Revealing the future hotspot of Europe
Kým o niektorých mestách na Slovensku platí, že ich kostolné veže prevyšujú široko ďaleko celú okolitú zástavbu, o Spišskej Novej Vsi to platí doslovne. Veža tunajšieho farského kostola Nanebovzatia Panny Márie je totiž nielen najvyššou v meste, ale aj na celom Slovensku. Ba niektoré pramene uvádzajú, že aj v celom bývalom Uhorsku. Svojou výškou 87 m si pritom vyslúžila miesto v rekordoch Slovenska.
Nie je to však len výška, ktorou táto veža prevyšuje všetky ostatné. Je to aj počet ciferníkov, ktorý je až sedem a nenachádzajú sa v rovnakej výške. Dôvod pre tak vysoký počet ciferníkov, ktorý mimo iné stál za vytvorením prezývky „šlepí“ pre Spišiakov možno nájsť v histórii veže prebudovanej z pôvodnej pochádzajúcej z 17. storočia.
Tento kostol je však vzácny nielen výškou jeho veže, ale aj interiérom, v ktorom možno nájsť veľmi vzácne plastiky od Majstra Pavla i prastarý portál s tympanónom na južnej strane, ktorého reliéf znázorňuje korunovanie Matky Božej Panny Márie. Tento reliéf sa považuje za jeden z najstarších plastík na Slovensku.
Keď si už kostol „dosýta“ poobzeráte nezabudnite vystúpiť na jeho vežu, ktorá nezriedka poskytuje nádherný výhľad nielen na mesto, ale aj na Tatry.
Ohodnoťte:
Iné cirkevné pamiatkyyKým o niektorých mestách na Slovensku platí, že ich kostolné veže prevyšujú široko ďaleko celú okolitú zástavbu, o Spišskej Novej Vsi to platí doslovne. Veža tunajšieho farského kostola Nanebovzatia Panny Márie je totiž nielen najvyššou v meste, ale aj na celom Slovensku. Ba niektoré pramene uvádzajú, že aj v celom bývalom Uhorsku. Svojou výškou 87 m si pritom vyslúžila miesto v rekordoch Slovenska.
Nie je to však len výška, ktorou táto veža prevyšuje všetky ostatné. Je to aj počet ciferníkov, ktorý je až sedem a nenachádzajú sa v rovnakej výške. Dôvod pre tak vysoký počet ciferníkov, ktorý mimo iné stál za vytvorením prezývky „šlepí“ pre Spišiakov možno nájsť v histórii veže prebudovanej z pôvodnej pochádzajúcej z 17. storočia.
Tento kostol je však vzácny nielen výškou jeho veže, ale aj interiérom, v ktorom možno nájsť veľmi vzácne plastiky od Majstra Pavla i prastarý portál s tympanónom na južnej strane, ktorého reliéf znázorňuje korunovanie Matky Božej Panny Márie. Tento reliéf sa považuje za jeden z najstarších plastík na Slovensku.
Keď si už kostol „dosýta“ poobzeráte nezabudnite vystúpiť na jeho vežu, ktorá nezriedka poskytuje nádherný výhľad nielen na mesto, ale aj na Tatry.
Skvelé výhľadyDeti vítanéBez bariérNajete sa V mestePlatíte vstupné len na vežuLen v otváracích hodinách
Len pre vežu
Plné 2 €:
Zľavy:
Študenti a dôchodcovia 0,7 €
Deti do 15 r., 1 €
Máj- September:
PON – PIA vstupy o 10:00, 11:00, 13:00, 14:00, 15:00, 16:00, 17:00
SOB vstupy o 10:00,12:00
NED vstupy o 15:00, 17:00
Máj – Jún , September – Október:
UTO – NED 09:00 – 17:00
posledný vstup 15:30
Október – November:
PON – PIA vstupy o 10:00, 11:00, 13:00, 14:00, 15:00, 16:00
Apríl – Marec:
PON – PIA vstupy o 10:00, 11:00, 13:00, 14:00, 15:00, 16:00
Január – Február:
PON – PIA vstupy o 11:00, 13:00, 15:00
SOB – NED V prípade väčšej skupiny je možný výstup na vežu aj počas víkendu na základe predošlej objednávky. Výstup je nutné dohodnúť a zaplatiť v TIC najneskôr do piatku do 12:00.
