Revealing the future hotspot of Europe
Ohodnoťte:
Iné hrady,zámky a ruinyNa kraji obce Dobrá Voda po ceste k tajomnému a krásnemu židovskému cintorínu ukrytému pod borovicovým lesom stojí na miernom kopci v hlbokom lese uprostred dobrovodského krasu ešte tajomnejšia stavba: Hrad Dobrá Voda, ktorý je jedným z najzaujímavejších hradov Malých Karpát a má špecifickú atmosféru dávno zabudnutého miesta v tichom lese.
Tento prastarý hrad je dnes už len impozantnou zrúcaninou a je jedným z reťaze tzv, strážnych hradov v Malých Karpatoch. Pri návšteve tohto miesta, kde ticho okolitých lesov prerušuje len kvílenie vetra cez vysoké torzá okien v múroch vás bude prenasledovať fantázia minulých storočí zakliata už len v jeho tichých nádvoriach a bastiónoch. Pri návšteve odporúčame preskúmať horné nádvorie odkiaľ je dobrý výhľad na Malé Karpaty. A keď budete nasýtení výhľadmi, môžete si spraviť posedenie a opiecť si niečo na niektorom z ohnísk roztrúsených po nádvoriach tohto veľkolepého hradu. Odvážnejší sa môžu rozhodnúť spoznať históriu hradu aj v nočných obrazoch vlastnej fantázie.
Deti vítané
Nevhodné pre vozíčkárov
Dá sa najesť v dedine
Úplne zadarmo
Vstup kedy len chcete
Názov hradu je odvodený od početných vodných prameňov v jeho okolí. V písomných zmienkach sa vyskytuje pod názvami Bona Aqua, Dobrawoda alebo v rôznych jazykoch ako Dobrý Kameň: Jókő (maďarsky), Jokw(latinsky), Burg Guttenstein, Burg Gutstein (nemecky).
Hrad postavili na mieste staršieho hradiska v prvej štvrtine 13. storočia v hornatom teréne na skalnom výbežku na jednej z ciest prechádzajúcich hrebeňom Malých Karpát. Písomne sa spomína v roku 1263.
Jeho poloha v blízkosti Českej cesty ho predurčovala do úlohy strážneho hradu. V najstarších časoch tvoril hrad pretiahnutú stavbu s palácom, ktorý mal na oboch užších stranách štvorboké veže; k palácu sa na juhovýchodnej strane pripájala ďalšia časť hradu zakončená kaplnkou.
Hrad, pôvodne v kráľovskom majetku, sa koncom 14. storočia stal majetkom Stibora zo Stiboríc, neskôr, od roku 1436 bol už vo vlastníctve rodu Országhovcov.
Koncom 16. storočia majitelia hrad zabezpečili predbráním a prestavali aj dolné nádvorie, ktoré doplnili niekoľkými baštami v hradobnom múre. Hrad sa stal tak menej ohrozeným, pretože vstup na horný hrad sa serpentínovite skrúcal a nižšia časť bola zabezpečená obranou z vyššie položeného miesta.
Za povstania Františka II. Rákócziho (r. 1703) bol veľmi poškodený, po následnej oprave v roku 1762 vyhorel a zostalo na ňom len väzenie pre poddaných. Začiatkom 19. storočia sa, podobne ako iné hrady, začal meniť na zrúcaniny.… pokračuj na wiki
Názov hradu je odvodený od početných vodných prameňov v jeho okolí. V písomných zmienkach sa vyskytuje pod názvami Bona Aqua, Dobrawoda alebo v rôznych jazykoch ako Dobrý Kameň: Jókő (maďarsky), Jokw(latinsky), Burg Guttenstein, Burg Gutstein (nemecky).
Hrad postavili na mieste staršieho hradiska v prvej štvrtine 13. storočia v hornatom teréne na skalnom výbežku na jednej z ciest prechádzajúcich hrebeňom Malých Karpát. Písomne sa spomína v roku 1263.
Jeho poloha v blízkosti Českej cesty ho predurčovala do úlohy strážneho hradu. V najstarších časoch tvoril hrad pretiahnutú stavbu s palácom, ktorý mal na oboch užších stranách štvorboké veže; k palácu sa na juhovýchodnej strane pripájala ďalšia časť hradu zakončená kaplnkou.
Hrad, pôvodne v kráľovskom majetku, sa koncom 14. storočia stal majetkom Stibora zo Stiboríc, neskôr, od roku 1436 bol už vo vlastníctve rodu Országhovcov.
Koncom 16. storočia majitelia hrad zabezpečili predbráním a prestavali aj dolné nádvorie, ktoré doplnili niekoľkými baštami v hradobnom múre. Hrad sa stal tak menej ohrozeným, pretože vstup na horný hrad sa serpentínovite skrúcal a nižšia časť bola zabezpečená obranou z vyššie položeného miesta.
Za povstania Františka II. Rákócziho (r. 1703) bol veľmi poškodený, po následnej oprave v roku 1762 vyhorel a zostalo na ňom len väzenie pre poddaných. Začiatkom 19. storočia sa, podobne ako iné hrady, začal meniť na zrúcaniny.… pokračuj na wiki
Deti vítané
Nevhodné pre vozíčkárov
Platíte
Obmedzené otváracími hodinami
Z hľadiska neskoršieho vývoja a uzákonenia spisovnej slovenčiny významné miesto. Práve na tomto mieste totiž významní predstavitelia a zástupcovia Slovákov – Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža a Jozef Miroslav Hurba navštívili katolíckeho farára, spisovateľa a predstaviteľa tzv. bernolákovského prúdu slovenčiny Jána Hollého a poprosili ho o požehnanie pre štúrovskú verziu slovenčiny. Toto požehnanie po tom čo farár Hollý uznal, že piesne znejú krajšie v štúrovskej slovenčine aj dostali.
Dnes je preto bývalá fara Jána Hollého v Dobrej Vode pamätným miestom pre túto udalosť.