Revealing the future hotspot of Europe
Nič nepodčiarkuje historickú náboženskú rozmanitosť a významnú prítomnosť židovstva na Liptove viac ako Mikulášska synagóga. Tá je pri tom dokonca druhou v tomto meste pod Tatrami. A spolu s Lučeneckou sa radí medzi najväčšie na Slovensku, pričom s tou Prešovskou ju zas spája zachovaná prekrásna výzdoba stien. Nuž a do tretice jej vonkajšia podoba je zas monumentálna, nenavodzujúca dojem, že ide o svätostánok, ale skôr veľkú knižnicu či školu.
Vykonávať v nej židovské obrady však nemá kto. Je to dôsledok násilného vysťahovania kedysi významného židovského obyvateľstva Mikuláša do koncentračných táborov počas existencie Slovenského štátu. To však neznamená, že zíva prázdnotou. Práve naopak. Po desaťročia dehonestácie tohto miesta komunistickým režimom, ktorý z tohto miesta urobil ako z mnohých iných synagóg sklad je táto synagóga opäť otvorená pre verejnosť. Môžete si tu tak prezrieť pútavú expozíciu približujúcu život a pôsobenie židovského obyvateľstva v minulosti Mikuláša pod patronátom Múzea Janka Kráľa.
Nuž a v neposlednom rade jej významnosť v rámci Slovenska dokresľuje aj skutočnosť, že je každoročným miestom usporadúvania koncertov s podtónom tolerancie a názvom Mosty Gesharim s bohatým kultúrnym programom či iných kultúrnych podujatí.
Ohodnoťte:
Iné cirkevné pamiatkyNič nepodčiarkuje historickú náboženskú rozmanitosť a významnú prítomnosť židovstva na Liptove viac ako Mikulášska synagóga. Tá je pri tom dokonca druhou v tomto meste pod Tatrami. A spolu s Lučeneckou sa radí medzi najväčšie na Slovensku, pričom s tou Prešovskou ju zas spája zachovaná prekrásna výzdoba stien. Nuž a do tretice jej vonkajšia podoba je zas monumentálna, nenavodzujúca dojem, že ide o svätostánok, ale skôr veľkú knižnicu či školu.
Vykonávať v nej židovské obrady však nemá kto. Je to dôsledok násilného vysťahovania kedysi významného židovského obyvateľstva Mikuláša do koncentračných táborov počas existencie Slovenského štátu. To však neznamená, že zíva prázdnotou. Práve naopak. Po desaťročia dehonestácie tohto miesta komunistickým režimom, ktorý z tohto miesta urobil ako z mnohých iných synagóg sklad je táto synagóga opäť otvorená pre verejnosť. Môžete si tu tak prezrieť pútavú expozíciu približujúcu život a pôsobenie židovského obyvateľstva v minulosti Mikuláša pod patronátom Múzea Janka Kráľa.
Nuž a v neposlednom rade jej významnosť v rámci Slovenska dokresľuje aj skutočnosť, že je každoročným miestom usporadúvania koncertov s podtónom tolerancie a názvom Mosty Gesharim s bohatým kultúrnym programom či iných kultúrnych podujatí.
Deti vítanéBez bariérPlatíte vstupnéLen v otváracích hodinách
Email: info@mjk.sk, Telefón: +421 044 55 22 554 / +421 915 317 490
Vyhľadaj spojenie do zastávky /stanice Liptovský Mikuláš FacebookNiečo nesedí? Napíšte nám
Synagóga predstavuje najmonumentálnejšiu klasicistickú stavbu v meste a radí sa medzi najväčšie na Slovensku. Židovská náboženská obec ju postavila v r. 1842-1846 na mieste prvej drevenej synagógy. Súčasný vzhľad jej v roku 1906 priniesla prestavba podľa projektu známeho budapeštianskeho staviteľa Leopolda Baumhorna, ktorý patril k najznámejším odborníkov na výstavbu, resp. prestavbu starších synagóg. Podarilo sa mu pôvodný objekt maximálne zachovať, pritom zmodernizovať a rozšíriť jeho kapacitu konštrukciu empor, pričom harmonicky prepojil klasicistický exteriér so secesným interiérom.
