Top 10 „známych“ neznámych hradov Slovenska
Expedition Slovakia
Revealing the future hotspot of Europe
FIĽAKOVSKÝ HRAD
Ohodnoťte:
Click to rate this post!
[Total: 0 Average: 0]
FIĽAKOVSKÝ HRAD
Ohodnoťte:Click to rate this post![Total: 0 Average: 0]
Na prvý pohľad sa to tak nemusí zdať, ale mesto Fiľakovo bolo kedysi historickým centrom Novohradu. Perla, ktorú zdobilo veľa meštianskych domov, palácov a ktorému kraľoval jeden mohutný hrad. Aj keď…“kraľoval“, nie je v tomto prípade to správne slovo. Ten hrad mu totiž stále kraľuje, aj, keď z niekdajšieho mohutného komplexu zostali prevažne len mohutné ruiny. Postupne sa však konzervuje, mnohé jeho časti sa opravujú a jeho kompletné prejdenie a oboznámenie sa s jeho slávnou a často pohnutou históriou vás prekvapivo „oberie“ minimálne o dve hodiny.
A keď budete stáť na Ballasovej veži a kochať sa výhľadmi na mesto môžete si v mysli predstaviť aké rozhľahlé bolo toto kedysi významné historické mesto.
Hrad sa nachádza priamo v centre mesta a dostať sa naň nevyžaduje takmer nijakú námahu.
Všetko o mieste
Tip: Pre zobrazenie ostatných atrakcií v okolí kliknite na menší zoom, alebo dajte vyhľadať príslušnú atrakciu v zozname (klik na šipku vedľa mena regiónu).
Vedeli ste?
.
Vstupné:
Plné 4 €:
Zľavy:
(deti od 6 - 14 r., študenti, dôchodci), ZŤP od 27 do 61 rokov; platí aj pre sprievodcov ZŤP – SP: 2 €
Zdarma:
pedagóg, vedúci skupiny (minimum 20 osôb):
ZŤP od 7 do 26 rokov a od 62 do 69 rokov
deti do 6r. dôchodci nad 70r.
Hodiny:
15. Marec - Október:
PON - NED 10:00 – 18:00
1 . November - 15. November
PON - NED 08:00 – 16:00
Zavreté:
16 . November - 14. Marec
Email: info@hradfilakovo.sk , Telefón: +421 907 640 700
Archeologické nálezy datujú osídlenie hradného návršia už od Medenej doby (cca 3500 pred Kr.). V 12. storočí stál pravdepodobne na mieste hradného vrchu kamenný hrad. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1242, kde sa píše, že Fiľakovský hrad odolal Tatárskym nájazdom. Hrad vlastnili viacerí majitelia, medzi nimi aj v rokoch 1311-1321 Matúš Čák Trenčiansky.
V rokoch 1348 a 1385 sa v listinách spomína ako kráľovský majetok. V roku 1435 ho dostali do zálohy Peréniovci, v roku 1440 majiteľka hradu - kráľovná Alžbeta poverila zabezpečením panstva Jána Jiskru.
V roku 1483 dobyli hrad vojská kráľa Mateja Korvína a vyhnali z hradu Štefana Peréniho. Od roku 1490 bol správou hradu poverený budínsky kapitán Blažej Raškai. Jeho dcéru si zobral za ženu František Bebek a hrad dostal ako veno.
Po zosilnení tureckého nebezpečenstva dal hrad v roku 1551 prestavať podľa plánov talianskeho staviteľa A. da Vedano na mohutnú renesančnú pevnosť. Spolu s hradom sa vybudovalo aj mestské opevnenie nadväzujúce na hradnú akropolu. Hrad sa napriek snahe obrancov však v roku 1554 dostal do rúk Turkov, ktorí sa na ňom usídlili na 39 rokov. Odtiaľto vládol beg Hamza a po ňom beg Šaman veľkej časti južného Slovenska – Fiľakovskému sandžaku.
