Revealing the future hotspot of Europe
GALÉRIA ĽUDOVÍTA FULLU
Ohodnoťte:
GALÉRIA ĽUDOVÍTA FULLU
Ohodnoťte:
Nie je to len jej vnútrajšok, ale aj jej bizarný a veľmi príťažlivý exteriér čo robí túto galériu v Ružomberku turistickým a umeleckým cieľom v centre mesta číslo jeden. Ak by ste však hádali, že je to pre jej okázalý historický zovňajšok mýlili by ste sa. Navonok pôsobí skôr skromne a úplne minimalisticky, pritom však v dokonalej harmónii tvarov. Je totiž postavená v štýle …a do okolia na kraji lesa a zároveň v dotyku s mestskou zástavbou takmer dokonale zapadá. Nuž a slúži ako pocta slávnemu Ružomberčanovi Ľudovítovi Fullovi.
V jej vnútri vás čaká rozsiahla zbierka diel totol významného slovenského maliara a jedného zo zakladateľov slovenského moderného maliarstva. Okrem veľkého množstva diel si v galérii môžete prezrieť aj ateliér majstra a jeho obývacie priestory.
V jej tesnom susedstve zas stojí ďalšia kultúrna ustanovizeň Liptova: Liptovské múzeum, ktorého návštevu by ste ak zavítate do Ružomberku tiež nemali vynechať.
Všetko o mieste
Tip: Pre zobrazenie ostatných atrakcií v okolí kliknite na menší zoom, alebo dajte vyhľadať príslušnú atrakciu v zozname (klik na šipku vedľa mena regiónu).
Vedeli ste?
.
Vstupné:
Celá galéria
Plné 2 €:
Zľavy:
študenti, dôchodcovia, ITIC, ISIC,
EURO 26 ZŤP: 1,4 €
žiaci ZŠ 1 €
Expozície
Plné 1 €:
Zľavy:
študenti, dôchodcovia, ITIC, ISIC,
EURO 26, ZŤP: 0,70 €
žiaci ZŠ 0,5 €
Iné poplatky
Lektorský výklad 3 €
Fotografovanie 2 €
Zdarma:
deti do 6 r., držitelia karty ICOM, AICA a novinárskych preukazov, študenti výtvarného zamerania
Hodiny:
Celoročne:
UTO - NED 10:00 – 17:30
Zatvorené:
1. január – Nový rok, Deň vzniku SR
19. apríl – Veľký piatok
1. november – Sviatok Všetkých svätých
24. december – Štedrý deň
25. december – 1. sviatok vianočný
26. december – 2. sviatok vianočný
Email: ruzomberok@sng.sk Telefón: +421 44 432 48 67
Založenie kláštora potvrdila roku 1319 spišská kapitula a roku 1320 dal súhlas na jeho postavenie kráľ Karol I. Róbert z Anjou.
Kláštor dobyli v prvej polovici 15. storočia husitské vojská. Ďalšie obliehanie kláštora začiatkom 16. storočia prinútilo mníchov ho opustiť. Kláštor upadal. Objekt dostal svetských majiteľov, napr. v roku 1609 kláštor nadobudol Štefan Thököly, v roku 1625 sa stal vlastníctvom Pavla Rákócziho, ktorý dal vybudovať niektoré jeho vnútorné zariadenie a opevnil ho múrom.
Až začiatkom 18. storočia sa kláštor opäť dostal do cirkevných rúk. Jeho majiteľom sa stal nitriansky biskup Ladislav Matiašovský, ktorý kláštor po svojej smrti v r. 1705 v testamente odkázal benediktínskej reholi – kamaldulom, pomenovaným podľa materského kláštora Camaldoli pri Arezze v Toskánsku. Ich príchodom začala nová etapa rozmachu kláštora.
Po príchode kláštor pomenovali „Kláštor pustovníkov hory Troch korún“. Celý objekt dali zrenovovať pre svoje potreby v duchu súdobého slohu – baroka. Na miestach starších pustovní si postavili svoje domčeky na južnej a východnej strane od kostola. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, záhradkárstvom, rybolovom a liečiteľstvom. Podľa pôvodných kartuziánskych predpisov malo žiť v každom kláštore štrnásť mníchov a šestnásť bratov-laikov. V Červenom kláštore bolo desať pustovní. Okrem toho mnísi sa sústredili na prestavbu hospodárskych budov. V roku 1747 opravili i kostol, najmonumentálnejšiu stavbu celého kláštorného komplexu. Jeho exteriér ostal zachovaný v gotickom slohu, interiér doznal obnovy v duchu baroka. Steny i gotické klenby ozdobili maľbami s rozsiahlymi dekoráciami rastlinných motívov. V interiéri umiestnili nové lavice pomaľované barokovými maľbami, zachytávajúcimi každodenný život tunajších obyvateľov vo chvíľach práce, odpočinku i modlitieb.... pokračuj na wiki
Mlčiaci mnísi uprostred krásnej prírody.
Obyvateľmi Červeného Kláštora boli po celé stáročia dve prísne rehole, Kamaldulov a Kartuziánov. Prísnejšiu rehoľu ako kamalduli majú iba trapisti. Trapisti nesmú rozprávať, nesmú sa obkolesovať zeleňou. Môžu hľadieť len na nebo a vyprahlú zem.
Kamalduli popri izolácii a prísnosti svojho života milujú zeleň.
