Expedition Slovakia
Revealing the future hotspot of Europe
HRAD BECKOV
Ohodnoťte:
Click to rate this post!
[Total: 2 Average: 5]
HRAD BECKOV
Ohodnoťte:Click to rate this post![Total: 2 Average: 5]
Považie, ako bývalá nárazníková oblasť Uhorského kráľovstva má veľa strážnych aj obranných hradov. A mnohé z nich sú úžasnou ukážkou bohatej histórie tohto regiónu. Beckov však patrí svojím umiestnením a veľkoleposťou medzi tie najúchvatnejšie. Vidieť ho už z veľkej diaľky či už prichádzate od Trenčína alebo Piešťan. Stojí na mohutnom skalnom brale nad rovnomennou dedinou a je problém predstaviť si ako sa vôbec na takomto mieste dal postaviť hrad.
Bralo ho však nechráni zo všetkých strán, preto je cesta naň pomerne jednoduchá a nie zdĺhavá a naviac veľmi zaujímavá ak sa rozhodnete návštevu hrad spestriť aj návštevou blízkeho cintorína. Rozhodne pri tom odporúčame vyšlapať si na úpätie Strážovských vrchov odkiaľ sú na hrad úžasné výhrady.
No a na samotný hrad si vyhraďte minimálne hodinu vášho času. Čaká vás zaujímavá prechádzka jeho históriou, komnatami a nádvoriami, na ktorých sa zastavil čas korunovaná malebnou gotickou kaplnkou.
Všetko o mieste
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Vedeli ste?
Hrad postavený pre šaša?
Tentokrát spomenieme legendu, ktorá sa rozprávala po stáročia medzi pospolitým ľudom. Šlachtic Ctibor bol údajne po poľovačke unavený a tak zatúžil po rozptýlení. Na to sa údajne podujal šašo s menom Becko, ktorý údajne jediný dokázal Ctibora rozveseliť. Ctibor mal šašovi ponúknuť v dobrej nálade čokoľvek čo šašo bude chcieť.
A tak sa Becko rozhodol, že si nechá postaviť na tomto mieste hrad. Ctibor sľub skutočne splnil, avšak po postavení hradu na strmom skalnom brale po hrade zatúžil ako svojom sídle a tak ponúkol Beckovi, že ho dá vyvážiť zlatom, ak sa hradu vzdá. Becko súhlasil avšak pod podmienkou, že hrad bude pomenovaný po ňom.
Vstupné:
Sezóna 4.3 -5.4 a 1.10-17.11:
Plné 3,5 €:
Zľavy:
študenti, ZŤP dôchodci): 2,50 €
(deti od 6 - 15 r.) 2,00 €
(deti od 3 - 6 r.) 0,50 €
rodinné (2 dospelí and deti do 15 r.): 9 €
Sezóna 6.4 -30.9
Plné 4 €:
Zľavy:
študenti, ZŤP dôchodci): 2,50 €
(deti od 6 - 15 r.) 2,50 €
(deti od 3 - 6 r.) 0,50 €
rodinné (2 dospelí and deti do 15 r.): 10 €
Víkend s programom
Plné 5 €:
Zľavy:
študenti, ZŤP dôchodci): 4 €
(deti od 6 - 15 r.) 3 €
(deti od 3 - 6 r.) 0,50 €
rodinné (2 dospelí and deti do 15 r.): 12 €
Zdarma :
deti ZŤP
Hodiny:
Marec:
PON - NED 09:00 – 17:00
Apríl:
UTO - NED 09:00 – 18:00
Máj - September:
PON - NED 09:00 – 18:00
Október:
UTO - NED 09:00 – 17:00
Október:
do 17.11 SOB - NED 09:00 – 16:00
November - Marec:
len na objednávku pri 15 a viac ľudoch (4 dni vopred)
Email: info@hrad-beckov.sk Telefón: +421 32 774 27 27
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.
