PREŠOV


Ohodnoťte:

[yasr_visitor_votes size=“medium“]

 

PREŠOV


 

Ohodnoťte:[yasr_visitor_votes size=“medium“]

Pravidelne „obsadzuje“ priečky tretieho alebo štvrtého najväčšieho mesta na Slovensku. Jeho centrum však nie je také pompézne a veľkolepé aké by ste od mesta tejto veľkosti očakávali. To však neznamená, že nemá čo ponúknuť. Práve naopak. Ak sa zaujímate o históriu miest, spätný pohľad do minulosti vás v prípade Prešova možno až prekvapí. Mesto totiž stálo na počiatku vzniku a existencie významných vzdelávacích ustanovizní, hostilo významné osobnosti či bolo svedkom významných historických miľníkov či už s pozitívnymi alebo negatívnymi dopadmi.

A to formovalo aj jeho historickú tvár, ktorá sa odrazila na množstve zaujímavých historických stavieb svetských, cirkevných a dokonca aj technických. Naviac je mesto akými mestom malieb a galérii. Možno ich tu totiž napočítať až štyri. A napokon…Ste na Šariši, kde Slováci tvorili len jednu z viacerých etnických skupín. A tak máte v Prešove možnosť navštíviť až päť cirkevných pamiatok rôznych náboženstiev.

Na prvý pohľad sa vám síce môže zdať, že Prešovské zaujímavosti si obídete za 3 hodinky. Pravda je však taká, že na to budete potrebovať celý jeden deň.

Jednoznačne najvýznamnejšia dominanta Prešova, ktorej štíhla gotická veža je viditeľná už zďaleka a tvorí hlavný symbol tejto východoslovenskej metropoly. Podobne ako Košická katedrála aj Prešovská tvorí centrum podlhovastého námestia, kde sa koncentrujú najvýznamnejšie pamiatky mesta.

Viac info

Na Slovensku snáď neexistuje krajší a honosnejší chrám gréckokatolíckej cirkvi ako je ten Prešovský. Nenadarmo je aj sídlom jedinej eparchie, čo by biskupstva gréckokatolíckej cirkvi. Navonok síce nepôsobí až tak dominantne ako jeho katolícky náprotivok v strede námestia, no o to krajší a honosnejší interiér má.

Viac info

Zvonka vcelku jednoducho až fádne pôsobiaca stavba ukrýva vo vnútri skutočne prepychovo vyzdobený interiér v neorománsko-maurskom štýle radiaci sa popri synagóge v Liptovskom Mikuláši k tomu najkrajšíemu, čo možno v rámci židovskej náboženskej obce na Slovensku nájsť.

Viac info

Pri návšteve Prešova nemožno vynechať jeho evanjelický kostol Sv. Trojice, ktorý bol dokonca postavený ako jeden z mála priamo v období reformácie. Ako taký mal presne spĺňať predstavy evanjelickej cirkvi o strohej výzdobe. V priebehu svojej histórie však často menil majiteľov a tak na ňom tvár zachovali aj katolíci. Nemožno opomenúť fakt, že práve pod ním sa nachádza krypta s telami 24 obetí pamätajúca na časy mimoriadne krutých jatiek generála Caraffu, ktoré Prešov neslávne preslávili.


Najvýznamnejší a najväčší chrám pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktorý vás v tomto meste náboženského mixu prenesie architektúrou do cárskeho Ruska. Jeho názov nie je náhodný. Vo svojom vnútri totiž ukrýva ostatky svätca, po ktorom nesie meno. Popri ňom sú to však aj ostatky Sv. Mikuláša, ktorého uctievajú cirkvi oboch východných obradov na Slovensku.


Za nádherou a veľkoleposťou tohto pôvodne karmelitánskeho kostola stojí príbeh bohatého mešťana baróna Klobušického, ktorý na poľovačke postretol bociana a ten ho zvýšky obdaroval veľkým množstvom zlata. Pobožný barón Klobušícký to pochopil ako Božie znamenie a za štedrosť sa oplatil štedrosťou v podobe donácií pri prestavbe pôvodne gotického kostola. Štedro mala prispieť aj barónka Šošová. Či z rovnakého dôvodu nevedno. A tak má tento chrám jeden vskutku unikát. Na jednom z oltárov kostola sa totiž nachádza práve bocian ako pripomienka zázraku.