V roku 1979 synagógu od židovskej náboženskej obci odkúpil Mestský národný výbor v Liptovskom Mikuláši. ... pokračuj na stránke múzea
Mlčiaci mnísi uprostred krásnej prírody.
Obyvateľmi Červeného Kláštora boli po celé stáročia dve prísne rehole, Kamaldulov a Kartuziánov. Prísnejšiu rehoľu ako kamalduli majú iba trapisti. Trapisti nesmú rozprávať, nesmú sa obkolesovať zeleňou. Môžu hľadieť len na nebo a vyprahlú zem.
Kamalduli popri izolácii a prísnosti svojho života milujú zeleň.
Domky, v ktorých bývali po jednom otcovia alebo bratia, boli rozostavané v záhrade pozdĺž chodníka. Pri každom domku bola ešte malá záhradka, kde mnísi pestovali to, v čom mali záľubu. Vnútro bolo rozdelené na niekoľko malých miestností: kaplnku, izbu na prácu a spanie, hygienický kút a sklad paliva. Ako lôžko slúžila pričňa z dosák a slamník, na prikrytie jedna, dve deky. Každý dom so svojou záhradkou bol ohradený múrom. Považoval sa teda za obyvateľov svet – pustovňu.
Hovorilo sa, že títo mnísi sa zdravili „memento mori“ (pamätaj, že zomrieš). Nie je to však pravda. Tento pozdrav im pripísal Henryk Sienkiewicz v knihe Pan Wołodyjowski a od tých čias sa to tradovalo.
Rozprávať im bolo dovolené tri krát do týždňa, v čase pôstu dvakrát. Ale, ako sa o nich hovorilo, ani túto úľavu veľmi nevyužívali.
Kamalduli sú (boli) vegetariáni. Ich strava bola preto jednoduchá: na raňajky čierna meltová káva, chlieb s kúskom masla alebo džemu, na obed zeleninová polievka, zemiaky, kúsok ryby alebo vajce, na večeru zemiaková kaša s kyslým mliekom alebo zemiakový boršč. Stravu im roznášal kuchár v obedároch a každý ju konzumoval sám vo svojom domku. Preslávili sa tiež zberom a použivaním liečivých bylín. Aj v Červenom Kláštore je vystavený mimoriadne vzácny herbár mních Cypriána.
.
Plné 2 €:
Zľavy:
Deti 1 €:
Jún-September:
PON - NED 10:00 – 18:00
Zvyšok roka:
možnosť objednať vstup vopred
Email: info@mjk.sk, Telefón: +421 044 55 22 554 / +421 915 317 490
Vyhľadaj spojenie do zastávky /stanice Liptovský Mikuláš FacebookNiečo nesedí? Napíšte nám
Synagóga predstavuje najmonumentálnejšiu klasicistickú stavbu v meste a radí sa medzi najväčšie na Slovensku. Židovská náboženská obec ju postavila v r. 1842-1846 na mieste prvej drevenej synagógy. Súčasný vzhľad jej v roku 1906 priniesla prestavba podľa projektu známeho budapeštianskeho staviteľa Leopolda Baumhorna, ktorý patril k najznámejším odborníkov na výstavbu, resp. prestavbu starších synagóg. Podarilo sa mu pôvodný objekt maximálne zachovať, pritom zmodernizovať a rozšíriť jeho kapacitu konštrukciu empor, pričom harmonicky prepojil klasicistický exteriér so secesným interiérom.
V roku 1979 synagógu od židovskej náboženskej obci odkúpil Mestský národný výbor v Liptovskom Mikuláši. ... pokračuj na stránke múzea
Záhádný majster z Okoličného
Obyvateľmi Červeného Kláštora boli po celé stáročia dve prísne rehole, Kamaldulov a Kartuziánov. Prísnejšiu rehoľu ako kamalduli majú iba trapisti. Trapisti nesmú rozprávať, nesmú sa obkolesovať zeleňou. Môžu hľadieť len na nebo a vyprahlú zem.
Kamalduli popri izolácii a prísnosti svojho života milujú zeleň.