Email: tic@mestosnv.sk, Telefón: + 421 53 429 82 93
Vyhľadaj spojenie do zastávky /stanice Spišská Nová VesFacebook Niečo nesedí? Napíšte nám
Kostol je trojloďovou pseudobazilikálnou halovou stavbou s novým mnohouholníkovým uzáverom svätyne. V lodi je 27,5 m dlhý a 16 m široký, pričom hlavná loď je 8 m a bočné 4 – 4 m široké. Toto presné rozdelenie trojlodného gotického chrámu dáva celej stavbe symetrický pôvab. Jednakou výškou lodí dôstojne reprezentuje tento chrám tzv. halové spišské chrámy.
Šesť pomerne masívnych stĺpov podopiera štyri polia krížovej klenby. Rebrá klenby sú zachytené v konzolách, ktoré sú ozdobené rastlinnými, živočíšnymi alebo inými motívmi.
Piliere podopierajúce klenby sú biele, ich skosené hrany i bočné časti rebier sú červené. Bohato polychrómované sú aj figurálne ornamenty na svorníkoch. Kým rastlinné motívy sú žlté a zelené, na ostatných motívoch sa vyskytuje aj farba červená a modrá. Pri tomto reštaurovaní sa celkom neočakávane podarilo odkryť aj renesančnú freskovú výzdobu klenby zo začiatku 16. storočia. Okolo rebier všetkých polí klenby sú namaľované gotické kraby.
Prvé a druhé klenbové pole spredu má len okolo svorníkov náznak oblohy a dúhy. V rohoch stredného poľa sú postavy štyroch evanjelistov sediacich na trónoch s baldachýnmi. Pri nich sú ich atribúty. Vo voľných rohoch sú štyria anjeli hrajúci na hudobných nástrojoch. Okolo svorníka je tiež… pokračuj na wiki
Mlčiaci mnísi uprostred krásnej prírody.
Obyvateľmi Červeného Kláštora boli po celé stáročia dve prísne rehole, Kamaldulov a Kartuziánov. Prísnejšiu rehoľu ako kamalduli majú iba trapisti. Trapisti nesmú rozprávať, nesmú sa obkolesovať zeleňou. Môžu hľadieť len na nebo a vyprahlú zem.
Kamalduli popri izolácii a prísnosti svojho života milujú zeleň.
Domky, v ktorých bývali po jednom otcovia alebo bratia, boli rozostavané v záhrade pozdĺž chodníka. Pri každom domku bola ešte malá záhradka, kde mnísi pestovali to, v čom mali záľubu. Vnútro bolo rozdelené na niekoľko malých miestností: kaplnku, izbu na prácu a spanie, hygienický kút a sklad paliva. Ako lôžko slúžila pričňa z dosák a slamník, na prikrytie jedna, dve deky. Každý dom so svojou záhradkou bol ohradený múrom. Považoval sa teda za obyvateľov svet – pustovňu.
Hovorilo sa, že títo mnísi sa zdravili „memento mori“ (pamätaj, že zomrieš). Nie je to však pravda. Tento pozdrav im pripísal Henryk Sienkiewicz v knihe Pan Wołodyjowski a od tých čias sa to tradovalo.
Rozprávať im bolo dovolené tri krát do týždňa, v čase pôstu dvakrát. Ale, ako sa o nich hovorilo, ani túto úľavu veľmi nevyužívali.
Kamalduli sú (boli) vegetariáni. Ich strava bola preto jednoduchá: na raňajky čierna meltová káva, chlieb s kúskom masla alebo džemu, na obed zeleninová polievka, zemiaky, kúsok ryby alebo vajce, na večeru zemiaková kaša s kyslým mliekom alebo zemiakový boršč. Stravu im roznášal kuchár v obedároch a každý ju konzumoval sám vo svojom domku. Preslávili sa tiež zberom a použivaním liečivých bylín. Aj v Červenom Kláštore je vystavený mimoriadne vzácny herbár mních Cypriána.
