Revealing the future hotspot of Europe
Na prvý pohľad veľmi starý gotický kostol na kraji, ktorého stoji tzv. Poľská brána, čo nie je nič iné ako ďalšia zachovalá brána mestského opevnenia Levoče. Gotický je však len pri pohľade zvonka. Vo vnútri nájdete takmer bez výnimky len barokovú výzdobu, pri ktorej však pochopíte prečo miestni volajú tento kostol čiernym. Mimo sôch zdobených väčšinou zlatou farbou sú totiž všetky barokové oltáre čiernej farby čo ale vytvára určitú estetickú harmóniu. Z gotického interiéru sa zachovala len Madona a nástenné maľby zo 14. a 15. storočia. Zaujímavosťou je, že na jeho stavbu použili peniaze, ktoré poskytol v roku 1309 legendárny magister rytier Donč, čo by hlavná postava známeho románu L. N. Jégeho.
Pomimo chrámu stojí samotný kláštor, ktorý je s ním spojený nádhernou a skutočne zachovanou stredovekou krížovou chodbou alebo tzv. rajským dvorom, ktorý je častý a typický pre kláštory na západe a juhu Európy a na Slovensku možno nájsť jeho podobu (i keď neogotickú) len v kláštore v Hronskom Beňadiku. Kláštor dnes už neslúži pôvodne sakrálnym účelom, ale je v ňom cirkevné gymnázium.
Ohodnoťte:
Iné cirkevné pamiatkyyNa prvý pohľad veľmi starý gotický kostol na kraji, ktorého stoji tzv. Poľská brána, čo nie je nič iné ako ďalšia zachovalá brána mestského opevnenia Levoče. Gotický je však len pri pohľade zvonka. Vo vnútri nájdete takmer bez výnimky len barokovú výzdobu, pri ktorej však pochopíte prečo miestni volajú tento kostol čiernym. Mimo sôch zdobených väčšinou zlatou farbou sú totiž všetky barokové oltáre čiernej farby čo ale vytvára určitú estetickú harmóniu. Z gotického interiéru sa zachovala len Madona a nástenné maľby zo 14. a 15. storočia. Zaujímavosťou je, že na jeho stavbu použili peniaze, ktoré poskytol v roku 1309 legendárny magister rytier Donč, čo by hlavná postava známeho románu L. N. Jégeho.
Pomimo chrámu stojí samotný kláštor, ktorý je s ním spojený nádhernou a skutočne zachovanou stredovekou krížovou chodbou alebo tzv. rajským dvorom, ktorý je častý a typický pre kláštory na západe a juhu Európy a na Slovensku možno nájsť jeho podobu (i keď neogotickú) len v kláštore v Hronskom Beňadiku. Kláštor dnes už neslúži pôvodne sakrálnym účelom, ale je v ňom cirkevné gymnázium.
Deti vítanéNevhodné pre vozíčkárovNajete sa v okolíLen v otváracích hodináchVstupné neplatíte
Vyhľadaj spojenie do zastávky /stanice LevočaBajkom z
V časej našej návštevy bol kostol náhodou otvorený, avšak pravdepodobne je to len počas slúženia bohoslužieb a po nich. Odporúčame preto pre prípadnú návštevu kostola a rajského dvora kontaktovať farský úrad RKC v Levoči.
Email: rkc@levoca.sk, Email: levoca@minoriti.sk Telefón: +421 53 451 23 47, +421 53 451 37 75, + 421 53 451 45 70
Okolnosti založenia kláštora nepoznáme. Podľa Lányiho kroniky pochádzajúcej zo začiatku 19. storočia mal minoritský konvent sv. Ladislava v Levoči založiť v roku 1308 gróf Ladislav Dank.[4] Zdroj, z ktorého Lányi čerpal svoje informácie nepoznáme. Navyše v dobových prameňoch sa takáto postava neobjavuje.[5] V odbornej literatúre sa tiež objavil predpoklad, že kláštor vznikol ako dôsledok trestu Kokoša z Lomnice (niekedy uvádzaného ako Gallus, alebo s nesprávnym prímenom Berzeviczi), ktorý mal, okrem iného, založiť šesť kláštorov.[6] V poslednej dobe sa objavili aj chybné informácie, že kláštor už existoval pred rokom 1272,[7] resp. v roku 1284.[8] Prvý dátum vyplýva z nesprávne datovaného súpisu františkánskych kláštorov (vznikol až okolo roku 1350) a druhý časový údaj vznikol z chybnej interpretácie výpovede brata Urbana zachytenej v tzv. Levočskom rotule.[5]
Prvá hodnoverná písomná zmienka o kláštore minoritov v Levoči pochádza z roku 1332.[5]
Kostol s kláštorom slúžil minoritom, ktorí sa podľa zvyklostí usadzovali vo vzdialenejších kútoch mesta, aby mohli pôsobiť hlavne v prostredí mestskej chudoby. Rehoľa ho po nástupe reformácie v Levoči v roku 1544 opustila a kláštor prevzali evanjelici. [6]… pokračuj na wiki
Bezhlavý mních strážca.
