Revealing the future hotspot of Europe
Ďalšie veľké mesto pod Tatranským národným parkom slúži podobne ako jeho spišský náprotivok Poprad hlavne ako prestupná stanica do svetoznámych Demänovských jaskýň či východisko túr do Nízkych a Západných Tatier, vlnami mohutnej Liptovskej Mary či neďalekej Tatralandie. Ak ho však obchádzate úplne a vydávate sa len za cieľmi v horách a pri vode robíte veľkú chybu.
Liptovský Mikuláš má všetko čo si zasluhuje a veríme, že aj upúta vašu pozornosť počnúc zaujímavými múzeami (a jedným úplne unikátnym), galériami, rodiskami aj svetovo známych osobností až po stredoveké stavby a miesta s nádhernými výhľadmi. Pritom predovšetkým vďaka jeho rozmanitej histórii viacerých sídiel a hlavného župného nájdete tieto miesta aj v jeho mestských častiach Okoličné a Palúdzka. Žiada sa dodať, že nudiť sa v ňom nebudete ani s deťmi, keďže ďalšia z mestských častí…
Možno budete nakoniec po jeho návšteve až prekvapení akú významnú rolu hralo toto mesto s vyše 700 ročnými dejinami v protestantskej histórii Slovenska, dôležitých udalostiach pre Slovákov v Uhorsku či pre významnú historickú prítomnosť židovskej náboženskej obce.
Nech už teda v Mikuláši navštívite čokoľvek určite to váš výlet po horských oblastiach alebo pred nimi len obohatí.
Ohodnoťte:
Iné mestáĎalšie veľké mesto pod Tatranským národným parkom slúži podobne ako jeho spišský náprotivok Poprad hlavne ako prestupná stanica do svetoznámych Demänovských jaskýň či východisko túr do Nízkych a Západných Tatier, vlnami mohutnej Liptovskej Mary či neďalekej Tatralandie. Ak ho však obchádzate úplne a vydávate sa len za cieľmi v horách a pri vode robíte veľkú chybu.
Liptovský Mikuláš má všetko čo si zasluhuje a veríme, že aj upúta vašu pozornosť počnúc zaujímavými múzeami (a jedným úplne unikátnym), galériami, rodiskami aj svetovo známych osobností až po stredoveké stavby a miesta s nádhernými výhľadmi. Pritom predovšetkým vďaka jeho rozmanitej histórii viacerých sídiel a hlavného župného nájdete tieto miesta aj v jeho mestských častiach Okoličné a Palúdzka. Žiada sa dodať, že nudiť sa v ňom nebudete ani s deťmi, keďže ďalšia z mestských častí…
Možno budete nakoniec po jeho návšteve až prekvapení akú významnú rolu hralo toto mesto s vyše 700 ročnými dejinami v protestantskej histórii Slovenska, dôležitých udalostiach pre Slovákov v Uhorsku či pre významnú historickú prítomnosť židovskej náboženskej obce.
Nech už teda v Mikuláši navštívite čokoľvek určite to váš výlet po horských oblastiach alebo pred nimi len obohatí.
Tento kostol považovaný za najkrajší na Liptove jednoznačne patrí na prvé miesto spomedzi všetkých pamiatok Mikuláša. A to predovšetkým kvôli svojmu nádherne zachovanému stredovekému interiéru, ktorému dominujú sieťové klenby a hlavný barokový oltár venovaný sv. Petrovi z Alkantary..
Patrón tohto podtatranského mesta má svoj kostol priamo na hlavnom námestí Osloboditeľov v centre mesta. Aj, keď kostol nie je v porovnaní s niektorými bazilikami Slovenska veľký, stojí rozhodne za návštevu už len kvôli faktu, že sa jedná o najstarší ranogotický kostol Liptova..
