Prečítané 12

 

GALÉRIA PETRA MICHALA BOHÚŇA


Ohodnoťte:

[yasr_visitor_votes size=“medium“]

 

 

 

GALÉRIA PETRA MICHALA BOHÚŇA


 

Ohodnoťte:[yasr_visitor_votes size=“medium“]

Zaujímavo projektovaná budova na Námestí Žiadosti Slovenského národa je v skutočnosti bývalá historická budova, ktorú tak troška nešetrne preprojektovali za bývalého režimu pre potreby galérie. Tá je údajne treťou najstaršou na Slovensku a nesie meno popredného slovenského maliara 19. storočia a rodáka z Oravy, ktorý časť života prežil aj na Liptove a je autorom aj slávneho obrazu Janka Francisciho Petra Michala Bohúňa.

Už meno, ktoré nesie napovedá, že v nej nájdete významnú zbierku jeho predovšetkým portrétov. Významnú preto, lebo nie je kompletná, keďže jeho obrazy visia aj v Prahe či rôzne po Európe.

To však zďaleka nie je všetko čo  v tejto galérii nájdete. Popýšiť sa môže stredovekými a novovekými dielami sakrálneho i svetského pôvodu aj výstavami mapujúcimi  výtvarné umenie 19. a 20. storočia a najvýznamnejších liptovským umelcom druhej polovice 20. storočia. Mimo to si môžete odpočinúť v zaujímavo a originálne riešenej záhrady galérie, ktorá sa nachádza rovno za ňou.

 

 

 

 Všetko  o mieste



Tip: Pre zobrazenie ostatných atrakcií v okolí kliknite na menší zoom, alebo dajte vyhľadať príslušnú atrakciu v zozname (klik na šipku vedľa mena regiónu).


 

 

Emaillgpmb@vuczilina.skTelefón: +421 044 55 22 758 / +421 52 482 2057

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.

 Vedeli  ste?

.

 Vstupné: 

 Jedna výstava: 2 Plné: 7 € 

 

 Zľavy: 

50% zľava  študenti, dôchodcovia, ZŤP

 Programy: 

Edukačné programy (MŠ): 0,50 €

Edukačné programy (ZŠ, SŠ): 1 €

Abonentka (do 65 r.): 20 €

Abonentka (nad 65 r.):12 €

Zlatá abonentka: 200 €

 Zdarma: 

deti do 6 rokov, študenti výtvarných a humanitných odborov, novinári, členovia AICA, Rada galérií Slovenska, Zväz múzeí na Slovensku, Rada galerií ČR, Asociace muzeí a galerií ČR, držitelia Jánskeho plakety, vojnoví veteráni

V cene vstupného je zahrnutý lektorský výklad. Odporúčame dohodnúť vopred na telefónnom čisle galérie

 Hodiny: 

 Celoročne: 

UTO - SOB 10:00 – 17:00 posledný doporučený vstup 16:00

 Zatvorené: 

počas všetkých vianočných a novoročných sviatkov


Emaillgpmb@vuczilina.skTelefón: +421 044 55 22 758 

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.

Múzeum Janka Kráľa vzniklo rozhodnutím Rady Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši z 3. júna 1955 ako Okresné vlastivedné múzeum, pomenované po mikulášskom rodákovi, romantickom básnikovi Jankovi Kráľovi.

Vyvrcholilo tak nemalé úsilie vtedajších priaznivcov a aktivistov kultúrneho diania – akad. maliara Janka Alexyho, akad. sochára Alfonza Gromu, Júliusa Lenka, Daniela Šefčíka, Mikuláša Štalmacha, Jána Kamhala a iných, ktorí sa na všetkých úrovniach – v meste, okrese i na povereníctve kultúry v Bratislave snažili presadiť myšlienku vytvoriť v Liptovskom Mikuláši, popri Múzeu slovenského krasu, vlastivedné múzeum. Sídlom múzea sa stala Illéšházyovská kúria, prvý stoličný dom, od začiatku 20. storočia známy aj ako Seligovský dom. Po jej prestavbe v r. 1958... pokračuj na stránke múzea

Záhádný majster z Okoličného

Obyvateľmi Červeného Kláštora boli po celé stáročia dve prísne rehole, Kamaldulov a Kartuziánov. Prísnejšiu rehoľu ako kamalduli majú iba trapisti. Trapisti nesmú rozprávať, nesmú sa obkolesovať zeleňou. Môžu hľadieť len na nebo a vyprahlú zem.