Keď sa Žigmund Rákoczi rozhodol postaviť si svoj palác v centre Prešova chcel, aby bol tento palác výnimočný svojím architektonickým stvárnením aj bohatosťou zdobenia. Možno konštatovať, že tento jeho zámer bol naplnený.

Viac info

Solivar je akýmsi mestom v meste. Nenachádza sa totiž ani blízko centra Prešova ale ani pri jeho okrajoch. Dôvod jeho polohy je jednoduchý a predurčuje aj jeho výnimočné postavenie medzi mestami zriadenými za podobným účelom. Ide o miesto, kde sa kedysi a to dokonca aj v nie veľmi dávnych dobách ťažila a varila soľ zo soľanky

Viac info

Dva výstavné priestory v dvoch historických domoch Šarišskej galérie kombinujú diela so širokým historickým rozsahom od 15. storočia až po dnešok. Všetko dopĺňa rozsiahla zbierka ikon na čele s tou, ktorá sa radí medzi najvzácnejšie na Slovensku: Ikony Sv. Michala Archanjela, ktorej pôvod siaha až do 16. storočia.

Veľmi pekná svetská gotická stavba a zároveň spomienka na temné obdobie príchodu cisárskeho generála Caraffu. V čase prešovských jatiek, ktoré nevykonával nik iný ako generál samotný slúžili jej podzemné priestory ako mučiareň. Na tieto temné časy sa zabudlo a dnes je jej využitie oveľa humánnejšie. Sídli tu totiž svojím zameraním veľmi zaujímavá Galéria PKO.

Nenápadný bočný vchod do podzemia Starej Radnice vás dovedie do sveta, ktorý milovník vína musí rozhodne navštíviť. Nájdete v ňom vyše 2000 druhov vín z celého sveta. Samozrejmosťou sú vína zo všetkých slovenských vinohradníckych oblastí. Doplnkom sú aj exponáty predstavujúce nástroje použivané na výrobu vína. Pritom všetkom čo tento lahodný mok ponúka by asi len málokto hádal, že vínne pivnice slúžili pôvodne ako mučiareň.


Popri múzeu vo Svidníku a v Bardejovských kúpeľoch je ďaľším, ktoré sa zameriava na expozície týkajúce sa dejín a kultúrneho vývoja tohto do dnešných významného etnika na Slovensku.


Ďalšia z množstva prešovských galérii. Táto sa zameriava, ako už názov napovedá na kreatívny moderný dizajn a architektúru. A okrem výstav organizuje ako workshopy a školenia.


Ďalšia z galérii v „meste výtvarných diel“. Je zameraná na prezentáciu diel súčasných výtvarných umelcov zo Šariša, avšak zahŕňa aj expozície umelcov z iných štátov Európy. Okrem toho je miestom, kde sa pravidelne konajú umelecké workshopy s aj medzinárodným presahom.


Vhodné na návštevu aj pre deti a žiakov. Uskutočňuje pozorovanie oblohy a umožňuje poznávať vesmír pomocou ďalekohľadov. Môžete v ňom navštíviť hviezdnu sálu s projekciou nočnej oblohy. A v neposlednom rade organizuje tematické audio-vizuálne programy a výstavy.



Z pôvodného nápadu založiť vyššiu evanjelickú školu ako protiváhu katolíckej univerzite v Trnave mohla vzniknúť univerzita a centrum vzdelanosti evanjelických veriacich. Jej vzniku však zabránilo sprisahanie Vešeléniho a budovu získali jezuiti. Avšak aj tak nešlo o žiadnu bezvýznamnú školu regionálneho významu čo konieckoncov podčiarkujú jej študenti. Študovali tu totiž osobnosti takých pre Slovákov zvučných mien ako Hviezdoslav, Janko Jesenský, Jonáš Záborský či Michal Miloslav Hodža. Podobne významnou v rámci Uhorska bola už len škola Evanjelického lýcea v Bratislave. V roku 1908 bol na severozápadnom nároží Kolégia postavený pomník obetiam Caraffovho krvavého súdu z roku 1687 spolu s pamätnou tabuľou s menami popravených. Dnes budova slúži biskupskému úradu evanjelickej cirkvi.