.
Len pre vežu
Plné 2 €:
Zľavy:
Študenti a dôchodcovia 0,7 €
Deti do 15 r., 1 €
Máj- September:
PON – PIA vstupy o 10:00, 11:00, 13:00, 14:00, 15:00, 16:00, 17:00
SOB vstupy o 10:00,12:00
NED vstupy o 15:00, 17:00
Máj – Jún , September – Október:
UTO – NED 09:00 – 17:00
posledný vstup 15:30
Október – November:
PON – PIA vstupy o 10:00, 11:00, 13:00, 14:00, 15:00, 16:00
Apríl – Marec:
PON – PIA vstupy o 10:00, 11:00, 13:00, 14:00, 15:00, 16:00
Január – Február:
PON – PIA vstupy o 11:00, 13:00, 15:00
SOB – NED V prípade väčšej skupiny je možný výstup na vežu aj počas víkendu na základe predošlej objednávky. Výstup je nutné dohodnúť a zaplatiť v TIC najneskôr do piatku do 12:00.
Email: tic@mestosnv.sk, Telefón: + 421 53 429 82 93
Vyhľadaj spojenie do zastávky /stanice Spišská Nová VesFacebook Niečo nesedí? Napíšte nám
Kostol je trojloďovou pseudobazilikálnou halovou stavbou s novým mnohouholníkovým uzáverom svätyne. V lodi je 27,5 m dlhý a 16 m široký, pričom hlavná loď je 8 m a bočné 4 – 4 m široké. Toto presné rozdelenie trojlodného gotického chrámu dáva celej stavbe symetrický pôvab. Jednakou výškou lodí dôstojne reprezentuje tento chrám tzv. halové spišské chrámy.
Šesť pomerne masívnych stĺpov podopiera štyri polia krížovej klenby. Rebrá klenby sú zachytené v konzolách, ktoré sú ozdobené rastlinnými, živočíšnymi alebo inými motívmi.
Piliere podopierajúce klenby sú biele, ich skosené hrany i bočné časti rebier sú červené. Bohato polychrómované sú aj figurálne ornamenty na svorníkoch. Kým rastlinné motívy sú žlté a zelené, na ostatných motívoch sa vyskytuje aj farba červená a modrá. Pri tomto reštaurovaní sa celkom neočakávane podarilo odkryť aj renesančnú freskovú výzdobu klenby zo začiatku 16. storočia. Okolo rebier všetkých polí klenby sú namaľované gotické kraby.
Prvé a druhé klenbové pole spredu má len okolo svorníkov náznak oblohy a dúhy. V rohoch stredného poľa sú postavy štyroch evanjelistov sediacich na trónoch s baldachýnmi. Pri nich sú ich atribúty. Vo voľných rohoch sú štyria anjeli hrajúci na hudobných nástrojoch. Okolo svorníka je tiež… pokračuj na wiki
Mlčiaci mnísi uprostred krásnej prírody.
Obyvateľmi Červeného Kláštora boli po celé stáročia dve prísne rehole, Kamaldulov a Kartuziánov. Prísnejšiu rehoľu ako kamalduli majú iba trapisti. Trapisti nesmú rozprávať, nesmú sa obkolesovať zeleňou. Môžu hľadieť len na nebo a vyprahlú zem.
Kamalduli popri izolácii a prísnosti svojho života milujú zeleň.
Domky, v ktorých bývali po jednom otcovia alebo bratia, boli rozostavané v záhrade pozdĺž chodníka. Pri každom domku bola ešte malá záhradka, kde mnísi pestovali to, v čom mali záľubu. Vnútro bolo rozdelené na niekoľko malých miestností: kaplnku, izbu na prácu a spanie, hygienický kút a sklad paliva. Ako lôžko slúžila pričňa z dosák a slamník, na prikrytie jedna, dve deky. Každý dom so svojou záhradkou bol ohradený múrom. Považoval sa teda za obyvateľov svet – pustovňu.