Legenda hovorí, že v noci, v okolí kostola počuť občas šuchot kožených sandálov zahaleného mnícha bez hlavy, ktorého duch ešte stále stráži miesto, kde voľakedy stála stará studňa, dôležitá pre Levočanov. Nejde však tak úplne o legendu. Jeho telo, oddelené od hlavy sa našlo pri archeologických nálezoch v niekdajšom kláštore.
.
V časej našej návštevy bol kostol náhodou otvorený, avšak pravdepodobne je to len počas slúženia bohoslužieb a po nich. Odporúčame preto pre prípadnú návštevu kostola a rajského dvora kontaktovať farský úrad RKC v Levoči.
Email: rkc@levoca.sk, Email: levoca@minoriti.sk Telefón: +421 53 451 23 47, +421 53 451 37 75, + 421 53 451 45 70
Okolnosti založenia kláštora nepoznáme. Podľa Lányiho kroniky pochádzajúcej zo začiatku 19. storočia mal minoritský konvent sv. Ladislava v Levoči založiť v roku 1308 gróf Ladislav Dank.[4] Zdroj, z ktorého Lányi čerpal svoje informácie nepoznáme. Navyše v dobových prameňoch sa takáto postava neobjavuje.[5] V odbornej literatúre sa tiež objavil predpoklad, že kláštor vznikol ako dôsledok trestu Kokoša z Lomnice (niekedy uvádzaného ako Gallus, alebo s nesprávnym prímenom Berzeviczi), ktorý mal, okrem iného, založiť šesť kláštorov.[6] V poslednej dobe sa objavili aj chybné informácie, že kláštor už existoval pred rokom 1272,[7] resp. v roku 1284.[8] Prvý dátum vyplýva z nesprávne datovaného súpisu františkánskych kláštorov (vznikol až okolo roku 1350) a druhý časový údaj vznikol z chybnej interpretácie výpovede brata Urbana zachytenej v tzv. Levočskom rotule.[5]
Prvá hodnoverná písomná zmienka o kláštore minoritov v Levoči pochádza z roku 1332.[5]
Kostol s kláštorom slúžil minoritom, ktorí sa podľa zvyklostí usadzovali vo vzdialenejších kútoch mesta, aby mohli pôsobiť hlavne v prostredí mestskej chudoby. Rehoľa ho po nástupe reformácie v Levoči v roku 1544 opustila a kláštor prevzali evanjelici. [6]… pokračuj na wiki
Bezhlavý mních strážca.
Legenda hovorí, že v noci, v okolí kostola počuť občas šuchot kožených sandálov zahaleného mnícha bez hlavy, ktorého duch ešte stále stráži miesto, kde voľakedy stála stará studňa, dôležitá pre Levočanov. Nejde však tak úplne o legendu. Jeho telo, oddelené od hlavy sa našlo pri archeologických nálezoch v niekdajšom kláštore.
Nateraz uzavretý
Jeden z najkrajších barokových kaštieľov na Slovensku a v rámci regiónu Spiša patriaci v dobách minulých rodine Csákyovcov. Reprezentatívny, veľkolepý, obklopený rozsiahlym anglickým parkom. O to prekvapivejší bol jedno nedávny osud reedukačného centra mládeže a po ňom hroziace uzatvorenie a ponechanie zubu času. No zdá sa, že po nedávnych plánoch nového majiteľa sa blýska aj pre tento spišský skvost na lepšie časy. Nateraz je verejnosti neprístupný no jeho veľmi pekný park je pre verejnosť otvorený.
Deti vítanéVstupné neplatíteVstúpte kedy chcete
Nachádza sa neďaleko Levoče a predstavuje snáď jedinú možnosť na pohodlný prístup k vode a ochladenie sa v letných horúčavách. To neznamená, že ide o osamotené a pusté miesto. Naopak, vybavenie je štandardné pre všetky podobné vodné nádrže a zahŕňa požičovne člnov a miesta umožňujúce športové vyžitie.
Deti vítanéBez bariérVstupné neplatíteObmedzené otváracími hodinamiKontakty pre vstup
Kostol Sv. Šimona a Júdu v Spišskom Hrhove zdobia dva unikáty. Kým vnútrajšok tohto inak stredovekého kostola je poznačený barokovou výzdobou jeho veža sa už zďaleka „hlási“ pre Spiš typickou renesančnou atikou. A druhým unikátom je jeho sto rokov trvajúce historické využitie striedavo pre katolíkov a pre evanjelikov čo je pre Spiš poznačený rovnako dlhou storočnou vojnou medzi Kežmarkom a Levočou zjavne neobvyklé. Nutno dodať, že najvýznamnejšou pamiatkou okrem jeho vnútornej výzdoby je monštrancia vystavená v jeho vnútri pochádzajúca z obdobia baroka.
Tento 40 m dlhý most sa nachádza pri vyústení tzv. „starej hrhovskej cesty na ulici Osloboditeľov. Má pomerne dlhú históriu ako mosta spojnice Levoče a Kapituly už za čias renesancie. Finálnu podobu však získal v roku 1805 a dodnes slúži svojmu účelu a to dokonca aj pre ťažšie vozidlá čo len dosvedčuje majstrovstvo stredovekých staviteľov.