Domky, v ktorých bývali po jednom otcovia alebo bratia, boli rozostavané v záhrade pozdĺž chodníka. Pri každom domku bola ešte malá záhradka, kde mnísi pestovali to, v čom mali záľubu. Vnútro bolo rozdelené na niekoľko malých miestností: kaplnku, izbu na prácu a spanie, hygienický kút a sklad paliva. Ako lôžko slúžila pričňa z dosák a slamník, na prikrytie jedna, dve deky. Každý dom so svojou záhradkou bol ohradený múrom. Považoval sa teda za obyvateľov svet – pustovňu.
Hovorilo sa, že títo mnísi sa zdravili „memento mori“ (pamätaj, že zomrieš). Nie je to však pravda. Tento pozdrav im pripísal Henryk Sienkiewicz v knihe Pan Wołodyjowski a od tých čias sa to tradovalo.
Rozprávať im bolo dovolené tri krát do týždňa, v čase pôstu dvakrát. Ale, ako sa o nich hovorilo, ani túto úľavu veľmi nevyužívali.
Kamalduli sú (boli) vegetariáni. Ich strava bola preto jednoduchá: na raňajky čierna meltová káva, chlieb s kúskom masla alebo džemu, na obed zeleninová polievka, zemiaky, kúsok ryby alebo vajce, na večeru zemiaková kaša s kyslým mliekom alebo zemiakový boršč. Stravu im roznášal kuchár v obedároch a každý ju konzumoval sám vo svojom domku. Preslávili sa tiež zberom a použivaním liečivých bylín. Aj v Červenom Kláštore je vystavený mimoriadne vzácny herbár mních Cypriána.
Pamiatka UNESCO
Skvelé výhľady
Deti vítané
BajkomĽahká prechádzka z Mierna túra z Náročnejšia túra z Exponovaný terén a reťaze
Chata po ceste
Kto by už len hľadal kras tak ďaleko od Slovenského krasu? A predsa..Nádherné vápencové bralá čnejúce sa nad obcou Haligovce neďaleko Červeného Kláštora sú vďaka vápencu, ktorý ich formoval práve takýmto územím. To znamená, že tu nájdete množstvo krasových skalných útvarov, jaskyne, brány, oblúky. Z jaskýň síce nie je sprístupnená ani jedna, ale výhľady zo samotného vrcholu sú nádherné.
Pamiatka UNESCO
Skvelé výhľady
Deti vítané
Nevhodné pre vozíčkárov
Bez bariér
Kávička, čaj, pivo bez jedla
Len na vlastné zásoby
Najete sa
Budete hladní
Vstupné neplatíte
Vstúpte kedy chcete
Cena za fotenie=hanba
O histórii hradu Beckov sa samozrejme veľa dozviete na hrade samotnom. Ak však chcete vedieť viac o jeho tajomnom zakladateľovi bájnom Ctiborovi určite navštívte expozíciu múzea v bývalej kúrii Ambrovcov zo 17. storočia, ktorá je postavená prakticky pod hradom.
Deti vítané Nevhodné pre vozíčkárov
Bez bariér
Vstupné neplatíte
Vstúpte kedy chcete
Cena za fotenie=hanba
Rôzne parky predstavujúce Slovensko v malom pozná asi každý. Tento je však jedinečný svojím zameraním. Zaoberá sa totiž prezentovaním (v zmenšenej mierke) drevených kostolíkov Slovenska. A tak tu máte možnosť zhliadnuť nielen slávne kostolíky zapísané do zoznamu UNESCO, ale aj tie menej známe no nemenej zaujímavé. Do celkového počtu drevených kostolíkov ich ešte niekoľko desiatok chýba no miniskanzen chce postupne ukázať všetky.
Deti vítané Nevhodné pre vozíčkárov
Bez bariér
Vstupné neplatíte
Cena za fotenie=hanba
Tiché miesto po ceste na Hanigovský hrad, ktorého význam predznamenal vybudovanie Baziliky v Ľutine a konanie každoročných pútí. V roku 1851 sa tu mal totiž miestnej dedinčanke Zuzane Feketeovej zjaviť samotný Svätý Mikuláš, ktorého zjavenie neskôr uznal a potvrdil aj samotný pápež Pius IX. Od tých čias sa na miesto, medzičasom doplnené o množstvo kaplniek usporadúvajú každoročne 15. Augusta púte gréckokatolíckych veriacich zo širokého okolia.