Nádherný rokokovo-klasicistický palác postavený za čias Márie Terézie za vlády, ktorej bolo sídlo Šarišskej župy presídlené zo Šarišského hradu do Prešova. Prešov sa od tej doby stal nielen sídlom župy, ale aj jej administratívnym centrom. Palác bol sídlom župy ešte aj kratšie obdobie za trvania vojnového Slovenského štátu, kedy odtiaľto župani spravovali Šarišsko-Zemplínsku župu.

Jedna z najkrajších budov v meste, ktorá slúži svojmu účelu do dnešných dní. Pôvodne to však bola mestská vináreň, ktorá po početných prestavbách nakoniec dostala barokovú palácovú podobu. Jej prízemie si však čiastočne zachovalo gotický charakter. Za zmienku stojí, že práve z jej balkóna vyhlásili maďarskí komunisti Slovenskú republiku rád.

Pôvodne súbor reprezentatívnych stavieb slúžiaci ako vskutku luxusný hostinec (publicum diversorium) s menami hostí ako generál Kutuzov, Suvorov, Jozef Miroslav Hurban či Ľudovít Štúr, ktorí sem prišli predniesť plamennú reč k slovenským dobrovoľníkom v cisárskej armáde. Neskôr využívaný skôr na účely kultúrne ako reduta, divadlo. Dnes slúži ako prešovské PKO so skutočne nádherným interiérom.


Stredoveká stavba, ktorá bola pôvodne súčasťou mestského opevnenia, no ešte za čias stredoveku bola prebudovaná na vodnú vežu. V jej podzemí bolo umiestnené vodné koleso, poháňané konskou silou. Jeho dve ramená, striedavo zdvíhajúce piesty v drevených rúrach, sústavne prečerpávali vodu až do zbernej nádrže pod strechou vo výške viac ako 10 m. Odtiaľ voda samospádom pokračovala dreveným potrubím do kamenných nádrží pozdĺž Hlavnej ulice. V súčasnosti prebieha jeho rekonštrukcia, po ktorej sa má stať múzeom.

Po postavení kolégia jej význam upadol. No predtým bola centrom vzdelanosti a jej absolventi neskôr pokračovali aj na univerzitách v Krakove, Viedni či Padove, čo svedčí o jej vysokej úrovni. Dnes je sídlom knižnice.

Honosné sídlo bohatej rodiny Klobušických, ktorého priečelie zdobia nádherné šťuky. Bol miestom návštev významných osobností ako Ján Amos Komenský či dokonca jeho cisárskeho veličenstva Jozefa II. Dnes slúži ako budova krajského súdu.

Majestátne barokové súsošie nepoškvrnenej Panny Márie od Košického sochára Jozefa Hartmanna. Do dejín miesto umiestnenia súsošia vošlo predovšetkým ako miesto menšej Prešovskej "Bartolomejskej noci". Hanebne a kruto tu totiž popravili 24 evanjelických predstaviteľov počas tzv. Prešovských jatiek. Súsošie bolo inštalované až neskôr. Zlé jazyky tvrdia, že tak bolo učinené, aby sa na strašné udalosti zabudlo.

V 15. storočí bola súčasťou mestského opevnenia, za ktorým sa začínala vodná priekopa. Neskôr bola dokonca prebudovaná na mohutný delostrelecký bastión. S rozširovaním mesta za hradby však jej význam upadal a tak skončila ako časť novopostavenej nemocnice. Dnes slúži ako vstupná brána do historického centra, kde návštevníkov víta podobizeň Sv. Floriána od prešovského rodáka Maxa Kurtha.

Nemožno si ju nevšimnúť. Aj pre svoju neveľkú rozlohu dominuje širokému okoliu za čo vďačí práve netradičnému námetu boha morí s trojzubcom. Traduje sa, že jej stavbu zrealizoval a finančne zabezpečil vďačný židovský obchodník Marek Holländer a slúžila ako jedna z desiatich cisterien pitnej vody.

Na Slovensku niet krajšej a významnejšej kalvárie ako je tá v Banskej Štiavnici. Svojím umiestnením aj bohatosťou umeleckého stvárnenia jej patrí jednoznačné prvé miesto. To druhé však už od čias Uhorska (a platí to aj dodnes) patrí kalvárii v Prešove.

