Revealing the future hotspot of Europe
Ohodnoťte:
Iné hrady,zámky a ruinyNa kraji obce Dobrá Voda po ceste k tajomnému a krásnemu židovskému cintorínu ukrytému pod borovicovým lesom stojí na miernom kopci v hlbokom lese uprostred dobrovodského krasu ešte tajomnejšia stavba: Hrad Dobrá Voda, ktorý je jedným z najzaujímavejších hradov Malých Karpát a má špecifickú atmosféru dávno zabudnutého miesta v tichom lese.
Tento prastarý hrad je dnes už len impozantnou zrúcaninou a je jedným z reťaze tzv, strážnych hradov v Malých Karpatoch. Pri návšteve tohto miesta, kde ticho okolitých lesov prerušuje len kvílenie vetra cez vysoké torzá okien v múroch vás bude prenasledovať fantázia minulých storočí zakliata už len v jeho tichých nádvoriach a bastiónoch. Pri návšteve odporúčame preskúmať horné nádvorie odkiaľ je dobrý výhľad na Malé Karpaty. A keď budete nasýtení výhľadmi, môžete si spraviť posedenie a opiecť si niečo na niektorom z ohnísk roztrúsených po nádvoriach tohto veľkolepého hradu. Odvážnejší sa môžu rozhodnúť spoznať históriu hradu aj v nočných obrazoch vlastnej fantázie.
Deti vítané Nevhodné pre vozíčkárovDá sa najesť v dedineÚplne zadarmoVstup kedy len chcete
Názov hradu je odvodený od početných vodných prameňov v jeho okolí. V písomných zmienkach sa vyskytuje pod názvami Bona Aqua, Dobrawoda alebo v rôznych jazykoch ako Dobrý Kameň: Jókő (maďarsky), Jokw(latinsky), Burg Guttenstein, Burg Gutstein (nemecky).
Hrad postavili na mieste staršieho hradiska v prvej štvrtine 13. storočia v hornatom teréne na skalnom výbežku na jednej z ciest prechádzajúcich hrebeňom Malých Karpát. Písomne sa spomína v roku 1263.
Jeho poloha v blízkosti Českej cesty ho predurčovala do úlohy strážneho hradu. V najstarších časoch tvoril hrad pretiahnutú stavbu s palácom, ktorý mal na oboch užších stranách štvorboké veže; k palácu sa na juhovýchodnej strane pripájala ďalšia časť hradu zakončená kaplnkou.
Hrad, pôvodne v kráľovskom majetku, sa koncom 14. storočia stal majetkom Stibora zo Stiboríc, neskôr, od roku 1436 bol už vo vlastníctve rodu Országhovcov.
Koncom 16. storočia majitelia hrad zabezpečili predbráním a prestavali aj dolné nádvorie, ktoré doplnili niekoľkými baštami v hradobnom múre. Hrad sa stal tak menej ohrozeným, pretože vstup na horný hrad sa serpentínovite skrúcal a nižšia časť bola zabezpečená obranou z vyššie položeného miesta.
Za povstania Františka II. Rákócziho (r. 1703) bol veľmi poškodený, po následnej oprave v roku 1762 vyhorel a zostalo na ňom len väzenie pre poddaných. Začiatkom 19. storočia sa, podobne ako iné hrady, začal meniť na zrúcaniny.... pokračuj na wiki
Názov hradu je odvodený od početných vodných prameňov v jeho okolí. V písomných zmienkach sa vyskytuje pod názvami Bona Aqua, Dobrawoda alebo v rôznych jazykoch ako Dobrý Kameň: Jókő (maďarsky), Jokw(latinsky), Burg Guttenstein, Burg Gutstein (nemecky).
Hrad postavili na mieste staršieho hradiska v prvej štvrtine 13. storočia v hornatom teréne na skalnom výbežku na jednej z ciest prechádzajúcich hrebeňom Malých Karpát. Písomne sa spomína v roku 1263.
Jeho poloha v blízkosti Českej cesty ho predurčovala do úlohy strážneho hradu. V najstarších časoch tvoril hrad pretiahnutú stavbu s palácom, ktorý mal na oboch užších stranách štvorboké veže; k palácu sa na juhovýchodnej strane pripájala ďalšia časť hradu zakončená kaplnkou.
Hrad, pôvodne v kráľovskom majetku, sa koncom 14. storočia stal majetkom Stibora zo Stiboríc, neskôr, od roku 1436 bol už vo vlastníctve rodu Országhovcov.
Koncom 16. storočia majitelia hrad zabezpečili predbráním a prestavali aj dolné nádvorie, ktoré doplnili niekoľkými baštami v hradobnom múre. Hrad sa stal tak menej ohrozeným, pretože vstup na horný hrad sa serpentínovite skrúcal a nižšia časť bola zabezpečená obranou z vyššie položeného miesta.
Za povstania Františka II. Rákócziho (r. 1703) bol veľmi poškodený, po následnej oprave v roku 1762 vyhorel a zostalo na ňom len väzenie pre poddaných. Začiatkom 19. storočia sa, podobne ako iné hrady, začal meniť na zrúcaniny.... pokračuj na wiki
Deti vítanéNevhodné pre vozíčkárovPlatíteObmedzené otváracími hodinami
Z hľadiska neskoršieho vývoja a uzákonenia spisovnej slovenčiny významné miesto. Práve na tomto mieste totiž významní predstavitelia a zástupcovia Slovákov - Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža a Jozef Miroslav Hurba navštívili katolíckeho farára, spisovateľa a predstaviteľa tzv. bernolákovského prúdu slovenčiny Jána Hollého a poprosili ho o požehnanie pre štúrovskú verziu slovenčiny. Toto požehnanie po tom čo farár Hollý uznal, že piesne znejú krajšie v štúrovskej slovenčine aj dostali.
Dnes je preto bývalá fara Jána Hollého v Dobrej Vode pamätným miestom pre túto udalosť.