Revealing the future hotspot of Europe
RUŽOMBEROK
Ohodnoťte:
RUŽOMBEROK
Ohodnoťte:
Druhé najväčšie mesto Liptova a akási vstupná brána do tohto regiónu úžasných prírodných scenérií a mnohých historických pokladov. Ružomberok však nie je tým mestom, ktoré by vás na prvý pohľad ohúrilo.
Z cesty, ktorú cez víkendy zaplavia tisícky turistov len prechádzajúcich Ružomberok a smerujúcich na východ za krásami Tatier a Spiša vidno len malú časť historického centra, kostol a zástavbu z minulého režimu. Naviac vás v tomto meste uvíta aj vyprevádza továreň na výrobu papiera a celulózy, ktorej dymiace komíny (a kedysi aj príznačný zápach) vidieť zďaleka.
Dojem je však lepší, keď na túto priemyselnú masku mesta nepristanete a do jeho centra aj zavítate. Mesto je upravené a čisté a napriek určitému architektonickému chaosu so stopami pôsobenia zásahov z čias komunistického režimu má pomerne rozsiahlu, pamiatkovo cennú zástavbu z éry prvej Československej republiky a Slovenského štátu, ktorá je tu pravdepodobne najvýraznejšia v rámci Liptova.
To ale zďaleka nie je všetko čo by ste tu našli. To koniec koncov pri meste umiestnenom na okraji masívov Veľkej Fatry a nábreží Váhu ani nie je možné. Už len jeho zákutia pri rieke Váh a v lesoch a na lúkach nad mestom sú veľmi pekné a pastvou pre oko.
No ak nehľadáte len prírodné zákutia, ale potrpíte si aj na ponuke kultúry možno budete prekvapení, že najväčšie lákadlo Ružomberka sa nenachádza ani v jeho centre (teda ak pominieme nesmierne zaujímavú Galériu Ľudovíta Fullu) ani v jeho širšom okolí. Aby ste toto miesto objavili musíte buď sadnúť do auta a prejsť niekoľko kilometrov za mesto, alebo sa vydať čarokrásnou trasou horskými lúkami a hlbokými lesmi začínajúcimi sa hneď za mestom a poturistikovať si tak skoro dve hodinky.
Odmena je však sladká (a cez týždeň dokonca aj „osamelá“) a je ňou Vlkolínec. „Mestská“ časť Ružomberka a dedina, ktorú netreba zvlášť predstavovať.
Aj Ružomberok ako liptovské mesto s významným židovským zastúpením v ešte nedávnej minulosti má svoju synagógu. Je menšia ako jej mikulášska „suseda“ avšak postavená v novorománskom maurskom slohu s peknou výzdobou vo vnútri. Dnes slúži hlavne kultúrnym účelom a individuálnym návštevníkom.
Najvýznamnejšia sakrálna pamiatka v meste. Je viditeľná už zďaleka, keďže stojí na menšom kopci súčasťou, ktorého je aj zaujímavé mauzóleum Andreja Hlinku paradoxne však bez jeho ostatkov. Tie sú dnes na neznámom mieste. Kostol samotný si prešiel prestavbami od gotickej, renesančnej až po barokovú a na umiestnenie v centre mesta pôsobí skôr malebne až rustikálne. Určite vás však zaujme fakt, že okenné vitráže jeho južnej lode sú dielom práve od majstra Fullu.
Nachádza sa na najkrajšom ružomberskom námestí, ktorému okrem rozľahlého parku a gymnázia dominuje aj jezuitský – netradične empírový kostol Povýšenia Sv. Kríža a barokové piaristické centrum, čo by najväčšia historická budova v meste. Samotné gymnázium má v zozname študentov aj také osobnosti akými boli Vavro Šrobár či Anton Bernolák. Dnes je súčasťou ružomberskej Katolíckej univerzity.
Jeho história nesiaha do veľmi dávnych čias, radí sa však k najzaujímavejším na Liptove. Možno práve preto, že je postavený v štýle monderny s prvkami tvz. rondokubizmu, ktorý dominuje aj jeho vnútrajšku. Tam okrem iného nájdete aj oltárny obraz Krista žehnajúceho kalich od známeho maliara Petra Michala Bohúňa.
Na Slovensku len ťažko nájdete tak fantasticky kompaktne zachované pôvodné obydlia obyvateľov horských oblastí aké má práve Vlkolínec. V tejto dedine strieda jeden drevený domček s malebným dvorom ako z rozprávky ďalší a na maličkom námestíčku so zvoničkou a starodávnou studňou uprostred dediny akoby sa zastavil čas.