Viac info

Je dielom architekta Viliam Glasz zo Segedínu. Nevedno či inšpiráciu čerpal z vodárenskej veže v tomto juhomaďarskom meste, každopádne jeho veža dnes slúži inému účelu na aký bola pôvodne postavená. Ako zaujímavý výhliadkový bod Prešova, z ktorého za pekného počasia uvidíte Tatry. Po prekonaní cca. 135 schodov sa Vám tiež otvorí veľmi pekný výhľady na historické dominanty Prešova.

Nachádza sa na vrchu Furča a jeho umiestnenie nie je náhodné. Práve na tomto vrchu sa totiž odohrala jedna z najväčších bitiek krvavo potlačeného povstania roľníkov z roku 1831, ktoré pri počte 45 000 rebelujúcich poddaných patrí medzi najväčšia povstanie nižšej vrstvy v Uhorsku vôbec. Malo však svoj zmysel. Panstvo si uvedomilo zastaranosť pôvodného poddanstva a schválilo pre sedliakov určité práva.

 

 

 Na celý  deň

 Info  o meste

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.

Vedeli ste?

.

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.

Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupoviLadomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome 15.a 16. storočia reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy.

Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom... pokračuj na wiki

S históriou Bratislavy je neodmysliteľné spätá aj postava rabína, Chatáma Sófera, vlastným menom Moše Schreiber, ktorý patril medzi najvýznamnejších rabínov celej židovskej histórie.  Po usadení sa v Bratislave založil tzv. ješivu, vysoké náboženské učilište, kde vychoval stovky rabínov a pôsobil ako významná náboženská autorita pre rabínov z celej Európy. Jeho hrob je umiestnený za električkovým tunelom pod hradom bol počas minulého režimu zanedbaný a odsúdený na zánik. Povráva sa, že komunistická vláda súhlasila s uzavretím jeho mauzólea betónovými blokmi čim sa zabránilo jeho zničeniu za údajne veľmi vysokú finančnú kompenzáciu. Po páde komunistického režimu bolo mauzóleum zrekonštruované a dnes sa radí medzi najvýznamnejšie a najposvätnejšie miesta judaizmu navštevované príslušníkmi židovského národa z celého sveta. Návštevu tohto významného miesta je možné uskutočniť súhlase bratislavskej židovskej náboženskej obce na tejto stránke.

 Na  skok

Pochádza zo 17. Storočia, má charakter pevnosti a predstavuje najvýznamnejšiu pamiatku obce Fintice neďaleko Prešova. V minulosti sa preslávil ako miesto, kde sa vďaka majiteľom rodu Dessewffy  vyučovala hudba a navštívil ho aj samotný maestro Beethoven.

Jeho slávna minulosť čo by hudobno-kultúrneho svätostánku je dnes uložená v archívoch Matice Slovenskej, no kaštieľ aj naďalej slúži ako múzeum a galéria. Tentokrát ľudovej umeleckej tvorby. Vedľa neho je zas zrekonštruovaná historická sýpka, ktorá taktiež slúži ako múzeum a galéria.

.


 

Tento nevysoký hrad nad obcou Podhradík neďaleko Prešova má zaujímavú a pohnutú históriu. Nesie totiž meno svojho majiteľa Františka Sebesiho, ktorý bol po ozbrojenom strete s prešovským richtárom a vojskami Prešova obesený a hrad Prešovčanmi zničený. Je škoda, že vtedajší Prešovčania sa rozhodli hrať vypáliť. Aj tak však stojí za návštevu kvôli nádherným výhľadom na Prešov a krajinu hradov, kde dominujú Šariš a Kapušiansky hrad.

 


Krásny renesančný kaštieľ zo 16. storočia stojaci uprostred obce Šariššké Michaľany neďaleko mesta Sabinov. Jeho vnútrajšok je bohatý na dekoratívne prvky, najviac zaujme baroková štuková výzdoba stropu v jednej z miestností. Ku kaštieľu patrí aj nádherná kaplnka so zaujímavou vnútornou výzdobou, ktorá slúži na cirkevné účely. V budove kaštieľa síce sídli obecný úrad, je však možné prehliadnuť si ju.

 


Niekdajší gréckokatolícky dnes rímskokatolícky kostolík Sv. Lukáša v Brežanoch z 18. Storočia sa pýši hneď niekoľkými unikátmi. Je totiž jediný v okolí Prešova a ak chcete vidieť viac drevených kostolíkov musíte zavítať do okolia Bardejova a predovšetkým Svidníka. Chýba mu tiež predsieň, má samostatne stojacu zvonicu a jeho vonkajšia bielo-tmavá pruhovaná kresba, ktorá je na Slovensku ojedinelá.