Nič nepodčiarkuje historickú náboženskú rozmanitosť a významnú prítomnosť židovstva na Liptove a osobitne v Mikuláši viac ako jeho synagóga. Tá je pri tom popri tej v Poprade druhou pod Tatrami. A spolu s lučeneckou sa radí medzi najväčšie na Slovensku, pričom s tou prešovskou ju zas spája zachovaná prekrásna výzdoba stien…
Samotný kostol je zaujímavá sakrálna pamiatka z 18. storočia. No paradoxne je historicky významnejšia fara. Jedna preto, že bola domovom dvoch významných slovenských evanjelických kazateľov Juraja Tranovského a Michala Miloslava Hodžu. A jedna preto, že bola miestom, kde vznikli Žiadosti slovenského národa aj spolok Tatrín čo mapuje dnes expozícia Tatrín Múzea Janka Kráľa. Kostol však možno navštíviť takisto a zaujme hlavne menším barokovým oltárom.
Historicky významná budova stoličného domu, ktorá stojí v centre mesta na námestí Osloboditeľov je v skutočnosti len časť múzea a predovšetkým správne sídlo mnohých budov roztrúsených po meste, ktoré spoločne pod patronátom múzea Janka Kráľa spravujú expozície značného historického a kultúrneho rozsahu.
Po rekonštrukcii domu, ktorý postavili rodičia Rázusovcov tu mesto umiestnilo expozíciu venovanú evanjelickému farárovi, spisovateľovi a politikovi Martinovi Rázusovi, spisovateľke Márii Rázusovej-Martákovej a ich bratom Michalovi a Matejovi, významným mikulášskym kníhtlačiarom. No dozviete sa tu čo to aj o dejinách kedysi samostatnej, dnešnej časti Mikuláša, Vrbici.
Na historickej fare M.M. Hodžu nájdete nielen jeho pracovňu, ale aj ostatné autenticky zariadené miestnosti, ktoré vás prenesú v čase do pohnutej doby 40. rokov 19. storočia, keď tu bol založený spolok Tatrín a vyhotovené Žiadosti slovenského národa, ktoré mali za cieľ vystúpiť proti stupňujúcemu sa národnostnému útlaku vo vtedajšom Uhorsku.
V rámci Slovenska má výnimočné postavenie predovšetkým zbierkami, ktoré v ňom nájdete. Sú to totiž zbierky z oblasti archeológie, botaniky, zoológie, mineralógie, fotografie, a zbierky z ochrany prírody ale tiež jaskynné mapy a plány. Na ploche približne 1400 m2 tu však nájdete aj také vzácne exponáty ako je kostra jaskynného leva, ktorá patrí medzi najväčšie v Európe, praveká kultová maska či model meteoritu.
Deti vítanéNevhodné pre vozíčkárovZistite vstupnéObmedzené otváracími hodinamiFacebook
Ďalší z významných rodákov Mikuláša, grafik Koloman Sokol, preslávený tak na Slovensku ako aj v Mexiku, má svojich 42 kresieb a grafík venovaných rodnej krajine umiestnených v budove Pongráczovskej kúrie. Táto galéria spadá pod Galériu Petra Michala Bohúňa a okrem kresieb sa môže popýšiť aj fotografiami tohto slávneho umelca. Nuž a určite vás zaujme aj skutočnosť (a možno mýtus), že práve Pongráczovská kúria by mala byť tým miestom, kde prebiehalo mučenie a súdenie Juraja Jánošíka.
Deti vítanéNevhodné pre vozíčkárovZistite vstupnéObmedzené otváracími hodinami
Jeho názov pochádza od bývalého zájazdného hostinca Čierny Orol, ktorý neskôr slúžil ako ochotnícke divadlo. V súčasnosti je v budove umiestnená unikátna expozícia z dejín lovu, poľovníctva a rybárstva na Liptove a konajú sa tu početné kultúrne a vzdelávacie podujatia.
Nuž a práve tu sa zrodila tzv. Mikulášska rezolúcia, ktorou sa Slováci jednoznačne postavili k myšlienke sebaurčenia v rámci Československa a česko-slovenskej vzájomnosti.
