Top 5 najkrajších jesenných miest pri Bratislave.
Revealing the future hotspot of Europe
Ohodnoťte:
Parádne výhľady Deti vítané Nevhodné pre vozíčkárov Úplne zadarmo Vstup kedy len chcete
Zbadáte ho už zo značnej diaľky ako kraľuje vrchom Karpát a priľahlej Záhorskej nížine. Kedysi strážil tzv. českú cestu Uhorského kráľovstva, dnes jeho ruiny už len pripomínajú slávnu minulosť strážneho hradu. A aj v súčasnosti mu však patrí medzi známymi malokarpatskými hradmi popredné miesto. Je totiž obľubeným cieľom poznávacích výletov aj podvečerných opekačiek.
Výstup naň nie je nijako náročný a výhľady na do ďaleka sa rozprestierajúcu nížinu Záhoria až po nivu Moravy a vrchy Karpát patria medzi tie najkrajšie na Záhorí. No dôvod prečo hrad navštíviť rozhodne nie sú len výhľady z neho. V areáli samotnom vás očaria ešte aj dnes mohutné zvyšky muriva a početné nádvoria, ktoré dávajú tušiť o pomerne veľkej rozlohe hradu.
.
Ohodnoťte:
Zbadáte ho už zo značnej diaľky ako kraľuje vrchom Karpát a priľahlej Záhorskej nížine. Kedysi strážil tzv. českú cestu Uhorského kráľovstva, dnes jeho ruiny už len pripomínajú slávnu minulosť strážneho hradu. A aj v súčasnosti mu však patrí medzi známymi malokarpatskými hradmi popredné miesto. Je totiž obľubeným cieľom poznávacích výletov aj podvečerných opekačiek.
Výstup naň nie je nijako náročný a výhľady na do ďaleka sa rozprestierajúcu nížinu Záhoria až po nivu Moravy a vrchy Karpát patria medzi tie najkrajšie na Záhorí. No dôvod prečo hrad navštíviť rozhodne nie sú len výhľady z neho. V areáli samotnom vás očaria ešte aj dnes mohutné zvyšky muriva a početné nádvoria, ktoré dávajú tušiť o pomerne veľkej rozlohe hradu.
Ak teda budete prechádzať autom pod vrchmi Karpát zo strany Záhoria túto turistickú lahôdku určite nevynechajte.
Parádne výhľady Deti vítané Nevhodné pre vozíčkárov Úplne zadarmo Vstup kedy len chcete
AutíčkomZSSK, SAD do Plaveckého PodhradiaĽahučká prechádzkaNevhodné pre vozíčkárov Len na vlastné zásoby Budete hladníPrespíte len v stane
Hrad vznikol ako kráľovská pohraničná pevnosť medzi rokmi 1256 až 1273. Od roku 1398 bol majetkom Stibora zo Stiboríc. Do 16. storočia ho vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka, potom Seréďovci, 1553 – 1575Fuggerovci, po nich Balašovci. Od 1641 nepretržite až do 20. storočia boli vlastníkmi Pálfiovci. V druhej polovici 16. storočia hrad prestavali na renesančnú pevnosť s dolnými nádvoriami. Postupne ho znovu opevňovali a udržiavali aj v priebehu 17. storočia, keď ho doplnili o nové delové bašty. V roku 1706 ho poškodilo cisárske vojsko, ktoré ho dobylo od povstalcov. Odvtedy ho už neobnovili. Sídlo panstva prešlo v polovici 17. storočia do Malaciek… pokračuj na wiki
S históriou Bratislavy je neodmysliteľné spätá aj postava rabína, Chatáma Sófera, vlastným menom Moše Schreiber , ktorý patril medzi najvýznamnejších rabínov celej židovskej histórie.
Po usadení sa v Bratislave založil tzv. ješivu, vysoké náboženské učilište, kde vychoval stovky rabínov a pôsobil ako významná náboženská autorita pre rabínov z celej Európy. Jeho hrob je umiestnený za električkovým tunelom pod hradom bol počas minulého režimu zanedbaný a odsúdený na zánik. Povráva sa, že komunistická vláda súhlasila s uzavretím jeho mauzólea betónovými blokmi čim sa zabránilo jeho zničeniu za údajne veľmi vysokú finančnú kompenzáciu. Po páde komunistického režimu bolo mauzóleum zrekonštruované a dnes sa radí medzi najvýznamnejšie a najposvätnejšie miesta judaizmu navštevované príslušníkmi židovského národa z celého sveta. Návštevu tohto významného miesta je možné uskutočniť súhlase bratislavskej židovskej náboženskej obce na tejto stránke
.
Hrad vznikol ako kráľovská pohraničná pevnosť medzi rokmi 1256 až 1273. Od roku 1398 bol majetkom Stibora zo Stiboríc. Do 16. storočia ho vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka, potom Seréďovci, 1553 – 1575Fuggerovci, po nich Balašovci. Od 1641 nepretržite až do 20. storočia boli vlastníkmi Pálfiovci. V druhej polovici 16. storočia hrad prestavali na renesančnú pevnosť s dolnými nádvoriami. Postupne ho znovu opevňovali a udržiavali aj v priebehu 17. storočia, keď ho doplnili o nové delové bašty. V roku 1706 ho poškodilo cisárske vojsko, ktoré ho dobylo od povstalcov. Odvtedy ho už neobnovili. Sídlo panstva prešlo v polovici 17. storočia do Malaciek… pokračuj na wiki
Plavecká jaskyňa sa nachádza neďaleko zrúcaniny Plaveckého hradu. Jaskyňa bola vraj náhodne objavená mladým pastierom, ktorý pásol ovečky alebo kozičky na kopci nad jaskyňou a jedna z nich sa mu zatúlala práve do jaskyne, kde ju napokon našiel.
Začiatkom 19. storočia ju miestni zemepáni Pálfiovci po vykonaní menších úprav ako celkom prvú jaskyňu na Slovensku sprístupnili verejnosti. Je tiež možné, že ju istý čas využívali i ako sklad. Dnes je Plavecká jaskyňa otvorená len príležitostne. Navštíviť ju možno najmä v rámci každoročne uskutočňovaného dňa otvorených dverí (zvyčajne sa koná v zime, okolo prelomu rokov) alebo po dohode s jaskyniarmi.
Jaskyňa zaujme veľmi peknou krasovou výzdobou. V zimnom období v nej možno pozorovať netopiere a v letnom období sa sem chodia ?schladiť užovky či salamandry. K jaskyni sa dá jednoducho dostať z obce Plavecké Podhradie.