Cisárske vojská dobyli hrad späť od Turkov v roku 1593. Vystriedalo sa na ňom niekoľko veliteľov, napríklad... pokračuj na wiki
Hrad dobytý cez šachtu na odpadky?
Tento príbeh sa odohráva v časoch, keď bol pánom hradu František Bebek. Pavol Jánossyho, kapitán hradu sa na konci augusta roku 1554 mal odobrať na Gemer na svadobnú hostinu. vybral na Gemer na akúsi svadbu. Hradná posádka potužená vínom a nižšou morálkou za neprítomnosti kapitána neustrážila údajne zajatého Turka Aethiopsa slúžiacieho na hrade (iné pramene uvádzajú Lefillu). Ten prepašoval z hradu správu o zabudnutom okienku odkiaľ vyhadzoval odpadky. Sečiansky beg Kara Hamza sa hneď vybral do Fiľakova. Pod rúškom tmy Turci vyliezli na hradný vrch a pomocou povrazového rebríka sa naznačenou cestou dostali do horného hradu. Na nič netušiacich Bebekových drabantov strážiacich brány sa zrazu zhora zosypalo krupobytie striel. Obrancovia márne čakali na pomoc zvonku. Nejednotné uhorské vojsko ustúpilo potom, čo budínsky beg Toygon poslal na Fiľakovo silné vojsko s delostrelectvom. Obliehaná posádka dolného hradu medzi dvoma ohňami nakoniec kapitulovala. Tým sa na dlhé obdobie spečatila osud Novohradu aj okolitých stolíc. Hrad bol obsadený počas neprítomnosti kapitána Pavla Jánossyho. Takto Fiľakovký hrad 4. septembra kapituloval.
Na skok
V sopečnej krajine Cerovej vrchoviny, kde horizont zdobia kužeľovité kopce, po ktorých kedysi veľmi dávno stekala láva vidno skalu Hajnáčky už z veľkej diaľky. Ak sa pýtate prečo píšeme skalu a nie hrad, odpoveď je, že vidno naozaj len skalu.
Na nej totiž kedysi stála pevnosť - hrad, ktorého jednotlivé časti boli priamo zakomponované do skaly, alebo tvorili jej súčasť. Takým bolo napríklad schodisko tohto hradu. A po požiari v 18. storočí zostala teda už len "skala" dominujúca celému okoliu. S nádhernými výhľadmi po bizarnej krajine plnej kužeľov.
Kostol premený na islamskú džámiju a školu? V pohnutých dejinách mesta sa udiala aj takáto pomerne šokujúca premena.
Presnejšie počas 35 ročnej tureckej okupácie Fiľakova niekdajší stredoveký kláštor a kostol premenili turecki okupanti na svätostánky Islamu. Tento stav však netrval dlho a počas bojov v 17. storočí niekdajší kostol napokon úplne zničili. Po opätovnom dobytí mesta sa komplex vrátil späť do majetku cirkvi, ktorá kostol aj kláštor obnovila do pôvodnej krásy avšak už v barokovom slohu.
Dnes slúži kláštor svojmu pôvodnému účelu a jeho najkrajšiu časť tvorí kostol Nanebovzatia Panny Márie
Ak sa, ktoréhokoľvek Fiľakovčana spýtate, kde sa nachádza Vigádó pravdepodobne vám určite bude vedieť povedať, že táto elegantná budova je presne v strede hlavnej ulice v centre tohto malého mestečka. A niet sa veľmi čo čudovať. Ide totižto o niekdajšie centrum spoločenského života v meste.
