili jej súčasť. Takým bolo napríklad schodisko tohto hradu. A po požiari v 18. storočí zostala teda už len „skala“ dominujúca celému okoliu..
Z dlhej a pohnutej histórie tejto pevnosti treba predovšetkým spomenúť fakt, že mala slúžiť ako obrana proti Turkom aj Mongolom, pričom paradoxne nezanikla ani vtedy, keď ju tieto dva dobyvateľské národy obsadili, ale v dôsledku spomínaného požiara. Zo zvyškov hradu samotného sa dnes otvárajú nádherné výhľady na „sopečnú“ krajinu Cerovej vrchoviny, predovšetkým na dole spomenutú sopku Ragáč.
Parádne výhľadyDeti vítané[Nevhodné pre vozíčkárov[Najete sa v obciVstupné neplatíteVstúpte kedy chcete
Za mongolského vpádu do Uhorska (1241 – 1242) vybudovali tu bývajúci jobagióni Beckovského hradu opevnenie na kopci Darmskó. Pôvodne bol útočištným hradom, neskôr, okolo polovice 15. storočia, hrad dobudovali. Napriek tomu ho v roku 1545 Turci dobyli a mali ho v rukách jeden rok. Koncom 16. storočia a v prvej tretine 17. storočia hrad ako významný bod protitureckej obrannej línie znovu opevnili, no Turci ho v roku 1645 znovu nakrátko obsadili. Po ich odchode ho v roku 1649 znovu opevnili, no podľa správ z 18. storočia vieme, že už v 17. storočí ho obývali len sčasti. V roku 1703 napokon vyhorel a už ho neobnovili… pokračuj na wiki
S históriou Bratislavy je neodmysliteľné spätá aj postava rabína, Chatáma Sófera, vlastným menom Moše Schreiber , ktorý patril medzi najvýznamnejších rabínov celej židovskej histórie.
Po usadení sa v Bratislave založil tzv. ješivu, vysoké náboženské učilište, kde vychoval stovky rabínov a pôsobil ako významná náboženská autorita pre rabínov z celej Európy. Jeho hrob je umiestnený za električkovým tunelom pod hradom bol počas minulého režimu zanedbaný a odsúdený na zánik. Povráva sa, že komunistická vláda súhlasila s uzavretím jeho mauzólea betónovými blokmi čim sa zabránilo jeho zničeniu za údajne veľmi vysokú finančnú kompenzáciu. Po páde komunistického režimu bolo mauzóleum zrekonštruované a dnes sa radí medzi najvýznamnejšie a najposvätnejšie miesta judaizmu navštevované príslušníkmi židovského národa z celého sveta. Návštevu tohto významného miesta je možné uskutočniť súhlase bratislavskej židovskej náboženskej obce na tejto stránke
.
Za mongolského vpádu do Uhorska (1241 – 1242) vybudovali tu bývajúci jobagióni Beckovského hradu opevnenie na kopci Darmskó. Pôvodne bol útočištným hradom, neskôr, okolo polovice 15. storočia, hrad dobudovali. Napriek tomu ho v roku 1545 Turci dobyli a mali ho v rukách jeden rok. Koncom 16. storočia a v prvej tretine 17. storočia hrad ako významný bod protitureckej obrannej línie znovu opevnili, no Turci ho v roku 1645 znovu nakrátko obsadili. Po ich odchode ho v roku 1649 znovu opevnili, no podľa správ z 18. storočia vieme, že už v 17. storočí ho obývali len sčasti. V roku 1703 napokon vyhorel a už ho neobnovili… pokračuj na wiki
S históriou Bratislavy je neodmysliteľné spätá aj postava rabína, Chatáma Sófera, vlastným menom Moše Schreiber, ktorý patril medzi najvýznamnejších rabínov celej židovskej histórie. Po usadení sa v Bratislave založil tzv. ješivu, vysoké náboženské učilište, kde vychoval stovky rabínov a pôsobil ako významná náboženská autorita pre rabínov z celej Európy. Jeho hrob je umiestnený za električkovým tunelom pod hradom bol počas minulého režimu zanedbaný a odsúdený na zánik. Povráva sa, že komunistická vláda súhlasila s uzavretím jeho mauzólea betónovými blokmi čim sa zabránilo jeho zničeniu za údajne veľmi vysokú finančnú kompenzáciu. Po páde komunistického režimu bolo mauzóleum zrekonštruované a dnes sa radí medzi najvýznamnejšie a najposvätnejšie miesta judaizmu navštevované príslušníkmi židovského národa z celého sveta. Návštevu tohto významného miesta je možné uskutočniť súhlase bratislavskej židovskej náboženskej obce na tejto stránke.
Skvelé výhľadyDeti vítanéMierne sa zapotíte
Poľana je síce kvôli svojej výške a mohutnosti najznámejšia vyhasnutá sopka na Slovensku, ale táto sopka patrí medzi tie najreprezentatívnejšie. Ak sa na ňu totiž vyberiete máte možnosť preskúmať v podstate všetky geologické a geomorfologické javy, ktoré dokumentujú pradávnu sopečnú činnosť. Nechýbajú tu dutiny po výfukoch sopečných pár či vrcholový kužeľ so sopečnými bombami, troskami a útržkami lávy ani menšie kamenné more na jednej zo strán vyhasnutej sopky.
A ak nie ste geológ a nejdete na túto sopku skúmať jej sopečnú históriu, budete aj tak náležite odmenení jednými z najkrajších výhľadov na charakteristický kužeľ hradu Hajnáčka.
Skvelé výhľady Deti vítanéMierne sa zapotíte
Pohanský hrad je takpovediac miesto prírodných rekordov a zároveň tajomnej a veľmi dlhej histórie siahajúcej až do praveku a k prvotným dejinám Slovanov. V nadmorskej výške 571m sa totiž nachádza až 31 bazaltových jaskýň, ktoré nezainteresované oko len tak ľahko nenájde a okrajové bazaltové veže vysoké až 30 metrov.
To však nie je všetko. Táto pre niektorých ľudí posvätná hora predkov je zdokumentovaným náleziskom pravekého osídlenia v bazaltových jaskyniach, neskoršieho osídlenia Keltov završeného prítomnosťou sídlisk Slovanov. Pozostatky týchto valov a sídlisk predkov sú prítomné a viditeľné do dnešnej doby.
V neposlednom rade poskytuje Pohanský hrad nádherné výhľady smerom do Maďarska z južnej časti vrcholovej plošiny.
Skvelé výhľadyDeti vítanéVlak, bus do stanice ŠuricebajkomĽahučká prechádzkaLen na vlastné zásoby
Oficiálny značkovaný chodník na túto impozantnú skalu nevedie, avšak z obce Šurice sa na tzv. Šurické skaly (ako ich volajú domáci dostanete ľahko). S deckami si však treba dávať pozor a nepokúšať sa o výstup mimo prvej plošinky na hlavné bralo.
Nie je uplne jasné prečo sa toto miesto nazýva Soví hrad, nakoľko hrad ani jeho časti sa takmer nezachovali a miesto je vedené len ako prírodná pamiatka. Historici však predpokladajú, že na najvyššom mieste sa nachádzajú základy pravdepodobne obytnej veže hradu.
Samotná prírodná pamiatka tvorí vlastne bralo, ktoré sa vytvorilo ako výplň sopečného komína začiatkom štvrtohôr a ponúka nádherné výhľady na sopečnú krajinu Cerovej vrchoviny.
Foto: Ladislav Luppa – Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, Odkaz