Kamalduli popri izolácii a prísnosti svojho života milujú zeleň. 

Domky, v ktorých bývali po jednom otcovia alebo bratia, boli rozostavané v záhrade pozdĺž chodníka. Pri každom domku bola ešte malá záhradka, kde mnísi pestovali to, v čom mali záľubu. Vnútro bolo rozdelené na niekoľko malých miestností: kaplnku, izbu na prácu a spanie, hygienický kút a sklad paliva. Ako lôžko slúžila pričňa z dosák a slamník, na prikrytie jedna, dve deky. Každý dom so svojou záhradkou bol ohradený múrom. Považoval sa teda za obyvateľov svet – pustovňu.

Hovorilo sa, že títo mnísi sa zdravili „memento mori“ (pamätaj, že zomrieš). Nie je to však pravda. Tento pozdrav im pripísal Henryk Sienkiewicz v knihe Pan Wołodyjowski a od tých čias sa to tradovalo.

Rozprávať im bolo dovolené tri krát do týždňa, v čase pôstu dvakrát. Ale, ako sa o nich hovorilo, ani túto úľavu veľmi nevyužívali.

Kamalduli sú (boli) vegetariáni. Ich strava bola preto jednoduchá: na raňajky čierna meltová káva, chlieb s kúskom masla alebo džemu, na obed zeleninová polievka, zemiaky, kúsok ryby alebo vajce, na večeru zemiaková kaša s kyslým mliekom alebo zemiakový boršč. Stravu im roznášal kuchár v obedároch a každý ju konzumoval sám vo svojom domku. Preslávili sa tiež zberom a použivaním liečivých bylín. Aj v Červenom Kláštore je vystavený mimoriadne vzácny herbár mních Cypriána.

 Zostaň  v Mikuláši

 Na  skok

 

 

 

     

Kto by už len hľadal kras tak ďaleko od Slovenského krasu? A predsa..Nádherné vápencové bralá čnejúce sa nad obcou Haligovce neďaleko Červeného Kláštora sú vďaka vápencu, ktorý ich formoval práve takýmto územím. To znamená, že tu nájdete množstvo krasových skalných útvarov, jaskyne, brány, oblúky. Z jaskýň síce nie je sprístupnená ani jedna, ale výhľady zo samotného vrcholu sú nádherné.

 

 

 

 

 

 

O histórii hradu Beckov sa samozrejme veľa dozviete na hrade samotnom. Ak však chcete vedieť viac o jeho tajomnom zakladateľovi bájnom Ctiborovi určite navštívte expozíciu múzea v bývalej kúrii Ambrovcov zo 17. storočia, ktorá je postavená prakticky pod hradom.

 


 

Rôzne parky predstavujúce Slovensko v malom pozná asi každý. Tento je však jedinečný svojím zameraním. Zaoberá sa totiž prezentovaním (v zmenšenej mierke) drevených kostolíkov Slovenska. A tak tu máte možnosť zhliadnuť nielen slávne kostolíky zapísané do zoznamu UNESCO, ale aj tie menej známe no nemenej zaujímavé. Do celkového počtu drevených kostolíkov ich ešte niekoľko desiatok chýba no miniskanzen chce postupne ukázať všetky.

 


 

Tiché miesto po ceste na Hanigovský hrad, ktorého význam predznamenal vybudovanie Baziliky v Ľutine a konanie každoročných pútí. V roku 1851 sa tu mal totiž miestnej dedinčanke Zuzane Feketeovej zjaviť samotný Svätý Mikuláš, ktorého zjavenie neskôr uznal a potvrdil aj samotný pápež Pius  IX. Od tých čias sa na miesto, medzičasom doplnené o množstvo kaplniek usporadúvajú každoročne 15. Augusta púte gréckokatolíckych veriacich zo širokého okolia.

 


 Zostaň  v okolí

Hrad

Kostol Sv. Jána z Mathy

Devín Castle

Stará Radnica

 Zostaň  v kontakte

Comments

comments

0