Hrad ako starý spomína už Anonymova kronika z 12. storočia. Potvrdil to aj archeologický výskum, podľa ktorého najstaršie osídlenie hradného brala pochádza z prelomu letopočtu.
Vápencové bralo nad brodom Váhu na pomedzí Trenčianskej a Nitrianskej župy malo značný strategický význam, a preto tu v 13. storočí postavili kamenný hrad. Skladal sa zo štvorbokej veže s ochranným múrom, ku ktorej pripojili hradný dvojposchodový palác. V čase rozmachu moci Matúša Čáka Trenčianskeho patril Beckov pod jeho panstvo. V druhej polovici 14. storočia hrad vlastnili Stiborovci, pôvodom z Poľska, ktorí predstavovali v tom čase jeden z najmocnejších rodov Uhorska. Za ich vlády prežil hrad, z ktorého urobili stredisko svojich rozsiahlych majetkov, svoj najväčší rozmach.
Na prelome 14. a 15. storočia pristúpili k jeho honosnej prestavbe, pri ktorej zvýšili hradné veže a postavili horný gotický palác s rytierskou sieňou a kaplnkou. V polovici 16. storočia hrad v dôsledku tureckého nebezpečenstva opevňovali. Vtedy postavili v dolnom nádvorí delovú vežu a zvýšili obvodové múry hradu. V tom čase bol hrad už vo vlastníctve rodiny Bánffyovcov. Po ich vymretí v roku 1646 si hrad a panstvo rozdelili ich nástupcovia. Tí sa však už tak nestarali o jeho údržbu a opravy a hrad začal pomaly chátrať. Požiar, ktorý vypukol na hrade roku 1727, zničil väčšinu budov a od tej doby je opustený.
... pokračuj na wiki
Hrad postavený pre šaša?
Tentokrát spomenieme legendu, ktorá sa rozprávala po stáročia medzi pospolitým ľudom. Šlachtic Ctibor bol údajne po poľovačke unavený a tak zatúžil po rozptýlení. Na to sa údajne podujal šašo s menom Becko, ktorý údajne jediný dokázal Ctibora rozveseliť. Ctibor mal šašovi ponúknuť v dobrej nálade čokoľvek čo šašo bude chcieť.
A tak sa Becko rozhodol, že si nechá postaviť na tomto mieste hrad. Ctibor sľub skutočne splnil, avšak po postavení hradu na strmom skalnom brale po hrade zatúžil ako svojom sídle a tak ponúkol Beckovi, že ho dá vyvážiť zlatom, ak sa hradu vzdá. Becko súhlasil avšak pod podmienkou, že hrad bude pomenovaný po ňom.
Na skok
O histórii hradu Beckov sa samozrejme veľa dozviete na hrade samotnom. Ak však chcete vedieť viac o jeho tajomnom zakladateľovi bájnom Ctiborovi určite navštívte expozíciu múzea v bývalej kúrii Ambrovcov zo 17. storočia, ktorá je postavená prakticky pod hradom.
Prírodná rezervácia, ktorou vedie náučný chodník predstavujúci teplomilnú faunu a flóru tejto oblasti. Práve odtiaľto sú najkrajšie výhľady na hrad Beckov a aj na osamotenú Skalku pri Beckove vytvorenú kedysi dávno riekou Váh, ktorá ako keď by nepatrila do poľa, v ktorom stojí
Najvýznamnejšia pamiatka dedinky Košovce neďaleko od Beckova. Kaštieľ bol postavený v prvej polovici 18. storočia pôvodne v barokovom slohu, avšak neskôr prestavaný v tej dobe modernejšom romantickom slohu. Najznámejším vlastníkom kaštieľa bol botanik a šľachtiteľ Gejza Rakovský vďaka, ktorému kaštieľsky park prekvital. Ten aj dodnes zostáva pýchou a verejne prístupným miestom, keďže kaštieľ samotný plní akademické účely pre STU a verejnosti preto prístupný nie je.