Hovorilo sa, že títo mnísi sa zdravili „memento mori“ (pamätaj, že zomrieš). Nie je to však pravda. Tento pozdrav im pripísal Henryk Sienkiewicz v knihe Pan Wołodyjowski a od tých čias sa to tradovalo.
Rozprávať im bolo dovolené tri krát do týždňa, v čase pôstu dvakrát. Ale, ako sa o nich hovorilo, ani túto úľavu veľmi nevyužívali.
Kamalduli sú (boli) vegetariáni. Ich strava bola preto jednoduchá: na raňajky čierna meltová káva, chlieb s kúskom masla alebo džemu, na obed zeleninová polievka, zemiaky, kúsok ryby alebo vajce, na večeru zemiaková kaša s kyslým mliekom alebo zemiakový boršč. Stravu im roznášal kuchár v obedároch a každý ju konzumoval sám vo svojom domku. Preslávili sa tiež zberom a použivaním liečivých bylín. Aj v Červenom Kláštore je vystavený mimoriadne vzácny herbár mních Cypriána.
Deti vítanéBez bariérVstupné neplatíteVstúpte kedy chcete
Miesto, kde chcel kedysi gróf Csáky viesť bezstarostný život. Koniec koncov, bez starostí=sans souci. Vybraté celkom dôkladne s peknými výhľadmi a doplnené o množstvo zaujímavých architektonických prvkov. Jeho príbeh však nedopadol veľmi slávne. Z dnešného pohľadu sa gróf na mizine kvôli radovánkam grófky pomiatol a celé miesto dal zlikvidovať. Z bezstarostného miesta zostali len kaplnka a zrúcaniny s obeliskom. Nič menej iniciatívy sa o pár storočí chopilo miestne občianske združenie s rovnakým názvom, ktoré sa úspešne pokúša o záchranu a premenu na oddychovú zónu.
Nateraz uzavretý a v zlom stave
Jeden z najkrajších barokových kaštieľov na Slovensku a v rámci regiónu Spiša patriaci v dobách minulých rodine Csákyovcov. Reprezentatívny, veľkolepý, obklopený rozsiahlym anglickým parkom. O to prekvapivejší bol jedno nedávny osud reedukačného centra mládeže a po ňom hroziace uzatvorenie a ponechanie zubu času. No zdá sa, že po nedávnych plánoch nového majiteľa sa blýska aj pre tento spišský skvost na lepšie časy. Nateraz je verejnosti neprístupný no jeho veľmi pekný park je pre verejnosť otvorený.
Deti vítanéMožné bez bariérVstupné neplatíteObmedzené otváracími hodinamiKontakty pre vstup
Kostol Sv. Šimona a Júdu v Spišskom Hrhove zdobia dva unikáty. Kým vnútrajšok tohto inak stredovekého kostola je poznačený barokovou výzdobou jeho veža sa už zďaleka „hlási“ pre Spiš typickou renesančnou atikou. A druhým unikátom je jeho sto rokov trvajúce historické využitie striedavo pre katolíkov a pre evanjelikov čo je pre Spiš poznačený rovnako dlhou storočnou vojnou medzi Kežmarkom a Levočou zjavne neobvyklé. Nutno dodať, že najvýznamnejšou pamiatkou okrem jeho vnútornej výzdoby je monštrancia vystavená v jeho vnútri pochádzajúca z obdobia baroka.
Tento 40 m dlhý most sa nachádza pri vyústení tzv. „starej hrhovskej cesty na ulici Osloboditeľov. Má pomerne dlhú históriu ako mosta spojnice Levoče a Kapituly už za čias renesancie. Finálnu podobu však získal v roku 1805 a dodnes slúži svojmu účelu a to dokonca aj pre ťažšie vozidlá čo len dosvedčuje majstrovstvo stredovekých staviteľov.
Deti vítanéMožné bez bariérVstupné neplatíteVstúpte kedy chcete
Ako jediná vie „rozprávať“ príbehy z čias, keď ešte existovala dedinka Miloj. A to bolo veľmi dávno v stredovekých časoch. Kostolík mal byť totiž údajne postavený v 13. Storočí. Dnes sa z neho veľa nezachovalo. Aj tak však má určité génius loci a údajne aj duchov minulosti.