 

 


Výrazná a zďaleka viditeľná dominanta mestskej časti Prešova Nižná Šebastová v podobe komplexu historického kostola a kláštora rádu Františkánov. Jeho najznámejšou pamiatkou je obraz Matky Božej, ku ktorému dnes miestni veriaci organizujú každoročné púte. Jeho veža napriek historickému vzhľadu pochádza z 20. Storočia a bola vybudovaná z milodarov veriacich.

 

 


 Zostaň  v okolí

 Zostaň  v kontakte

Jednoznačne najvýznamnejšia dominanta Prešova, ktorej štíhla gotická veža je viditeľná už zďaleka a tvorí hlavný symbol tejto východoslovenskej metropoly. Podobne ako Košická katedrála aj Prešovská tvorí centrum podlhovastého námestia, kde sa koncentrujú najvýznamnejšie pamiatky mesta.

Viac info

Na Slovensku snáď neexistuje krajší a honosnejší chrám gréckokatolíckej cirkvi ako je ten Prešovský. Nenadarmo je aj sídlom jedinej eparchie, čo by biskupstva gréckokatolíckej cirkvi. Navonok síce nepôsobí až tak dominantne ako jeho katolícky náprotivok v strede námestia, no o to krajší a honosnejší interiér má.

Viac info

Zvonka vcelku jednoducho až fádne pôsobiaca stavba ukrýva vo vnútri skutočne prepychovo vyzdobený interiér v neorománsko-maurskom štýle radiaci sa popri synagóge v Liptovskom Mikuláši k tomu najkrajšíemu, čo možno v rámci židovskej náboženskej obce na Slovensku nájsť.

Viac info

Pri návšteve Prešova nemožno vynechať jeho evanjelický kostol Sv. Trojice, ktorý bol dokonca postavený ako jeden z mála priamo v období reformácie. Ako taký mal presne spĺňať predstavy evanjelickej cirkvi o strohej výzdobe. V priebehu svojej histórie však často menil majiteľov a tak na ňom tvár zachovali aj katolíci. Nemožno opomenúť fakt, že práve pod ním sa nachádza krypta s telami 24 obetí pamätajúca na časy mimoriadne krutých jatiek generála Caraffu, ktoré Prešov neslávne preslávili.


Najvýznamnejší a najväčší chrám pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktorý vás v tomto meste náboženského mixu prenesie architektúrou do cárskeho Ruska. Jeho názov nie je náhodný. Vo svojom vnútri totiž ukrýva ostatky svätca, po ktorom nesie meno. Popri ňom sú to však aj ostatky Sv. Mikuláša, ktorého uctievajú cirkvi oboch východných obradov na Slovensku.


Za nádherou a veľkoleposťou tohto pôvodne karmelitánskeho kostola stojí príbeh bohatého mešťana baróna Klobušického, ktorý na poľovačke postretol bociana a ten ho zvýšky obdaroval veľkým množstvom zlata. Pobožný barón Klobušícký to pochopil ako Božie znamenie a za štedrosť sa oplatil štedrosťou v podobe donácií pri prestavbe pôvodne gotického kostola. Štedro mala prispieť aj barónka Šošová. Či z rovnakého dôvodu nevedno. A tak má tento chrám jeden vskutku unikát. Na jednom z oltárov kostola sa totiž nachádza práve bocian ako pripomienka zázraku.


Na Slovensku niet krajšej a významnejšej kalvárie ako je tá v Banskej Štiavnici. Svojím umiestnením aj bohatosťou umeleckého stvárnenia jej patrí jednoznačné prvé miesto. To druhé však už od čias Uhorska (a platí to aj dodnes) patrí kalvárii v Prešove.

Viac info

Je dielom architekta Viliam Glasz zo Segedínu. Nevedno či inšpiráciu čerpal z vodárenskej veže v tomto juhomaďarskom meste, každopádne jeho veža dnes slúži inému účelu na aký bola pôvodne postavená. Ako zaujímavý výhliadkový bod Prešova, z ktorého za pekného počasia uvidíte Tatry. Po prekonaní cca. 135 schodov sa Vám tiež otvorí veľmi pekný výhľady na historické dominanty Prešova.