Deti vítanéNevhodné pre vozíčkárovZistite vstupnéObmedzené otváracími hodinami
Veľmi zaujímavá, posledne otvorená galéria v Mikuláši. Podľa jej webstránky je: „ILUSIA fascinujúci svet optických klamov, ktoré podkopú dôveru v Tvoje zmysly. Prečítať si noviny na vrchole mrakodrapu, pohladkať slona, prejsť sa krajinou lega alebo si zatelefonovať na dne bazéna“ V tejto galérii jednoducho nebudete veriť vlastným očiam.
Malá súkromná galéria otca a syna Petrášovcov v mestskej časti Palúdzka.
Nájdete v nej výtvarné diela – umelecké cykly dotýkajúce sa liptovskej témy ako Liptovská zima, Štyri ročné obdobia, Jaskynné inšpirácie, Liptovská krajina, Liptovské expresie, alebo Liptovská epopeja.
Renesančný kaštieľ a bývala pevnosť, ktorá v minulosti slúžila ako múzeum mapujúce posledné mesiace Jánošíka. Pretože práve tu bol Jánošík po mučení a súde v Pongráczovskej kúrii popravený. Po reštitúcii je však verejnosti neprístupný. Ako pamätné miesto pre tých, ktorí chcú vidieť, kde bol popravený slovenský a poľský hrdina a kurucký bojovník Juraj Jánošik však stojí za návštevu. A ak tu budete v lete neprehliadnite zaujímavú kúriu Bocian, ktorej meno je vzhľadom na jej pravidelných „obyvateľov“ úplne opodstatnené.
Renesančný kaštieľ a kedysi rodové sídlo jedného z najvýznamnejších Liptovských rodov, ktoré sa zaslúžili o stavbu nádherného gotického kostola v Okoličnom. Po strastiplnej ceste posledného potomka, Jána Okoličániho naprieč 40. rokom ponižovania za bývalého režimu a zhabania majetku sa kaštieľ už naspäť do vlastníctva rodu nevrátil. Je v súkromných rukách a teda neprístupný. Možno si ho však obhliadnuť z priľahlého pomerne veľkého parku.
Jedna z najkrajších secesných stavieb v meste vybudovaná v duchu budapeštianskej secesie s prevahou tehlových motívov, hoci pôvodne sa mala svojou ornamentikou priblížiť folkovým motívom Liptova. Autori sú významní maďarskí architekti Zoltán Bálint a Lajos Jambor. Budova dodnes slúži ako gymnázium a je viditeľna už zďaleka.
Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupoviLadomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome 15.a 16. storočia reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy.
Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom... pokračuj na wiki
S históriou Bratislavy je neodmysliteľné spätá aj postava rabína, Chatáma Sófera, vlastným menom Moše Schreiber , ktorý patril medzi najvýznamnejších rabínov celej židovskej histórie.
Po usadení sa v Bratislave založil tzv. ješivu, vysoké náboženské učilište, kde vychoval stovky rabínov a pôsobil ako významná náboženská autorita pre rabínov z celej Európy. Jeho hrob je umiestnený za električkovým tunelom pod hradom bol počas minulého režimu zanedbaný a odsúdený na zánik. Povráva sa, že komunistická vláda súhlasila s uzavretím jeho mauzólea betónovými blokmi čim sa zabránilo jeho zničeniu za údajne veľmi vysokú finančnú kompenzáciu. Po páde komunistického režimu bolo mauzóleum zrekonštruované a dnes sa radí medzi najvýznamnejšie a najposvätnejšie miesta judaizmu navštevované príslušníkmi židovského národa z celého sveta. Návštevu tohto významného miesta je možné uskutočniť súhlase bratislavskej židovskej náboženskej obce na tejto stránke
.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupoviLadomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome 15.a 16. storočia reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy.
Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom... pokračuj na wiki
S históriou Bratislavy je neodmysliteľné spätá aj postava rabína, Chatáma Sófera, vlastným menom Moše Schreiber, ktorý patril medzi najvýznamnejších rabínov celej židovskej histórie. Po usadení sa v Bratislave založil tzv. ješivu, vysoké náboženské učilište, kde vychoval stovky rabínov a pôsobil ako významná náboženská autorita pre rabínov z celej Európy. Jeho hrob je umiestnený za električkovým tunelom pod hradom bol počas minulého režimu zanedbaný a odsúdený na zánik. Povráva sa, že komunistická vláda súhlasila s uzavretím jeho mauzólea betónovými blokmi čim sa zabránilo jeho zničeniu za údajne veľmi vysokú finančnú kompenzáciu. Po páde komunistického režimu bolo mauzóleum zrekonštruované a dnes sa radí medzi najvýznamnejšie a najposvätnejšie miesta judaizmu navštevované príslušníkmi židovského národa z celého sveta. Návštevu tohto významného miesta je možné uskutočniť súhlase bratislavskej židovskej náboženskej obce na tejto stránke.
Vyhľadávač spojenia do zástavky/stanice Svätý KrížDeti vítanéBez bariérKávička, čaj, pivo bez jedlaZistite vstupnéObmedzené otváracími hodinamiFacebook
O histórii hradu Beckov sa samozrejme veľa dozviete na hrade samotnom. Ak však chcete vedieť viac o jeho tajomnom zakladateľovi bájnom Ctiborovi určite navštívte expozíciu múzea v bývalej kúrii Ambrovcov zo 17. storočia, ktorá je postavená prakticky pod hradom.
Vyhľadávač spojenia do zástavky/stanice SmrečanyDeti vítanéBez bariérNajete saKontakt a web na farnosť v Okoličnom
O histórii hradu Beckov sa samozrejme veľa dozviete na hrade samotnom. Ak však chcete vedieť viac o jeho tajomnom zakladateľovi bájnom Ctiborovi určite navštívte expozíciu múzea v bývalej kúrii Ambrovcov zo 17. storočia, ktorá je postavená prakticky pod hradom.
Vyhľadávač spojenia do zástavky/stanice Liptovský OndrejBajkom z MikulášaDeti vítanéNevhodné pre vozíčkárovNajete saKontakt a web
O histórii hradu Beckov sa samozrejme veľa dozviete na hrade samotnom. Ak však chcete vedieť viac o jeho tajomnom zakladateľovi bájnom Ctiborovi určite navštívte expozíciu múzea v bývalej kúrii Ambrovcov zo 17. storočia, ktorá je postavená prakticky pod hradom.
Bajkom z MikulášaDeti vítanéNevhodné pre vozíčkárovZistite vstupnéObmedzené otváracími hodinamiFacebook
Cena za fotenie=hanba
O histórii hradu Beckov sa samozrejme veľa dozviete na hrade samotnom. Ak však chcete vedieť viac o jeho tajomnom zakladateľovi bájnom Ctiborovi určite navštívte expozíciu múzea v bývalej kúrii Ambrovcov zo 17. storočia, ktorá je postavená prakticky pod hradom.
Bajkom z MikulášaDeti vítanéNevhodné pre vozíčkárovZistite vstupnéObmedzené otváracími hodinamiFacebookČasto príliš plné
O histórii hradu Beckov sa samozrejme veľa dozviete na hrade samotnom. Ak však chcete vedieť viac o jeho tajomnom zakladateľovi bájnom Ctiborovi určite navštívte expozíciu múzea v bývalej kúrii Ambrovcov zo 17. storočia, ktorá je postavená prakticky pod hradom.