Nie je to len jej vnútrajšok, ale aj jej bizarný a veľmi príťažlivý exteriér čo robí túto galériu v Ružomberku turistickým a umeleckým cieľom v centre mesta číslo jeden. Ak by ste však hádali, že je to pre jej okázalý historický zovňajšok mýlili by ste sa.
Zbierky kultúrneho aj prírodného charakteru pochádzajúce z Liptova sú rozdelené prevažne medzi Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši a Liptovské múzeum, ktoré je najväčším múzeom tohto horského regiónu a bolo založené už v roku 1912 Liptovskou muzeálnou spoločnosťou čo bola skupina nadšencov hromadiaca zbierky pochádzajúce z Liptova.
Jeho rozloha nie je ani zďaleka tak veľká ani zbierky tak rozsiahle ako v prípade Liptovského múzea. Jedinečné je však svojím zameraním. Nájdete tu však všetko čo ku skautingu patrí a umožňuje pochopiť jeho historické korene, vývoj aj súčasnosť.
Ružomberok zastupujú predovšetkým budovy z čias medzivojnových. Radnica je však jednoznačne najkrajšia stavba v meste postavená v dobách monarchie. V minulosti slúžila aj ako vcelku okázalá rímskokatolícka fara. Dnes však opäť patrí radným mesta. Preto turistom ani nie je voľne prístupná.
Nachádza sa na najkrajšom ružomberskom námestí, ktorému okrem rozľahlého parku a gymnázia dominuje aj jezuitský – netradične empírový kostol Povýšenia Sv. Kríža a barokové piaristické centrum, čo by najväčšia historická budova v meste. Samotné gymnázium má v zozname študentov aj také osobnosti akými boli Vavro Šrobár či Anton Bernolák. Dnes je súčasťou ružomberskej Katolíckej univerzity. Preto je prístupná len študentom a nie turistickej verejnosti.
Na Slovensku niet krajšej a významnejšej kalvárie ako je tá v Banskej Štiavnici. Svojím umiestnením aj bohatosťou umeleckého stvárnenia jej patrí jednoznačné prvé miesto. To druhé však už od čias Uhorska (a platí to aj dodnes) patrí kalvárii v Prešove.
Je dielom architekta Viliam Glasz zo Segedínu. Nevedno či inšpiráciu čerpal z vodárenskej veže v tomto juhomaďarskom meste, každopádne jeho veža dnes slúži inému účelu na aký bola pôvodne postavená. Ako zaujímavý výhliadkový bod Prešova, z ktorého za pekného počasia uvidíte Tatry. Po prekonaní cca. 135 schodov sa Vám tiež otvorí veľmi pekný výhľady na historické dominanty Prešova.
Nachádza sa na vrchu Furča a jeho umiestnenie nie je náhodné. Práve na tomto vrchu sa totiž odohrala jedna z najväčších bitiek krvavo potlačeného povstania roľníkov z roku 1831, ktoré pri počte 45 000 rebelujúcich poddaných patrí medzi najväčšia povstanie nižšej vrstvy v Uhorsku vôbec. Malo však svoj zmysel. Panstvo si uvedomilo zastaranosť pôvodného poddanstva a schválilo pre sedliakov určité práva.
Na pol dňa
Info o meste
Vedeli ste?
.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupoviLadomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome 15.a 16. storočia reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy.
Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom... pokračuj na wiki
S históriou Bratislavy je neodmysliteľné spätá aj postava rabína, Chatáma Sófera, vlastným menom Moše Schreiber, ktorý patril medzi najvýznamnejších rabínov celej židovskej histórie. Po usadení sa v Bratislave založil tzv. ješivu, vysoké náboženské učilište, kde vychoval stovky rabínov a pôsobil ako významná náboženská autorita pre rabínov z celej Európy. Jeho hrob je umiestnený za električkovým tunelom pod hradom bol počas minulého režimu zanedbaný a odsúdený na zánik. Povráva sa, že komunistická vláda súhlasila s uzavretím jeho mauzólea betónovými blokmi čim sa zabránilo jeho zničeniu za údajne veľmi vysokú finančnú kompenzáciu. Po páde komunistického režimu bolo mauzóleum zrekonštruované a dnes sa radí medzi najvýznamnejšie a najposvätnejšie miesta judaizmu navštevované príslušníkmi židovského národa z celého sveta. Návštevu tohto významného miesta je možné uskutočniť súhlase bratislavskej židovskej náboženskej obce na tejto stránke.