Nachádza sa na vrchu Furča a jeho umiestnenie nie je náhodné. Práve na tomto vrchu sa totiž odohrala jedna z najväčších bitiek krvavo potlačeného povstania roľníkov z roku 1831, ktoré pri počte 45 000 rebelujúcich poddaných patrí medzi najväčšia povstanie nižšej vrstvy v Uhorsku vôbec. Malo však svoj zmysel. Panstvo si uvedomilo zastaranosť pôvodného poddanstva a schválilo pre sedliakov určité práva.

Keď sa Žigmund Rákoczi rozhodol postaviť si svoj palác v centre Prešova chcel, aby bol tento palác výnimočný svojím architektonickým stvárnením aj bohatosťou zdobenia. Možno konštatovať, že tento jeho zámer bol naplnený.

Viac info

Solivar je akýmsi mestom v meste. Nenachádza sa totiž ani blízko centra Prešova ale ani pri jeho okrajoch. Dôvod jeho polohy je jednoduchý a predurčuje aj jeho výnimočné postavenie medzi mestami zriadenými za podobným účelom. Ide o miesto, kde sa kedysi a to dokonca aj v nie veľmi dávnych dobách ťažila a varila soľ zo soľanky

Viac info

Dva výstavné priestory v dvoch historických domoch Šarišskej galérie kombinujú diela so širokým historickým rozsahom od 15. storočia až po dnešok. Všetko dopĺňa rozsiahla zbierka ikon na čele s tou, ktorá sa radí medzi najvzácnejšie na Slovensku: Ikony Sv. Michala Archanjela, ktorej pôvod siaha až do 16. storočia.

Veľmi pekná svetská gotická stavba a zároveň spomienka na temné obdobie príchodu cisárskeho generála Caraffu. V čase prešovských jatiek, ktoré nevykonával nik iný ako generál samotný slúžili jej podzemné priestory ako mučiareň. Na tieto temné časy sa zabudlo a dnes je jej využitie oveľa humánnejšie. Sídli tu totiž svojím zameraním veľmi zaujímavá Galéria PKO.

Nenápadný bočný vchod do podzemia Starej Radnice vás dovedie do sveta, ktorý milovník vína musí rozhodne navštíviť. Nájdete v ňom vyše 2000 druhov vín z celého sveta. Samozrejmosťou sú vína zo všetkých slovenských vinohradníckych oblastí. Doplnkom sú aj exponáty predstavujúce nástroje použivané na výrobu vína. Pritom všetkom čo tento lahodný mok ponúka by asi len málokto hádal, že vínne pivnice slúžili pôvodne ako mučiareň.


Popri múzeu vo Svidníku a v Bardejovských kúpeľoch je ďaľším, ktoré sa zameriava na expozície týkajúce sa dejín a kultúrneho vývoja tohto do dnešných významného etnika na Slovensku.


Ďalšia z množstva prešovských galérii. Táto sa zameriava, ako už názov napovedá na kreatívny moderný dizajn a architektúru. A okrem výstav organizuje ako workshopy a školenia.


Ďalšia z galérii v „meste výtvarných diel“. Je zameraná na prezentáciu diel súčasných výtvarných umelcov zo Šariša, avšak zahŕňa aj expozície umelcov z iných štátov Európy. Okrem toho je miestom, kde sa pravidelne konajú umelecké workshopy s aj medzinárodným presahom.


Vhodné na návštevu aj pre deti a žiakov. Uskutočňuje pozorovanie oblohy a umožňuje poznávať vesmír pomocou ďalekohľadov. Môžete v ňom navštíviť hviezdnu sálu s projekciou nočnej oblohy. A v neposlednom rade organizuje tematické audio-vizuálne programy a výstavy.



Z pôvodného nápadu založiť vyššiu evanjelickú školu ako protiváhu katolíckej univerzite v Trnave mohla vzniknúť univerzita a centrum vzdelanosti evanjelických veriacich. Jej vzniku však zabránilo sprisahanie Vešeléniho a budovu získali jezuiti. Avšak aj tak nešlo o žiadnu bezvýznamnú školu regionálneho významu čo konieckoncov podčiarkujú jej študenti. Študovali tu totiž osobnosti takých pre Slovákov zvučných mien ako Hviezdoslav, Janko Jesenský, Jonáš Záborský či Michal Miloslav Hodža. Podobne významnou v rámci Uhorska bola už len škola Evanjelického lýcea v Bratislave. V roku 1908 bol na severozápadnom nároží Kolégia postavený pomník obetiam Caraffovho krvavého súdu z roku 1687 spolu s pamätnou tabuľou s menami popravených. Dnes budova slúži biskupskému úradu evanjelickej cirkvi.