Skvelé výhľadyVyhľadávač spojenia do zástavky/stanice Pavčina Lehota
su_tooltip style=“youtube“ position=“north“ size=“2″ content=“Náročnejšia túra z“][/su_tooltip]
Deti vítané
Nevhodné pre vozíčkárov
Bez bariér
Kávička, čaj, pivo bez jedla
Len na vlastné zásoby
Najete sa
Budete hladní
Vstupné neplatíte
Vstúpte kedy chcete
Cena za fotenie=hanba
Ako na dlani z nej uvidíte Liptovskú Kotlinu. Nie je núdza ani o výhľady na Západné Tatry, časť Roháčov, Chočské vrchy a za dobrého počasia až po Maú Fatru či Kriváň. Kvôli nižšiemu umiestneniu však z nej napríklad neuvidíte Maru.
Tento kostol považovaný za najkrajší na Liptove jednoznačne patrí na prvé miesto spomedzi všetkých pamiatok Mikuláša. A to predovšetkým kvôli svojmu nádherne zachovanému stredovekému interiéru, ktorému dominujú sieťové klenby a hlavný barokový oltár venovaný sv. Petrovi z Alkantary..
Patrón tohto podtatranského mesta má svoj kostol priamo na hlavnom námestí Osloboditeľov v centre mesta. Aj, keď kostol nie je v porovnaní s niektorými bazilikami Slovenska veľký, stojí rozhodne za návštevu už len kvôli faktu, že sa jedná o najstarší ranogotický kostol Liptova..
Nič nepodčiarkuje historickú náboženskú rozmanitosť a významnú prítomnosť židovstva na Liptove a osobitne v Mikuláši viac ako jeho synagóga. Tá je pri tom popri tej v Poprade druhou pod Tatrami. A spolu s lučeneckou sa radí medzi najväčšie na Slovensku, pričom s tou prešovskou ju zas spája zachovaná prekrásna výzdoba stien…
Samotný kostol je zaujímavá sakrálna pamiatka z 18. storočia. No paradoxne je historicky významnejšia fara. Jedna preto, že bola domovom dvoch významných slovenských evanjelických kazateľov Juraja Tranovského a Michala Miloslava Hodžu. A jedna preto, že bola miestom, kde vznikli Žiadosti slovenského národa aj spolok Tatrín čo mapuje dnes expozícia Tatrín Múzea Janka Kráľa. Kostol však možno navštíviť takisto a zaujme hlavne menším barokovým oltárom.
Historicky významná budova stoličného domu, ktorá stojí v centre mesta na námestí Osloboditeľov je v skutočnosti len časť múzea a predovšetkým správne sídlo mnohých budov roztrúsených po meste, ktoré spoločne pod patronátom múzea Janka Kráľa spravujú expozície značného historického a kultúrneho rozsahu.
Po rekonštrukcii domu, ktorý postavili rodičia Rázusovcov tu mesto umiestnilo expozíciu venovanú evanjelickému farárovi, spisovateľovi a politikovi Martinovi Rázusovi, spisovateľke Márii Rázusovej-Martákovej a ich bratom Michalovi a Matejovi, významným mikulášskym kníhtlačiarom. No dozviete sa tu čo to aj o dejinách kedysi samostatnej, dnešnej časti Mikuláša, Vrbici.
Na historickej fare M.M. Hodžu nájdete nielen jeho pracovňu, ale aj ostatné autenticky zariadené miestnosti, ktoré vás prenesú v čase do pohnutej doby 40. rokov 19. storočia, keď tu bol založený spolok Tatrín a vyhotovené Žiadosti slovenského národa, ktoré mali za cieľ vystúpiť proti stupňujúcemu sa národnostnému útlaku vo vtedajšom Uhorsku.
V rámci Slovenska má výnimočné postavenie predovšetkým zbierkami, ktoré v ňom nájdete. Sú to totiž zbierky z oblasti archeológie, botaniky, zoológie, mineralógie, fotografie, a zbierky z ochrany prírody ale tiež jaskynné mapy a plány. Na ploche približne 1400 m2 tu však nájdete aj také vzácne exponáty ako je kostra jaskynného leva, ktorá patrí medzi najväčšie v Európe, praveká kultová maska či model meteoritu.