Na skok
Nájdete tu jediný obraz obeseného Judáša na Slovensku, mali sa tu zjavovať duchovia a diať sa tajomné veci a aby toho nebolo málo kostol mal patriť templárom a pod ním má byť pochovaný templarský majster Johannes Gottfried von Herberstein. Nech už sú tieto legendy pravdivé alebo nie nemožno sa čudovať, že tento kostol stál za ich zrodom. Už zvonka pôsobí opustený uprostred šírich polí obohnaný múrom akýmsi zvláštnym podmanivým pocitom tajomna a to ešte neviete aký nádherný svet fresiek nevyčísliteľnej hodnoty skrýva vo vnútri.
Kým v Ludrovej má byť templársky majster Johannes Gottfried von Herberstein pochovaný na tomto mieste zas mal byť zavraždený. Presnejšie na kopci blízko kostola. To však samozrejme nie je hlavným lákadlom tohto kostola s nádhernou polohou na vysokom kopci v náručí hôr. Sú ním jedinečné fresky z dôb románsko-gotických, v ktorých bol tento kostol postavený.
Kostol síce pochádza z dôb novogotických ale skôr ako jeho umelecká hodnota zaujme predovšetkým príbeh, ktorý sa k nemu viaže. A ten je krvavý. Súvisí totiž s neslávne známou Černovskou tragédiou, dňom, kedy žandári na príkaz biskupa zastrelili 15 ľudí a ďalších niekoľko desiatok odhodlaných brániť vysviacku kostola Andrejom Hlinkom zranili. Spomeňte si na to, keď navštívite kostol oproti cintorínu, kde je umiestnený pomník černovským obetiam.
Dajte si pozor kadiaľ do nej vchádzate. Mohli by ste zablúdiť. Liskovská jaskyňa je totiž svojim spôsobom prírodný unikát. V dĺžke až 4200 metrov (najväčšej na Slovensku) sa rozkladá tajomné podzemné bludisko v hneď niekoľkých úrovniach. Nuž a v tomto bludisku tu v minulosti uskutočnili archeologický objav veľmi veľkej hodnoty. Ide o medenú sošku býčieho dvojzáprahu zo 4 storočia pred Kristom čo na Slovensku asi nemá obdobu.
Preslávil sa najväčšou stredovekou maľbou zobrazujúcou Sv. Petra a Pavla no aj freskou Panny Márie Ochrankyne, ktorú ste mohli vidieť na bývalej tisíckorunáčke. Okrem toho však zaujme aj veľmi pekným zovňajškom a opevnením zo 14. storočia.
Tento kostol je výnimočný tak svojou polohou, ktorá poskytuje nádherné výhľady na Západné Tatry ako aj modernou architektúrou, ktorá prekonáva všetky stereotypy a necháva sa len voľne inšpirovať krásou nenúteného umenia. Vnútri tak môžete nájsť niečo čo má podobu gréckeho chrámu v chráme s ukrižovaným Kristom či ostatné voľné diela od umelcov z piatich krajín. Nuž a kostol dvoch sŕdc lebo práve nález dvoch kamenných sŕdc na tomto mieste odštartoval jeho stavbu.
Môžete sa tu vyštverať na obriu stoličku, pozrieť si svet cez obrie okuliare a ďalekohľad či zaobedovať si na obrom stole. Stačí sa vydať do Čutkova, hneď za brány Ružomberka, kde na pomedzí vstupu do Veľkej Fatry stojí Čutkovo. Mimo iné tam nájdete nie len krásne jazero, množstvo atrakcií pre najmenších, ale aj slávnu obriu cestu vedúcu do ďalšej nádhernej doliny Hrabovo.
O histórii hradu Beckov sa samozrejme veľa dozviete na hrade samotnom. Ak však chcete vedieť viac o jeho tajomnom zakladateľovi bájnom Ctiborovi určite navštívte expozíciu múzea v bývalej kúrii Ambrovcov zo 17. storočia, ktorá je postavená prakticky pod hradom.
Zostaň v okolí
Zostaň v kontakte
Aj Ružomberok ako liptovské mesto s významným židovským zastúpením v ešte nedávnej minulosti má svoju synagógu. Je menšia ako jej mikulášska „suseda“ avšak postavená v novorománskom maurskom slohu s peknou výzdobou vo vnútri. Dnes slúži hlavne kultúrnym účelom a individuálnym návštevníkom.