Nádherný rokokovo-klasicistický palác postavený za čias Márie Terézie za vlády, ktorej bolo sídlo Šarišskej župy presídlené zo Šarišského hradu do Prešova. Prešov sa od tej doby stal nielen sídlom župy, ale aj jej administratívnym centrom. Palác bol sídlom župy ešte aj kratšie obdobie za trvania vojnového Slovenského štátu, kedy odtiaľto župani spravovali Šarišsko-Zemplínsku župu.

Jedna z najkrajších budov v meste, ktorá slúži svojmu účelu do dnešných dní. Pôvodne to však bola mestská vináreň, ktorá po početných prestavbách nakoniec dostala barokovú palácovú podobu. Jej prízemie si však čiastočne zachovalo gotický charakter. Za zmienku stojí, že práve z jej balkóna vyhlásili maďarskí komunisti Slovenskú republiku rád.

Pôvodne súbor reprezentatívnych stavieb slúžiaci ako vskutku luxusný hostinec (publicum diversorium) s menami hostí ako generál Kutuzov, Suvorov, Jozef Miroslav Hurban či Ľudovít Štúr, ktorí sem prišli predniesť plamennú reč k slovenským dobrovoľníkom v cisárskej armáde. Neskôr využívaný skôr na účely kultúrne ako reduta, divadlo. Dnes slúži ako prešovské PKO so skutočne nádherným interiérom.


Stredoveká stavba, ktorá bola pôvodne súčasťou mestského opevnenia, no ešte za čias stredoveku bola prebudovaná na vodnú vežu. V jej podzemí bolo umiestnené vodné koleso, poháňané konskou silou. Jeho dve ramená, striedavo zdvíhajúce piesty v drevených rúrach, sústavne prečerpávali vodu až do zbernej nádrže pod strechou vo výške viac ako 10 m. Odtiaľ voda samospádom pokračovala dreveným potrubím do kamenných nádrží pozdĺž Hlavnej ulice. V súčasnosti prebieha jeho rekonštrukcia, po ktorej sa má stať múzeom.

Po postavení kolégia jej význam upadol. No predtým bola centrom vzdelanosti a jej absolventi neskôr pokračovali aj na univerzitách v Krakove, Viedni či Padove, čo svedčí o jej vysokej úrovni. Dnes je sídlom knižnice.

Honosné sídlo bohatej rodiny Klobušických, ktorého priečelie zdobia nádherné šťuky. Bol miestom návštev významných osobností ako Ján Amos Komenský či dokonca jeho cisárskeho veličenstva Jozefa II. Dnes slúži ako budova krajského súdu.

Majestátne barokové súsošie nepoškvrnenej Panny Márie od Košického sochára Jozefa Hartmanna. Do dejín miesto umiestnenia súsošia vošlo predovšetkým ako miesto menšej Prešovskej "Bartolomejskej noci". Hanebne a kruto tu totiž popravili 24 evanjelických predstaviteľov počas tzv. Prešovských jatiek. Súsošie bolo inštalované až neskôr. Zlé jazyky tvrdia, že tak bolo učinené, aby sa na strašné udalosti zabudlo.

V 15. storočí bola súčasťou mestského opevnenia, za ktorým sa začínala vodná priekopa. Neskôr bola dokonca prebudovaná na mohutný delostrelecký bastión. S rozširovaním mesta za hradby však jej význam upadal a tak skončila ako časť novopostavenej nemocnice. Dnes slúži ako vstupná brána do historického centra, kde návštevníkov víta podobizeň Sv. Floriána od prešovského rodáka Maxa Kurtha.

Nemožno si ju nevšimnúť. Aj pre svoju neveľkú rozlohu dominuje širokému okoliu za čo vďačí práve netradičnému námetu boha morí s trojzubcom. Traduje sa, že jej stavbu zrealizoval a finančne zabezpečil vďačný židovský obchodník Marek Holländer a slúžila ako jedna z desiatich cisterien pitnej vody.

0