Deti vítanéNevhodné pre vozíčkárovZistite vstupnéObmedzené otváracími hodinamiFacebook
Ďalší z významných rodákov Mikuláša, grafik Koloman Sokol, preslávený tak na Slovensku ako aj v Mexiku, má svojich 42 kresieb a grafík venovaných rodnej krajine umiestnených v budove Pongráczovskej kúrie. Táto galéria spadá pod Galériu Petra Michala Bohúňa a okrem kresieb sa môže popýšiť aj fotografiami tohto slávneho umelca. Nuž a určite vás zaujme aj skutočnosť (a možno mýtus), že práve Pongráczovská kúria by mala byť tým miestom, kde prebiehalo mučenie a súdenie Juraja Jánošíka.
Deti vítanéNevhodné pre vozíčkárovZistite vstupnéObmedzené otváracími hodinami
Jeho názov pochádza od bývalého zájazdného hostinca Čierny Orol, ktorý neskôr slúžil ako ochotnícke divadlo. V súčasnosti je v budove umiestnená unikátna expozícia z dejín lovu, poľovníctva a rybárstva na Liptove a konajú sa tu početné kultúrne a vzdelávacie podujatia.
Nuž a práve tu sa zrodila tzv. Mikulášska rezolúcia, ktorou sa Slováci jednoznačne postavili k myšlienke sebaurčenia v rámci Československa a česko-slovenskej vzájomnosti.
Deti vítanéNevhodné pre vozíčkárovZistite vstupnéObmedzené otváracími hodinami
Veľmi zaujímavá, posledne otvorená galéria v Mikuláši. Podľa jej webstránky je: „ILUSIA fascinujúci svet optických klamov, ktoré podkopú dôveru v Tvoje zmysly. Prečítať si noviny na vrchole mrakodrapu, pohladkať slona, prejsť sa krajinou lega alebo si zatelefonovať na dne bazéna“ V tejto galérii jednoducho nebudete veriť vlastným očiam.
Malá súkromná galéria otca a syna Petrášovcov v mestskej časti Palúdzka.
Nájdete v nej výtvarné diela – umelecké cykly dotýkajúce sa liptovskej témy ako Liptovská zima, Štyri ročné obdobia, Jaskynné inšpirácie, Liptovská krajina, Liptovské expresie, alebo Liptovská epopeja.
Renesančný kaštieľ a bývala pevnosť, ktorá v minulosti slúžila ako múzeum mapujúce posledné mesiace Jánošíka. Pretože práve tu bol Jánošík po mučení a súde v Pongráczovskej kúrii popravený. Po reštitúcii je však verejnosti neprístupný. Ako pamätné miesto pre tých, ktorí chcú vidieť, kde bol popravený slovenský a poľský hrdina a kurucký bojovník Juraj Jánošik však stojí za návštevu. A ak tu budete v lete neprehliadnite zaujímavú kúriu Bocian, ktorej meno je vzhľadom na jej pravidelných „obyvateľov“ úplne opodstatnené.
Renesančný kaštieľ a kedysi rodové sídlo jedného z najvýznamnejších Liptovských rodov, ktoré sa zaslúžili o stavbu nádherného gotického kostola v Okoličnom. Po strastiplnej ceste posledného potomka, Jána Okoličániho naprieč 40. rokom ponižovania za bývalého režimu a zhabania majetku sa kaštieľ už naspäť do vlastníctva rodu nevrátil. Je v súkromných rukách a teda neprístupný. Možno si ho však obhliadnuť z priľahlého pomerne veľkého parku.
Jedna z najkrajších secesných stavieb v meste vybudovaná v duchu budapeštianskej secesie s prevahou tehlových motívov, hoci pôvodne sa mala svojou ornamentikou priblížiť folkovým motívom Liptova. Autori sú významní maďarskí architekti Zoltán Bálint a Lajos Jambor. Budova dodnes slúži ako gymnázium a je viditeľna už zďaleka.