Najvýznamnejšia sakrálna pamiatka v meste. Je viditeľná už zďaleka, keďže stojí na menšom kopci súčasťou, ktorého je aj zaujímavé mauzóleum Andreja Hlinku paradoxne však bez jeho ostatkov. Tie sú dnes na neznámom mieste. Kostol samotný si prešiel prestavbami od gotickej, renesančnej až po barokovú a na umiestnenie v centre mesta pôsobí skôr malebne až rustikálne. Určite vás však zaujme fakt, že okenné vitráže jeho južnej lode sú dielom práve od majstra Fullu.
Nachádza sa na najkrajšom ružomberskom námestí, ktorému okrem rozľahlého parku a gymnázia dominuje aj jezuitský – netradične empírový kostol Povýšenia Sv. Kríža a barokové piaristické centrum, čo by najväčšia historická budova v meste. Samotné gymnázium má v zozname študentov aj také osobnosti akými boli Vavro Šrobár či Anton Bernolák. Dnes je súčasťou ružomberskej Katolíckej univerzity.
Jeho história nesiaha do veľmi dávnych čias, radí sa však k najzaujímavejším na Liptove. Možno práve preto, že je postavený v štýle monderny s prvkami tvz. rondokubizmu, ktorý dominuje aj jeho vnútrajšku. Tam okrem iného nájdete aj oltárny obraz Krista žehnajúceho kalich od známeho maliara Petra Michala Bohúňa.
Na Liptove by ste kalvárie hľadali márne. V regióne s prudko vystupujúcimi svahmi hôr to koniec koncov ani nebolo dobre možné postaviť.
Výnimkou je však tá ružomberská. Jej zastavenia vybudované na okraji hôr Veľkej Fatry vás zavedú k veľmi pekným výhľadom na mesto a okolie a tiež sú východiskovým bodom nie veľmi náročnej dvojhodinovej prechádzky za krásami Vlkolínca.
Ikonický vrch nad mestom a zároveň veľmi známe lyžiarske stredisko s nádhernými výhľadmi od Veľkej Fatry až po Vysoké Tatry s Nízkymi Tatrami, ktoré tú máte doslova ako na dlani. Za takýmito nádhernými výhľadmi si dokonca nemusíte na tento vrch ani vyšlapať. Keďže sa jedná o lyžiarske stredisko odvezie vás sem pohodlne aj lanovka, na ktorej údolnú stanicu sa dostanete pohodlne cestou od kalvárskeho kostola Povýšenia sv. Kríža.
Na Slovensku len ťažko nájdete tak fantasticky kompaktne zachované pôvodné obydlia obyvateľov horských oblastí aké má práve Vlkolínec. V tejto dedine strieda jeden drevený domček s malebným dvorom ako z rozprávky ďalší a na maličkom námestíčku so zvoničkou a starodávnou studňou uprostred dediny akoby sa zastavil čas.
Nie je to len jej vnútrajšok, ale aj jej bizarný a veľmi príťažlivý exteriér čo robí túto galériu v Ružomberku turistickým a umeleckým cieľom v centre mesta číslo jeden. Ak by ste však hádali, že je to pre jej okázalý historický zovňajšok mýlili by ste sa.
Zbierky kultúrneho aj prírodného charakteru pochádzajúce z Liptova sú rozdelené prevažne medzi Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši a Liptovské múzeum, ktoré je najväčším múzeom tohto horského regiónu a bolo založené už v roku 1912 Liptovskou muzeálnou spoločnosťou čo bola skupina nadšencov hromadiaca zbierky pochádzajúce z Liptova.
Jeho rozloha nie je ani zďaleka tak veľká ani zbierky tak rozsiahle ako v prípade Liptovského múzea. Jedinečné je však svojím zameraním. Nájdete tu však všetko čo ku skautingu patrí a umožňuje pochopiť jeho historické korene, vývoj aj súčasnosť.
Ružomberok zastupujú predovšetkým budovy z čias medzivojnových. Radnica je však jednoznačne najkrajšia stavba v meste postavená v dobách monarchie. V minulosti slúžila aj ako vcelku okázalá rímskokatolícka fara. Dnes však opäť patrí radným mesta. Preto turistom ani nie je voľne prístupná.
Nachádza sa na najkrajšom ružomberskom námestí, ktorému okrem rozľahlého parku a gymnázia dominuje aj jezuitský – netradične empírový kostol Povýšenia Sv. Kríža a barokové piaristické centrum, čo by najväčšia historická budova v meste. Samotné gymnázium má v zozname študentov aj také osobnosti akými boli Vavro Šrobár či Anton Bernolák. Dnes je súčasťou ružomberskej Katolíckej univerzity. Preto je prístupná len študentom a nie turistickej verejnosti.