Prečítané 28

 

EVANJELICKÝ KOSTOL


 

 

Ohodnoťte:

[yasr_visitor_votes size=“medium“]

 

 

 

 

 Všetko  o mieste



Tip: Pre zobrazenie ostatných atrakcií v okolí kliknite na menší zoom, alebo dajte vyhľadať príslušnú atrakciu v zozname (klik na šipku vedľa mena regiónu).

Chcete vidieť tento krásny kostol? Stačí zavolať alebo napísať na kontakt nižšie, prípadne ho navštíviť počas služieb Božích. 


Priamy hovor Zavolať

Emailefu@ecavsnv.skTelefón: +421 53 4465125

 

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.

 Vedeli  ste?

.

 

Chcete vidieť tento krásny kostol? Stačí zavolať alebo napísať na kontakt nižšie, prípadne ho navštíviť počas služieb Božích. 


 

Emailefu@ecavsnv.skTelefón: +421 53 4465125

 

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Optio, neque qui velit. Magni dolorum quidem ipsam eligendi, totam, facilis laudantium cum accusamus ullam voluptatibus commodi numquam, error, est. Ea, consequatur.

Evanjelický kostol bol postavený v rokoch 1790 - 1796. Kostol má pôdorys kríža a je postavený v klasicistickom slohu. Ide o tzv. tolerančný typ evanjelického kostola.
Miesto plné vážnej a organovej hudby
Interiér je zdobený oltárnym obrazom Krista modliaceho sa na Olivovej hore z roku 1797 od dánskeho maliara Jána Jakuba Stundera z Kodane a alabastrovým reliéfom znázorňujúcim rozhovor Krista so Samaritánkou pri studni. Lavice z červeného smreka zhotovil stolársky majster Thomas Thern v roku 1797. Organ postavil v rokoch 1822 - 1823 viedenský majster Friedrich Deutschmann.

Vďaka výbornej akustike je kostol obľúbeným miestom organizovania koncertov a festivalov vážnej a organovej hudby (napr. Medzinárodný organový festival Ivana Sokola).... pokračuj na oficiálne stránke SNV

 

Mlčiaci mnísi uprostred krásnej prírody.

Obyvateľmi Červeného Kláštora boli po celé stáročia dve prísne rehole, Kamaldulov a Kartuziánov. Prísnejšiu rehoľu ako kamalduli majú iba trapisti. Trapisti nesmú rozprávať, nesmú sa obkolesovať zeleňou. Môžu hľadieť len na nebo a vyprahlú zem.

Kamalduli popri izolácii a prísnosti svojho života milujú zeleň. 

Domky, v ktorých bývali po jednom otcovia alebo bratia, boli rozostavané v záhrade pozdĺž chodníka. Pri každom domku bola ešte malá záhradka, kde mnísi pestovali to, v čom mali záľubu. Vnútro bolo rozdelené na niekoľko malých miestností: kaplnku, izbu na prácu a spanie, hygienický kút a sklad paliva. Ako lôžko slúžila pričňa z dosák a slamník, na prikrytie jedna, dve deky. Každý dom so svojou záhradkou bol ohradený múrom. Považoval sa teda za obyvateľov svet – pustovňu.

Hovorilo sa, že títo mnísi sa zdravili „memento mori“ (pamätaj, že zomrieš). Nie je to však pravda. Tento pozdrav im pripísal Henryk Sienkiewicz v knihe Pan Wołodyjowski a od tých čias sa to tradovalo.

Rozprávať im bolo dovolené tri krát do týždňa, v čase pôstu dvakrát. Ale, ako sa o nich hovorilo, ani túto úľavu veľmi nevyužívali.

Kamalduli sú (boli) vegetariáni. Ich strava bola preto jednoduchá: na raňajky čierna meltová káva, chlieb s kúskom masla alebo džemu, na obed zeleninová polievka, zemiaky, kúsok ryby alebo vajce, na večeru zemiaková kaša s kyslým mliekom alebo zemiakový boršč. Stravu im roznášal kuchár v obedároch a každý ju konzumoval sám vo svojom domku. Preslávili sa tiež zberom a použivaním liečivých bylín. Aj v Červenom Kláštore je vystavený mimoriadne vzácny herbár mních Cypriána.

 Zostaň  v Spišskej Novej Vsi

 Na  skok

Miesto, kde chcel kedysi gróf Csáky viesť bezstarostný život. Koniec koncov, bez starostí=sans souci. Vybraté celkom dôkladne s peknými výhľadmi a doplnené o množstvo zaujímavých architektonických prvkov. Jeho príbeh však nedopadol veľmi slávne. Z dnešného pohľadu sa gróf na mizine kvôli radovánkam grófky pomiatol a celé miesto dal zlikvidovať. Z bezstarostného miesta zostali len kaplnka a zrúcaniny s obeliskom. Nič menej iniciatívy sa o pár storočí chopilo miestne občianske združenie s rovnakým názvom, ktoré sa úspešne pokúša o záchranu a premenu na oddychovú zónu.

 


Jeden z najkrajších barokových kaštieľov na Slovensku a v rámci regiónu Spiša patriaci v dobách minulých rodine Csákyovcov. Reprezentatívny, veľkolepý, obklopený rozsiahlym anglickým parkom. O to prekvapivejší bol jedno nedávny osud reedukačného centra mládeže a po ňom hroziace uzatvorenie a ponechanie zubu času. No zdá sa, že po nedávnych plánoch nového majiteľa sa blýska aj pre tento spišský skvost na lepšie časy. Nateraz je verejnosti neprístupný no jeho veľmi pekný park je pre verejnosť otvorený.

 


Kostol Sv. Šimona a Júdu v Spišskom Hrhove zdobia dva unikáty. Kým vnútrajšok tohto inak stredovekého kostola je poznačený barokovou výzdobou jeho veža sa už zďaleka „hlási“ pre Spiš typickou renesančnou atikou. A druhým unikátom je jeho sto rokov trvajúce historické využitie striedavo pre katolíkov a pre evanjelikov čo je pre Spiš poznačený rovnako dlhou storočnou vojnou medzi Kežmarkom a Levočou zjavne neobvyklé. Nutno dodať, že najvýznamnejšou pamiatkou okrem jeho vnútornej výzdoby je monštrancia vystavená v jeho vnútri pochádzajúca z obdobia baroka.


Tento 40 m dlhý most sa nachádza pri vyústení tzv. „starej hrhovskej cesty na ulici Osloboditeľov. Má pomerne dlhú históriu ako mosta spojnice Levoče a Kapituly už za čias renesancie. Finálnu podobu však získal v roku 1805 a dodnes slúži svojmu účelu a to dokonca aj pre ťažšie vozidlá čo len dosvedčuje majstrovstvo stredovekých staviteľov.

 

 


Ako jediná vie „rozprávať“ príbehy z čias, keď ešte existovala dedinka Miloj. A to bolo veľmi dávno v stredovekých časoch. Kostolík mal  byť totiž údajne postavený v 13. Storočí. Dnes sa z neho veľa nezachovalo. Aj tak však má určité génius loci a údajne aj duchov minulosti.

 


 Zostaň  v okolí

 Zostaň  v kontakte

Comments

comments

0