Domky, v ktorých bývali po jednom otcovia alebo bratia, boli rozostavané v záhrade pozdĺž chodníka. Pri každom domku bola ešte malá záhradka, kde mnísi pestovali to, v čom mali záľubu. Vnútro bolo rozdelené na niekoľko malých miestností: kaplnku, izbu na prácu a spanie, hygienický kút a sklad paliva. Ako lôžko slúžila pričňa z dosák a slamník, na prikrytie jedna, dve deky. Každý dom so svojou záhradkou bol ohradený múrom. Považoval sa teda za obyvateľov svet – pustovňu.
Hovorilo sa, že títo mnísi sa zdravili „memento mori“ (pamätaj, že zomrieš). Nie je to však pravda. Tento pozdrav im pripísal Henryk Sienkiewicz v knihe Pan Wołodyjowski a od tých čias sa to tradovalo.
Rozprávať im bolo dovolené tri krát do týždňa, v čase pôstu dvakrát. Ale, ako sa o nich hovorilo, ani túto úľavu veľmi nevyužívali.
Kamalduli sú (boli) vegetariáni. Ich strava bola preto jednoduchá: na raňajky čierna meltová káva, chlieb s kúskom masla alebo džemu, na obed zeleninová polievka, zemiaky, kúsok ryby alebo vajce, na večeru zemiaková kaša s kyslým mliekom alebo zemiakový boršč. Stravu im roznášal kuchár v obedároch a každý ju konzumoval sám vo svojom domku. Preslávili sa tiež zberom a použivaním liečivých bylín. Aj v Červenom Kláštore je vystavený mimoriadne vzácny herbár mních Cypriána.
Zostaň v Ružomberku
Na skok
Nájdete tu jediný obraz obeseného Judáša na Slovensku, mali sa tu zjavovať duchovia a diať sa tajomné veci a aby toho nebolo málo kostol mal patriť templárom a pod ním má byť pochovaný templarský majster Johannes Gottfried von Herberstein. Nech už sú tieto legendy pravdivé alebo nie nemožno sa čudovať, že tento kostol stál za ich zrodom. Už zvonka pôsobí opustený uprostred šírich polí obohnaný múrom akýmsi zvláštnym podmanivým pocitom tajomna a to ešte neviete aký nádherný svet fresiek nevyčísliteľnej hodnoty skrýva vo vnútri.
Kým v Ludrovej má byť templársky majster Johannes Gottfried von Herberstein pochovaný na tomto mieste zas mal byť zavraždený. Presnejšie na kopci blízko kostola. To však samozrejme nie je hlavným lákadlom tohto kostola s nádhernou polohou na vysokom kopci v náručí hôr. Sú ním jedinečné fresky z dôb románsko-gotických, v ktorých bol tento kostol postavený.
Kostol síce pochádza z dôb novogotických ale skôr ako jeho umelecká hodnota zaujme predovšetkým príbeh, ktorý sa k nemu viaže. A ten je krvavý. Súvisí totiž s neslávne známou Černovskou tragédiou, dňom, kedy žandári na príkaz biskupa zastrelili 15 ľudí a ďalších niekoľko desiatok odhodlaných brániť vysviacku kostola Andrejom Hlinkom zranili. Spomeňte si na to, keď navštívite kostol oproti cintorínu, kde je umiestnený pomník černovským obetiam.
Dajte si pozor kadiaľ do nej vchádzate. Mohli by ste zablúdiť. Liskovská jaskyňa je totiž svojim spôsobom prírodný unikát. V dĺžke až 4200 metrov (najväčšej na Slovensku) sa rozkladá tajomné podzemné bludisko v hneď niekoľkých úrovniach. Nuž a v tomto bludisku tu v minulosti uskutočnili archeologický objav veľmi veľkej hodnoty. Ide o medenú sošku býčieho dvojzáprahu zo 4 storočia pred Kristom čo na Slovensku asi nemá obdobu.
Preslávil sa najväčšou stredovekou maľbou zobrazujúcou Sv. Petra a Pavla no aj freskou Panny Márie Ochrankyne, ktorú ste mohli vidieť na bývalej tisíckorunáčke. Okrem toho však zaujme aj veľmi pekným zovňajškom a opevnením zo 14. storočia.
Tento kostol je výnimočný tak svojou polohou, ktorá poskytuje nádherné výhľady na Západné Tatry ako aj modernou architektúrou, ktorá prekonáva všetky stereotypy a necháva sa len voľne inšpirovať krásou nenúteného umenia. Vnútri tak môžete nájsť niečo čo má podobu gréckeho chrámu v chráme s ukrižovaným Kristom či ostatné voľné diela od umelcov z piatich krajín. Nuž a kostol dvoch sŕdc lebo práve nález dvoch kamenných sŕdc na tomto mieste odštartoval jeho stavbu.
Môžete sa tu vyštverať na obriu stoličku, pozrieť si svet cez obrie okuliare a ďalekohľad či zaobedovať si na obrom stole. Stačí sa vydať do Čutkova, hneď za brány Ružomberka, kde na pomedzí vstupu do Veľkej Fatry stojí Čutkovo. Mimo iné tam nájdete nie len krásne jazero, množstvo atrakcií pre najmenších, ale aj slávnu obriu cestu vedúcu do ďalšej nádhernej doliny Hrabovo.
O histórii hradu Beckov sa samozrejme veľa dozviete na hrade samotnom. Ak však chcete vedieť viac o jeho tajomnom zakladateľovi bájnom Ctiborovi určite navštívte expozíciu múzea v bývalej kúrii Ambrovcov zo 17. storočia, ktorá je postavená prakticky pod hradom.