No ani dnes nemožno hovoriť úpadku jej významu, práve naopak. Dnes táto budova hostí múzeum a knižnicu, ktoré mapujú históriu Fiľakova, regiónu Novohrad a hradu samotného. V múzeu nájdete rozsiahle zbierky pochádzajúceho zo stredoveku ako aj včasného novoveku z Fiľakovského hradu (zaujmú predovšetkým kachlice s vyobrazeniami uhorských kráľov a svätcov), ako aj predmety pochádzajúce z čias pred vznikom Uhorského kráľovstva a je taktiež miestom výstavy malieb a historických fotografií, ktoré sa pravidelne striedajú.
Ak sa teda chcete dôkladnejšie oboznámiť s históriou Fiľakova, toto miesto by ste nemali vynechať.
Neďaleko obce Belina sa nachádza skalné mesto, ktoré príroda vytvorila z bazaltu, typického pre sopečnú oblasť Cerovej vrchoviny. Skalné mesto zdobia veže, vežičky s nádhernými výhľadmi na okolitú prírodu. Celá oblasť je plná výskytu biotopov plazov, teplomilného hmyzu aj rastlín. Jedná sa preto o jedinečné územie s vlastnou flórou a faunou a zároveň o národnú prírodnú pamiatku s rozlohou 7,1100 ha. Upozorňujeme , že samotné skaly sú v piatom stupni ochrany prírody a preto je výlet na ne na vlastné riziko. Žltý chodník vedie len popod skaly a nie po ich hrebeni.
Foto: Pavouk – Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, Odkaz
Poľana je síce kvôli svojej výške a mohutnosti najznámejšia vyhasnutá sopka na Slovensku, ale táto sopka patrí medzi tie najreprezentatívnejšie. Ak sa na ňu totiž vyberiete máte možnosť preskúmať v podstate všetky geologické a geomorfologické javy, ktoré dokumentujú pradávnu sopečnú činnosť. Nechýbajú tu dutiny po výfukoch sopečných pár či vrcholový kužeľ so sopečnými bombami, troskami a útržkami lávy ani menšie kamenné more na jednej zo strán vyhasnutej sopky.
A ak nie ste geológ a nejdete na túto sopku skúmať jej sopečnú históriu, budete aj tak náležite odmenení jednými z najkrajších výhľadov na charakteristický kužeľ hradu Hajnáčka.
Pohanský hrad je takpovediac miesto prírodných rekordov a zároveň tajomnej a veľmi dlhej histórie siahajúcej až do praveku a k prvotným dejinám Slovanov. V nadmorskej výške 571m sa totiž nachádza až 31 bazaltových jaskýň, ktoré nezainteresované oko len tak ľahko nenájde a okrajové bazaltové veže vysoké až 30 metrov.
To však nie je všetko. Táto pre niektorých ľudí posvätná hora predkov je zdokumentovaným náleziskom pravekého osídlenia v bazaltových jaskyniach, neskoršieho osídlenia Keltov završeného prítomnosťou sídlisk Slovanov. Pozostatky týchto valov a sídlisk predkov sú prítomné a viditeľné do dnešnej doby.
V neposlednom rade poskytuje Pohanský hrad nádherné výhľady smerom do Maďarska z južnej časti vrcholovej plošiny.
Oficiálny značkovaný chodník na túto impozantnú skalu nevedie, avšak z obce Šurice sa na tzv. Šurické skaly (ako ich volajú domáci dostanete ľahko). S deckami si však treba dávať pozor a nepokúšať sa o výstup mimo prvej plošinky na hlavné bralo.
Nie je uplne jasné prečo sa toto miesto nazýva Soví hrad, nakoľko hrad ani jeho časti sa takmer nezachovali a miesto je vedené len ako prírodná pamiatka. Historici však predpokladajú, že na najvyššom mieste sa nachádzajú základy pravdepodobne obytnej veže hradu.
Samotná prírodná pamiatka tvorí vlastne bralo, ktoré sa vytvorilo ako výplň sopečného komína začiatkom štvrtohôr a ponúka nádherné výhľady na sopečnú krajinu Cerovej vrchoviny.
Foto: Ladislav Luppa – Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, Odkaz